Článok v pdf
Koncom novembra 2011 bolo vyhodnotené hlasovanie obyvateľov našej planéty, v ktorom si mali vybrať najzaujímavejšie prírodné útvary. V sedmičke vybraných prírodných divov sveta sa ocitla i ázijská zátoka Ha Long.
Zátoka Ha Long leží asi 150 km juhovýchodne od vietnamskej metropoly. Nachádza sa v blízkosti mesta Hon Gai v severnej časti Vietnamu , pričom sama je súčasťou väčšieho Tonkinského (Bacboského) zálivu. Na juhozápade uzatvára ostrov Cat Ba a západným smerom sa tiahne v dĺžke 120 km. Celé územie má rozlohu 1 553 kilometrov štvorcových a nachádza sa na ňom 1 969 ostrovov rôznych veľkostí, z ktorých 989 má i svoje pomenovanie.
Množstvo ostrovov v zátoke Ha Long
Zátoku Ha Long, známu tiež pod anglickým názvom Ha Long Bay, verejnosť pozná i pod menom Dračia zátoka. Vo vietnamčine Ha Long predstavuje miesto, kde pristáva drak do mora. S týmto názvom sa spája viacero povestí a legiend. Jedna z nich hovorí o tom, že k Vietnamcom po vybudovaní svojho štátu začali prichádzať votrelci. Cisár, ktorý potreboval zastaviť inváziu cudzích vojakov, povolal draka a jeho potomkov, aby pomohli Vietnamcom v boji proti nepriateľom. Drak a jeho deti pristáli na zemi presne vo chvíli, keď lode útočníkov dorazili k brehom krajiny, a preto okamžite vypľuli obrovské množstvo perál. Perly sa premenili na stovky skalnatých ostrovov a umožnili tak vytvoriť na mori veľké hradby. Rýchle lode nepriateľov pri úteku potom prudko narážali do týchto skalísk a zároveň sa trieštili pri vzájomných zrážkach. Víťazných drakov tieto skalnaté výtvory tak nadchli, že sa už nevrátili späť na nebesá, ale rozhodli sa zostať, čím dali meno celej zátoke Ha Long (zostupujúci drak). Dračí chvost, ktorým dračica rozbúrila more, sa premenil na Long Vi a utvoril pláž z jemného piesku v rozpätí viac než desiatich kilometrov.
Podľa názorov odborníkov celá oblasť vznikla asi pred 250 – 280 miliónmi rokov z hrubých vrstiev vápencov prvohorného mora. Počas dlhého obdobia boli tieto vápence po ústupe mora vystavené monzúnovým dažďom. Najskôr sa vytvárali ryhy a závrty, až sa jednotlivé vrstvy vápencov rozpadli na menšie kužeľovité kopce. Vznikol tropický kras, ktorý je okrem Vietnamu typický aj pre oblasti Kuby a južnej Číny. Dračia zátoka je výnimočná tým, že celá oblasť kužeľovitého krasu sa po vytvorení izolovaných krasových kopcov začala ponárať do mora. A tak sa z vrcholov kopcov stali ostrovy, ktorých úpätie sa nachádza asi 20 až 30 metrov v hĺbke mora. Tvar ostrovov bol ovplyvnený aj ďalšou eróziou, ktorej výsledkom sú previsnuté brehy a malebné, ba až podivné tvary od ihlanov, bochníkov až po kužele. Niektoré pripomínajú hlavu slona, mačky a opice. Všetky ostrovčeky sa zdvíhajú od hladiny smaragdového mora veľmi prudko a náhle. Čnejú do výšky 50 až 100 metrov ako skamenené veže alebo ihly. Vzhľadom na ich neuveriteľne strmý charakter je väčšina z ostrovčekov neobývateľná, a preto sa môže zachovať ich nerušená prírodná krása.
Mimoriadne strmý charakter stien jedného z ostrovov
Vyskytujú sa tu i stovky krasových jaskýň, ale žiadna z nich nie je dlhá, ani hlboká, keďže ich obmedzuje veľkosť ostrovov. Všetky jaskyne sú plytšie ako 70 metrov. Zdobia ich usadeniny kalcitu. Časť z nich je umelo vysvietená silnými halogénovými svetlami, čoho výsledkom je žiarenie rôznymi farbami – u Európanov to vyvoláva zvláštny typ (až gýčovitej) romantiky. Niektoré z jaskýň majú pri morskej hladine tunely, ktoré vedú naprieč vápencovými pahorkami do skrytých vnútrozemských jazier, ku ktorým nie je z okolitého sveta iný prístup. Ich pozorovanie je možné iba z lode. Záujemcovia môžu absolvovať prehliadku jaskýň na malých loďkách.
Pozorovanie ostrovov z lode
Loďky pred vstupom do jednej z jaskýň
Pohyb na loďke v krasovej jaskyni
Počas plavby turisti môžu vidieť farebné chatky domácich obyvateľov postavené na trámoch priamo pod rozoklanými útesmi, desiatky lodiek rybárov s napnutými dračími plachtami i celé plávajúce rybárske dediny. Ženy z týchto dedín ponúkajú turistom tropické ovocie rôznych druhov – banány, ananásy, ba i také, pre ktoré ani neexistujú slovenské názvy. Niektorí obyvatelia týchto dedín dokonca počas celého svojho života vôbec neboli na pevnine.
Obydlie na okraji strmej steny jedného z ostrovov
Skalné ostrovčeky sú porastené bujnou tropickou vegetáciou. Vzhľadom na ich obrovské množstvo a izolovanosť by zoológovia a botanici mohli očakávať nejedno prekvapenie. Žiadna významná prírodovedná expedícia však na týchto ostrovoch nebola. Vietnamci mali za posledné desaťročia zrejme iné priority...
Jeden z miestnych chrámov uprostred bujnej vegetácie
Dračia zátoka je od roku 1994 zapísaná do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva UNESCO. Zobrazená je i na vietnamskej bankovke hodnoty 200 000 dongov. Miesto navštevujú nielen turisti z celého sveta, ale učarovalo i básnikom a filmárom. V roku 1992 tu bol natáčaný film Indočína a o päť rokov neskôr osemnásty film zo série James Bond Zajtrajšok nikdy neumiera.
O návštevu zátoky Ha Long má záujem množstvo turistov
O príchuti tohto turistického dobrodružstva rozhoduje i doba, kedy by ho záujemcovia chceli absolvovať. Vo februári sa môžu stretnúť síce s menším množstvom návštevníkov, nevýhodou je však dosť nízka teplota (10 – 14 stupňov Celzia), ku ktorej sa môže pridať i nepríjemný vietor a dážď. A tak sa romantická plavba môže premeniť na výlet za trest. V júli sa ortuť teplomera šplhá až k 45 stupňom Celzia a zväčšuje sa i počet turistov. Ideálna by mohla byť septembrová návšteva tejto atrakcie, keď teplota mora a vzduchu je približne rovnaká – okolo 30 stupňov Celzia.
Napriek všetkým vyššie vymenovaným prednostiam, má zátoka Ha Long paradoxne i smolu. Je príliš krásna a unikátna. A Vietnamci si i napriek tomu, že tam stále vládne komunistický režim, uvedomujú, že Ha Long predstavuje zlatú žilu, na ktorej je možné zbohatnúť.
Existujú plány na výstavbu veľkého turistického centra, kvôli ktorému robotníci na ostrove Cat Ba zavážajú niektoré zátoky, aby tam mohli vzniknúť kasína, golfové ihriská a luxusné ubytovacie kapacity pre turistov.
Na ceste na ostrove Cat Ba zatiaľ nie je takmer žiadna premávka
Danica Božová Foto: Vladimír Boža ml. |