Najväčší kvet Slovenska – Lekno biele(Nymphaea alba)

Lekno biele (Nymphaea alba) je trvácna vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Vytvára súvislé porasty na vodnej hladine. Jej kvety a listy plávajú na hladine vody, avšak zároveň sú prepojené aj s podzemkom, ktorý je v bahne na dne a vyrastajú z neho dlhé stopky okrúhlych vajcovitých listov a stonka.

Lekno biele (Nymphaea alba) je trvácna vodná rastlina, ktorá rastie v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Vytvára súvislé porasty na vodnej hladine. Jej kvety a listy plávajú na hladine vody, avšak zároveň sú prepojené aj s podzemkom, ktorý je v bahne na dne a vyrastajú z neho dlhé stopky okrúhlych vajcovitých listov a stonka.

Kvet lekna má štyri kališné listy, ktoré sú na rube zelené a na líci biele. Korunné lupienky majú usporiadané tak, že sú usporiadané v špirále a zmenšujú sa smerom k stredu. Postupne prechádzajú do tyčiniek, ktoré obrastajú semenník, až po bliznu. Tesná blízkosť peľníc a blizny umožňuje samoopelenie, na ktoré však rastlina nie je odkázaná, pretože opelenie bežne zabezpečujú muchy a chrobáky.

Plodom lekna je nafúknutá tobolka, ktorá sa podobá na makovicu. Semená majú vzduchový obal, ktorý im pomáha udržať sa na vodnej hladine a rozširovať sa na veľkú vzdialenosť.

Na Slovensku sa vyskytuje na Podunajskej a Východoslovenskej nížine a v Jurskom Šúre. Pestuje sa aj ako okrasná rastlina. Jej kvety dosahujú veľkosť až 10 cm a sú najväčšími na Slovensku.

Najväčšia mačkovitá šelma Slovenska – Rys ostrovid (Lynx lynx)

Najväčšou európskou mačkovitou šelmou, ktorá sa vyskytuje aj u nás, je rys ostrovid (Lynx lynx). Dosahuje dĺžku až 140 cm, výšku v kohútiku 75 cm a hmotnosť 30 kg. Má krátky chvost, ktorý meria 11 až 24 cm, a v zime na lícach dlhšiu srsť. Charakteristickým znakom rysa sú trojuholníkové uši a štetiny, ktoré mu vyrastajú na ušniciach. Vo voľnej prírode sa dožíva až 14 rokov. Na Slovensku sa vyskytujú dva typy jeho sfarbenia – jeden má škvrny po celom tele, druhý typ má škvrny len na nohách, lopatkách a bokoch. Jedince žijúce severnejšie majú svetlejšiu srsť.

Živí sa hlavne srnčou zverou a zajacmi, ale nepohrdne ani hlodavcami. Loví hlavne slabé a choré jedince. Príležitostne požiera aj hmyz, žaby, hady, ryby, sladké plody a v zime zdochliny. V zime taktiež využíva svoje široké laby, vďaka ktorým nezapadáva do snehu.

Pri vyhľadávaní koristi sa orientuje viac zrakom a čuchom než ostatné mačkovité šelmy. Na korisť nestriehne ako väčšina mačkovitých šeliem, ale sliedi za ňou v úkryte. Má výborný zrak, za denného svetla rozozná hlodavca na 75 metrov, zajaca 300 metrov a srnca 500 metrov. V prípade neúspešného útoku na korisť po niekoľkých desiatkach metrov prestáva s prenasledovaním a dlhšie prenasledovanie koristi je výnimočné. Revír jedného rysa je približne 20 až 60 km2. Denne môže prejsť až 25 kilometrov. Svoju korisť odtiahne do úkrytu, kde ju takmer okamžite zožerie. V prípade ulovenia väčšej zveri si zvyšky zahrabe alebo odtiahne na skryté miesto, kam sa neskôr vráti.

Rys žije samotársky hlavne v hlbokých lesoch stredných a vyšších polôh hornatých polôh Slovenska. Jeho úkryty môžeme nájsť v bútľavých stromoch, skalných puklinách, opustených norách a pod vyvrátenými stromami. Na Slovensku je rys ostrovid zákonom chráneným živočíchom.

Martin Hriňák