V zimnom období a v skorých jarných mesiacoch, keď zelenej vegetácie ešte nebýva veľa, sa nám môže podariť pozorovať celé kŕdle operencov.

Nachádzajú sa na miestach, ktoré im poskytujú dostatok potravy. K takýmto patria i oblasti so semenami bodliakov a koruny drevín obsypané dužinatými plodmi. V tomto článku vám predstavíme druhy, pre ktoré sú vyššie spomenuté semená a plody lákavým zdrojom potravy.

 

Stehlík pestrý, v niektorej literatúre uvádzaný aj ako aj stehlík obyčajný, je medzi zoológmi známy pod menom Carduelis carduelis. Zaraďujú ho do radu vrabcotvaré (Passeriformes), ktorý je známejší pod slovenským synonymom spevavce (pre tohto vtáka je charakteristický trilkovitý spev, vysoké plynulé zvuky „tsvit“ – „tsvit“ – „tsvit“ alebo mäkké „ej – háj“). V rámci tohto radu patrí do čeľade pinkovité.

Tento operenec púta pozornosť pozorovateľov nápadným sfarbením tela – na jeho povrchu sa strieda béžové, hnedé, čierne, biele, červené a žlté perie: Hlavičku tvorí červené čelo, čierne temeno a biele líca. Tvár samca je sýtočervená, samica ju má menej výraznú. Od ostatných častí tela ju oddeľuje béžový „obojok“. Vzadu si môžeme všimnúť hnedý chrbát, biely trtáč (kostrč), čierny chvost, vpredu biele brucho i hruď a béžovú panvu. Na krídlach sa strieda čierne a žlté sfarbenie, ktorého usporiadanie do farebných pásov môže pozorovateľ najlepšie sledovať počas letu pripomínajúceho tanec. Vtáčie perá sú rovnako ako naše nechty a vlasy tvorené látkou, ktorá sa nazýva keratín.

Stehlík pestrý pri konzumácii semien bodliakov

Stehlík pestrý patrí k semenožravým vtákom, o čom svedčí i jeho masívny krátky kužeľovitý zobák, ktorý mu umožňuje lúskať semená rastlín. Okrem semien bodliakov, pri konzumovaní ktorých ho môžeme vidieť najčastejšie, jeho potravu tvoria tiež lopúchy a šalát. V jarnom období si pochutnáva i na kvetoch vŕby – bahniatkach a žerie i hmyz.

Patrí k našim stálym vtákom, prednosť dáva zarasteným lúkam a pasienkom, poľným lesíkom, okrajom lesov a brehovým porastom. Vidieť ho môžete i v stromoradiach okolo ciest, v parkoch, v cintorínoch a v záhradách – od nížin až po horské oblasti do nadmorskej výšky približne 1 000 m. Hniezdi dva razy do roka. Miskovité hniezdo stavia samica na stromoch pri koncoch konárov. Je vytvorené zo stebiel, korienkov, listov a machu. Samica znáša štyri až päť vajec, ktoré majú bielu až belasú farbu s hnedými škvrnami. Sedí na nich trinásť až štrnásť dní, počas ktorých ju samec kŕmi. Mláďatá po vyliahnutí kŕmia dva týždne obaja rodičia – najskôr hmyzom, potom zrnom zmäknutým v hrvoli. Dospelý jedinec dorastá do veľkosti 14 cm. Okrem Európy žije i v západnej Ázii a v severnej Afrike.

Tento operenec patrí na Slovensku k zákonom chráneným druhom národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 165,97 €.

Príbuzným vyššie spomenutého druhu, ktorý u nás tiež žije celoročne, je stehlík zelený (Carduelis chloris), nazývaný i zelienka. Jeho druhový názov súvisí s celkovým sivozeleným zafarbením. Iba na krídlach a na chvoste má žlté plôšky. Dosahuje veľkosť približne ako vrabec (približne 12 cm).

Stehlík zelený (Carduelis chloris)

Stehlík zelený sa od stehlíka pestrého odlišuje i silným hrubým zobákom, ktorý mu umožňuje živiť sa aj väčšími semenami. Pohybuje sa vlnovitým letom. Obýva lesné okraje a krovinaté pasienky, kde ho možno počuť podľa monotónnych nosových zvukov „čví“, ktoré sa často striedajú s hlasným trilkovaním. Často navštevuje i parky a záhrady, kde z kŕmidiel odháňa ostatné malé vtáky. Spôsob rozmnožovania tohto druhu, zloženie potravy i výskyt je podobný ako u stehlíka pestrého. Na území Slovenskej republiky patrí k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je 165,97 €.

Drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) je v rámci zoologického systému rovnako ako oba predchádzajúce druhy zaradený do radu spevavce. Je jedným zo zástupcov čeľade drozdovité (Turdidae), ktorá je pomenovaná podľa jeho rodového mena. Jeho druhové meno sa dáva do súvislosti so zvukmi „čak“ –„čak“ – „čak“, ktoré vydáva počas letu počas jasnej švitorivej piesne, ktorá sa skladá z troch alebo štyroch tónov.

Plody jarabiny vtáčej sú vyhľadávanou
potravou drozda čvíkotavého

K poznávacím znakom tohto operenca patrí sivá hlava a záhlavie, gaštanovohnedý chrbát, výrazne škvrnitá oranžovohnedá hruď a biele boky. Počas letu si pozorovatelia môžu všimnúť sivý trtáč a čierny chvost. Hniezdi v kolóniách na okrajov lesov. Hniezda bývajú na stromoch alebo kroch. Sú postavené z konárikov a z trávy, spevňuje ich hlina. Samica znáša štyri až sedem zelenkastých škvrnitých vajec, na ktorých sedia trinásť až štrnásť dní obaja rodičia. Mláďatá po vyliahnutí kŕmia spoločne štrnásť až pätnásť dní. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti 26 cm.

Zložkami ich potravy je hmyz, červy, slimáky. Slimačie ulity drozd rozbíja o kamene, aby sa dostal k šťavnatej pochúťke vo vnútri schránky ulitníka. Pri tejto činnosti sa do okolia šíria ostré praskavé zvuky, ktoré okoloidúcich môžu upozorniť na jeho prítomnosť. V zimných mesiacoch môžeme vidieť celé kŕdle týchto vtákov v sadoch a v záhradách, kde si v korunách drevín pochutnávajú na dužinatých plodoch.

Tvrdé semená nachádzajúce sa vnútri dužinatého oplodia prejdú tráviacou sústavou operencov a vylučujú sa trusom často vo veľkých diaľkach, čím tieto druhy vtákov výrazne prispievajú k rozširovaniu drevín.

K potrave drozda čvíkotavého patria i jablká

Drozd čvíkotavý žije v severnej a strednej Európe a na území západnej Sibíri. Na Slovensku sa vyskytuje počas celého roka. Patrí k zákonom chránených druhov národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 165,97 €.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža