Takmer v strede Slovenska, na juh od Važeckej a Belianskej jaskyne, sa nachádzajú ďalšie dve sprístupnené slovenské jaskyne – Bystrianska jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa. Ak vás zaujíma, ktorý zimný šport si mohli ľudia užívať v Dobšinskej ľadovej jaskyni aj v lete, a ako sa dá prežiť 21 dní v jaskyni so zamínovaným východom, čítajte ďalej.

Horúce peklo

Čo majú spoločné Peklo a Bystrianska jaskyňa? Je to východ na zemský povrch. Nové časti Bystrianskej jaskyne známe aj pod názvom Nová jaskyňa boli totiž objavené práve cez priepasť Peklo hlbokú 56 metrov v roku 1926. Staré časti jaskyne boli známe už od nepamäti. Najprv to vyzeralo, že môže ísť o dve nezávislé jaskyne, avšak v roku 1956 sa našlo prepojenie medzi starými a novými časťami. Prehliadková trasa je prístupná v súčasnej podobe od roku 1968, z celkovej dĺžky takmer 3 kilometre je sprístupnených 545 metrov. Pre návštevníkov sú dostupné len priestory Novej jaskyne – Stará jaskyňa je tvorená príliš úzkymi a väčšinou príliš nízkymi chodbami a navyše je aj turisticky menej zaujímavá, pretože kvapľová výzdoba v nej odumrela a zvetrala.

Jaskyňa je vytvorená v druhohorných tmavosivých vápencoch a svetlosivých dolomitoch. Pukliny zapríčinené tektonickými poruchami boli rozšírené činnosťou rieky Bystrianky. Niektoré chodby sa vytvorili na miestach stretu dvoch vrstviev hornín, a keď sa odtrhla a zrútila časť jaskyne, vznikli väčšie siene a dómy. Rieka sa svojou činnosťou zahlbovala čoraz hlbšie a celkovým pôsobením „prírodných živlov“ sa dno doliny posúvalo čoraz nižšie. Dôkazom toho je napríklad staré meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktoré sa nachádza 70 metrov nad súčasnou hladinou rieky. V súčasnosti sa neďaleko jaskyne nachádza ponor Bystrianky, ktorým sa rieka dostáva pod zemský povrch, a potom preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne. Podzemná Bystrianka sa nachádza aj na dne tzv. Bystrianskeho závrtu (nachádza sa južne od jaskyne), ktorý je hlboký 165 metrov a v hĺbke asi 100 metrov sa nachádza 20 metrov vysoký biely sintrový vodopád. Rieka potom na zemský povrch vyviera vo Valaskej.

Z kvapľovej výzdoby sú najčastejšie tzv. záclony – skupiny stalaktitov visiacich zo stropu, ďalej tiež napríklad sintrové vodopády a sintrové platne. Pod priepasťou Peklo sa nachádza aj aragonit – o ňom sa dozviete viac v budúcom čísle v článku o Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Zaujímavosťou jaskyne sú okruhliaky zo žuly pokryté vrstvou sintru nachádzajúce sa v horných častiach niektorých chodieb. Jaskyňa je vďaka vhodným klimatickým pomerom využívaná aj na speleoterapiu – konkrétne na liečbu astmy a ochorení horných dýchacích ciest u detí.

Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj v minulosti. Keď počas 2. svetovej vojny dňa 20. januára 1945 Nemci obsadili Bystrú, mnohí obyvatelia sa ukryli práve do jaskyne. Vchod do jaskyne však Nemci zamínovali a oni sa z nej nemali ako dostať. V jaskyni prežili 21 dní tak, že do fliaš zbierali vodu stekajúcu z kvapľov. Von sa dostali po oslobodení Bystrej.

Sintrová výzdoba Belianskej jaskyne

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnej strane Nízkych Tatier na južnom okraji obce Bystrá neďaleko Brezna. Dostať sa k nej dá z autobusovej zastávky Bystrá, jaskyňa, alebo z parkoviska neďaleko jaskyne. Chodník k jaskyni je takmer bez prevýšenia, rovnako ako aj celá prehliadková trasa, na ktorej sa nachádza len 20 schodov. Jaskyňa je otvorená od januára do októbra každý deň okrem pondelka.

Ľadové kráľovstvo

Asi hodinu cesty autom na východ od Pekla sa nachádza jeho opak – ľadové kráľovstvo v podobe Dobšinskej ľadovej jaskyne na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj. Táto jaskyňa sa v roku 2000 zaradila medzi pamiatky prírodného dedičstva UNESCO. Oproti iným významným európskym zaľadneným jaskyniam jej zaľadnenie pretrváva v nižšej nadmorskej výške (iba 920 – 950 m. n. m. oproti 1 100 m. n. m. a viac v Rumunsku či Alpách). Množstvom ľadovej výzdoby patrí medzi najbohatšie ľadové jaskyne na svete a výrazne prekonáva napríklad Demänovskú ľadovú jaskyňu.

Ľadový stĺp nazývaný Oltár

Jaskyňa dlhá takmer 1 500 metrov vznikla v druhohorných vápencoch činnosťou rieky Hnilec ako súčasť systému Stratenskej jaskyne. Tento systém je tvorený 7 väčšími jaskyňami – okrem Dobšinskej ľadovej jaskyne sú významné napríklad Stratenská jaskyňa a Psie diery, ktoré sú priamo prepojené a spoločne dosahujú dĺžku 21 737 metrov. Tvoria tak druhý najväčší jaskynný systém Slovenska po Demänovských jaskyniach. Dobšinská ľadová jaskyňa bola pôvodne s týmto systémom tiež prepojená, ale zrútením jaskynných stropov v stredných štvrtohorách pred 0,5 – 1 miliónom rokov sa oddelila. Týmto zrútením skalných stropov a oddelením od Stratenskej jaskyne nastali vhodné podmienky na zaľadnenie jaskyne. Vytvoril sa hlavný priestor jaskyne, ktorý predstavuje dutina vrecovitého tvaru siahajúca do hĺbky 70 metrov, v ktorej stojí studený vzduch – nemá ako prúdiť von, pretože studený vzduch vďaka svojím fyzikálnym vlastnostiam klesá dole a jediný otvor z jaskyne je hore. V jaskyni je teda takmer neustále teplota pod bodom mrazu (od priemernej teploty –3,9 °C vo februári až po +0,2 °C v auguste) a zamŕzajúca presakujúca zrážková voda vytvorila ľadovú výzdobu. Tá sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Najväčší ľadový stĺp nazývaný Studňa meria 9 metrov. Najhrubšia vrstva ľadu s hrúbkou 26,5 metrov sa nachádza vo Veľkej sieni. V nezaľadnených priestoroch sa nachádza kvapľová výzdoba.

Vchod do jaskyne ľudovo nazývaný Ľadová diera bol známy už od nepamäti, do jaskyne však prvýkrát zostúpili až v roku 1870. Jaskyňa bola sprístupnená hneď o rok a v roku 1887 do nej zaviedli riadne elektrické osvetlenie. Jaskyňa sa tak stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku a jednou z prvých vo svete. Navštívili ju mnohé významné osobnosti, napríklad staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand Lesseps. Okrem nadšencov ľadovej výzdoby jaskyňa v minulosti lákala aj nadšencov športu – v jaskyni bolo v rokoch 1893 až 1946 povolené celoročné korčuľovanie pre verejnosť, v 50-tych rokoch v nej ešte trénovali vojenskí rýchlokorčuliari.

Ľadový stĺp Studňa

V súčasnosti sa v jaskyni kvôli jej ochrane už korčuľovať nedá, návštevníci však stále môžu obdivovať jej ľadovú výzdobu na prehliadkovej trase dlhej 515 metrov. K jaskyni sa dá dostať z parkoviska v osade Dobšinská ľadová jaskyňa chodníkom s prevýšením asi 130 metrov, výstup trvá približne 25 minút. K jaskyni sa dá tiež dostať autobusom (zastávka Stratená, Dobšinská ľadová jaskyňa) alebo vlakom (zastávka Dobšinská ľadová jaskyňa). Jaskyňa je otvorená od 15. mája do 30. septembra každý deň okrem pondelka.

Lenka Veselovská

Autori fotografií: Rudolf Kukura (1, 2), Michal Rengevič (3, 4), Wikipedia Commons (5)