V tejto časti seriálu si predstavíme niekoľko rastlinných druhov, ktoré kvitnú začiatkom jari.

Deväťsil hybridný

Deväťsil hybridný (Petasites hybridus) nájdete v niektorých knihách aj pod názvom deväťsil lekársky (Petasites officinalis). Slovenský rodový názov poukazuje na to, akú veľkú silu mu v minulosti ľudia pripisovali (magické číslo deväť – deväť síl). Druhový názov súvisí s jeho využitím v ľudovom lekárstve. Rodový latinský názov je odvodený od slova petasos – slnečný klobúk, čo súvisí s jeho obrovskými listami.

Táto trváca bylina pretrváva obdobie vegetačného pokoja hľuzovito zhrubnutým podzemkom. Skoro na jar z neho vyrastá 20 – 80 cm vysoká hrubá mäsitá stonka s ružovými šupinkami. Na jej vrchole sa nachádza skupina súkvetí – úborov purpurovej farby, ktoré sú usporiadané do strapca.

Deväťsil hybridný

Kvitne v marci a v apríli. Koncom kvitnutia sa objavujú srdcovité listy so zúbkatým okrajom, ktoré postupne dorastajú do obrovských rozmerov (priemer približne 60 cm). Tvarom sú podobné podbeľovým a lopúchovým, sú však omnoho väčšie. Deväťsil má dokonca zo všetkých našich bylín najväčšie listy.

Listy deväťsilu hybridného sú spočiatku menšie, postupne však dorastajú do obrovských rozmerov

Podbele, lopúchy i deväťsily patria do čeľade astrovité (Asteraceae), vyskytujú sa však na odlišných stanovištiach. Deväťsil hybridný rastie v miernom pásme Európy a Ázie na brehoch vodných tokov, vo vlhkých lesoch a na mokrých lúkach od nížin až po horský stupeň.

Patrí medzi liečivé rastliny – koreň obsahuje slizy, horčiny, triesloviny, petasín, inulín a silicu. Slizy sú zložené cukry (polysacharidy), ktoré s vodou rýchlo zväčšujú objem a tvoria ochranný povlak v mieste aplikácie. Využívajú sa na liečenie zápalov ako prípravky tlmiace kašeľ, ochranné látky na sliznice a na uľahčenie vnikania dráždivých účinných látok do organizmu. Deväťsil hybridný bol v antike a v stredoveku pokladaný za hlavné liečivo proti moru. V nemčine má podľa tejto súvislosti dokonca i svoje meno Pestwurz (Pest – mor). V súčasnosti ho medicína toleruje ako ľudový prostriedok proti ochoreniu dýchacích ciest (kašeľ, zachrípnutie), súčasťou oficiálnych liekopisov však nie je, pretože jeho farmakologické účinky ešte nie sú podrobne preskúmané.

Deväťsil biely

Deväťsil biely (Petasites albus) je blízky príbuzný vyššie opísaného druhu. Odlišuje sa od neho žltkastobielou farbou kvetov a bledozeleným šupinkami na stonke.

Rastie vo vlhkých lesoch a pri prameniskách, kde je verným sprievodcom vodných tokov v podhorskom a horskom stupni. Na rozdiel od predchádzajúceho druhu, ktorého výskyt je pomerne hojný, deväťsil biely sa vyskytuje roztrúsene.

Deväťsil biely

Kvitne v marci a v apríli. Oba spomínané druhy patria medzi dôležité jarné medonosné rastliny, ktoré opeľujú včely.

Krivec žltý

V botanických kruhoch je známy pod latinským názvom Gagea lutea a je zaradený do čeľade ľaliovité (Liliaceae).

Z podzemnej cibule vyrastá jeden čiarkovitý list a vedľa neho 15 – 25 cm vysoká stonka s dvoma menšími listeňmi a 1 – 10 kvetmi.

Krivec žltý na brehu rieky Poprad vo Svite

Kvety vyrastajú na nerovnako dlhých stopkách a vytvárajú spolu súkvetie nepravý okolík. Každý kvet sa skladá zo šiestich okvetných lístkov, ktoré sú z vnútornej strany žlté a z vonkajšej zelené.

Krivec žltý – detail kvetov

Kvitne od marca do mája. Jeho semená majú olejovitý prívesok. Požierajú ich mravce, ktoré takýmto spôsobom semená tejto rastliny zároveň rozširujú. Rastie zvyčajne vo vlhkých lesoch na vápenatom podloží i na brehoch potokov. Okrem Európy sa vyskytuje i na Kaukaze a východným smerom zasahuje až do Sibíri.

Slezinovka striedavolistá

Slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium) patrí podľa dĺžky života k trvácim bylinám a podľa stavby tela do čeľade lomikameňovité (Saxifragaceae).

Z tenkého šupinatého podzemku vyrastá 5 – 20 cm vysoká stonka, ktorá sa na vrchole rozkonáruje. Listy s čepeľou srdcovito obličkovitého tvaru sú dobrým poznávacím znakom, podobne ako drobné žltozelené kvety s priemerom 2 – 3 cm. Zaujímavou skutočnosťou je, že kvety nemajú vyvinutú korunu, ale iba kalich, ktorý sa skladá zo štyroch žltozelených kališných lístkov.

Slezinovka striedavolistá – detail kvetov

Kvitne od marca do júna. Je ozdobou tienistých vlhkých lesov, výrazná farba jej kvetov dodáva celému okoliu nápadný vzhľad a prezrádza príchod jari. Rastie na prameniskách a pozdĺž vodných tokov od nížin až po alpínsky stupeň.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža