Článok v pdf

V 11. čísle Mladého vedca ste sa mohli dozvedieť, prečo ľudia šedivejú. Šedivenie však nie je jediný kozmetický problém ohrozujúci našu korunu krásy. Je ním aj „choroba“ postihujúca približne 25 % mužov vo veku 30 rokov, 66 % mužov vo veku 60 rokov a asi 30 % žien starších ako 50 rokov – plešivenie. Nie je to však výsada len nás ľudí, plešivejú aj napríklad šimpanzy a orangutany.

Vlasy sú tvorené odumretými bunkami naplnenými proteínom keratínom. Ten je tvorený vo zvýšenej miere aminokyselinou cysteín (predstavuje 14 % zo všetkých aminokyselín v štruktúre keratínu) obsahujúcou síru, ktorá spôsobuje typický zápach počas horenia vlasov. Vlas vyrastá z vlasovej cibuľky, ktorá sa nazýva vlasový folikul. Rastie dva až tri roky, výnimočne až sedem rokov, kým vypadne. Každému človeku denne vypadne približne 50 – 100 vlasov, pri ich umývaní to môže byť až 300. Za normálnych okolností na mieste vypadnutého vlasu začne do troch mesiacov rásť nový vlas.

Keď však viac vlasov vypadáva ako dorastá, na vine môžu byť gény, stres, nevhodná výživa alebo lieky. Za 95 % prípadov plešivenia je zodpovedná tzv. androgénna alopécia, dedičná neinfekčná porucha. U klasického typu, ktorý sa vyskytuje najmä u mužov, sa začnú tvoriť takzvané kúty a/alebo vlasy miznú na temene hlavy. Pre ženy je skôr typické celkové rovnomerné rednutie vlasov. Jej dedičnosť nie je úplne objasnená – niektoré formy sú ako keby viazané na chromozóm Y a dedia sa z otca na syna, iné na chromozóm X a dedia sa zo starého otca z maminej strany na vnuka, pričom matka je prenášačka.

Hormón ničiteľ

Plešiveniu sa, bohužiaľ, nedá jednoducho predísť, pretože ho majú na svedomí chemické látky nevyhnutné pre náš vývin – androgénne hormóny. Ich najvýznamnejšou funkciouje zabezpečiť správny vývoj mužských pohlavných orgánov a znakov pred narodením a počas puberty. Okrem toho napríklad ovplyvňujú u mužov aj žien rast vlasov a ochlpenia. Spomedzi androgénnych hormónov na plešivenie najviac vplýva dihydrotestosterón (DHT). Zaujímavé je, že hoci DHT pozitívne vplýva na rast ochlpenia, na vlasy má negatívny účinok. DHT vniká z voľného testosterónu pôsobením enzýmu 5-alfa-reduktáza. U mužov s androgénnou alopéciou bola zistená zvýšená hladina voľného testosterónu aj 5-alfareduktázy.

Model dihydrotestosterónu

Typické mužské plešivenie je spôsobené zvýšenou citlivosťou vlasových folikulov na DHT. DHT sa viaže na tzv. androgénne receptory na vlasových folikuloch. Receptory môžu mať viacero variantov, ktoré sú dedičné, a jeden špecifický variant bol spojený práve so špeciálnym účinkom DHT na vlasový folikul. V takomto prípade sa vlasový folikul pôsobením DHT s postupom času zmenšuje. Vlas, ktorý z neho vyrastá, rastie oveľa kratšie a pripomína skôr „páperie“, než skutočný vlas. V najhorších prípadoch je vlas mikroskopický a nie je viditeľný voľným okom, prípadne ani nevyrastie nad hranicu pokožky hlavy. Nevie sa však, ako presne DHT na folikul pôsobí, ani prečo u mužov vlasy miznú práve v oblasti kútov a temena hlavy.

Čo s tým?

V súčasnosti sa plešivenie dá liečiť, ale nie vyliečiť. Teoreticky jediným možným „vyliečením“ je u mužov kastrácia – tak by sa zabránilo tvorbe androgénov. Našťastie ale sú aj iné, menej drastické spôsoby. Existujú dve chemické látky, ktoré spomalia úbytok vlasov a niekedy dokonca zabezpečia obnovenie rastu vlasov na miestach s plešinou. Prvým je minoxidil rozširujúci cievy, ktorý sa pôvodne používal na liečbu vysokého krvného tlaku. Nevie sa, akým spôsobom presne lieči plešivenie. Predpokladá sa však, že rozšírené cievy prinášajú viac krvi a s tým aj viac kyslíka a živín k vlasovému folikulu a vďaka tomu je lepšie vyživovaný. Druhý je finasterid blokujúci funkciu enzýmu 5-alfa-reduktázy. Oba však treba brať opakovane (minoxidil, ktorý sa nanáša na povrch hlavy, napríklad 1- až 2-krát denne).

Transplantácia vlasov – postupne pred transplantáciou, 24 hodín po transplantácii,
7 dní po transplantácii a niekoľko mesiacov po transplantácii

Ďalšou možnosťou je vlasová transplantácia, keď sú aktívne vlasové folikuly tvoriace plne vyvinuté vlasy prenesené na miesta s plešinou. Podobnou metódou, ktorá je zatiaľ vo fáze klinických skúšok, je tzv. vlasová multiplikácia. Vtedy sú bunky funkčných vlasových folikulov umelo namnožené mimo tela pacienta a až potom sú implantované na miesta s plešinou. Veľkým prelomom bolo, keď sa v roku 2010 vedcom v Nemecku podarilo prvýkrát vypestovať vlasové folikuly „v skúmavke“ z kmeňových buniek. Takéto folikuly by tiež teoreticky mohli byť implantované do hlavovej pokožky pacienta.

Nová nádej

V januári minulého roka prebehla médiami správa, že veda je o krok bližšie k vyliečeniu plešivenia. Predchádzal tomu objav, ktorý lepšie objasnil, čo sa deje s vlasovými folikulmi na miestach s plešinou. Rast vlasu, zastavenie rastu a vypadnutie vlasu tvoria jeden vlasový cyklus. Za normálnych okolností na konci každého cyklu sa kmeňové bunky vo vlasovom folikule začnú deliť a niektoré bunky ostanú kmeňové, iné sa začnú meniť a vytvoria sa z nich tzv. progenitorové bunky. Z nich sa neskôr vyvinú vlasové bunky, ktoré po odumretí vytvoria vlas. Vlas rastie tým, že sa k nemu vo folikule pridávajú nové a nové odumierajúce vlasové bunky. Preto musia byť po každom vlasovom cykle, keď vlas vypadne, obnovené progenitorové a samotné vlasové bunky a folikul si zachováva svoju veľkosť aj funkčnosť.

Keď sa folikul pod vplyvom napríklad dihydrotestosterónu začne zmenšovať, je to preto, že z kmeňových buniek nie sú dodané nové vlasové bunky. Folikul preto už nie je schopný zabezpečiť, aby sa vytvoril klasický vlas. Doteraz sa nevedelo, ktorá fáza premeny kmeňových buniek na finálne bunky tvoriace vlas zlyháva. V prípade šedivenia vlasov dochádza k tomu, že sa vyčerpá zásoba kmeňových buniek produkujúcich melanocyty, ktoré tvoria melanín, vlasové farbivo. Asi preto sa aicky predpokladalo, že aj v prípade plešivenia dôjde k vyčerpaniu zásoby kmeňových buniek.

Keď však vedci porovnali vlasové folikuly na miestach s vlasmi a s plešinou, zistili, že obsahujú rovnaké množstvo kmeňových buniek. Rozdiel však bol v množstve progenitorových buniek – na miestach s plešinou vlasové folikuly obsahovali oveľa menej týchto buniek v porovnaní s miestami s vlasmi. Problém je teda v tom, že kmeňové bunky sa z neznámych príčin nedokážu vyvinúť na progenitorové bunky. Keby sa vedcom podarilo tieto kmeňové bunky odblokovať či reaktivovať, znamenalo by to veľký krok k vyliečeniu plešivenia. Hoci je k vynájdeniu „zázračného krému“, ktorý by dokázal reaktivovať bunky priamo v pokožke hlavy, stále ďaleko, predsa len svitá nová nádej pre všetkých, ktorí by chceli mať po celý život „bujnú hrivu“ vlasov.

Stupnica rozsahu plešivenia u žien

Stupnica rozsahu plešivenia u mužov

Lenka Veselovská