Temné smrečiny – pokoj, pohoda a nevídaná krása

Napriek tomu, že jediné slovenské veľhory Tatry sú naším najznámejším pohorím, nachádzajú sa v nich i odľahlé a veľmi málo frekventované miesta, kde sa počet návštevníkov niekedy dá spočítať na prstoch jednej alebo dvoch rúk. Patria k nim i Temné Smrečiny.

Ak patríte k tým, ktorí obľubujú pohodovú chôdzu, pokoj a ticho, nasledujúce riadky sú určené práve vám. Nižšie opísaný prvý námet na výlet je balzamom na dušu v dnešnom uponáhľanom svete plnom stresov.

 

Východiskovým bodom môže byť zastávka autobusu na Podbanskom v nadmorskej výške 940 m alebo parkovisko Tri studničky (v nadmorskej výške 1 140 m) vedľa cesty z Podbanského na Štrbské Pleso. Tí, ktorí sa rozhodnú pre druhú možnosť, ušetria približne hodinu pochodu po asfalte a 200 m výškového prevýšenia. Cesty z oboch východiskových bodov sa čoskoro spoja v Kôprovej doline vedúcej rozhraním Západných a Vysokých Tatier a pokračujú spoločnou trasou k zvolenému cieľu. Zaujímavým spestrením po absolvovaní asi tretiny trasy je približne trojminútová odbočka vpravo po úzkom lesnom chodníku vedúca ku Kmeťovmu vodopádu – najvyššiemu vodopádu v slovenskej časti Tatier. Má výšku asi 80 m a padajú ním vody Nefcerského potoka cez skalný prah do Kôprovej doliny. Pomenovaný je po Andrejovi Kmeťovi – slovenskom literátovi, vedcovi a spoluzakladateľovi Slovenského národného múzea, ktorý žil v rokoch 1841 – 1908. Časť tohto vodopádu – jeho najnižší stupeň, ktorý je zobrazený i na fotografii, možno pozorovať z dreveného mostíka.

Kmeťov vodopád

Všimnúť si môžete nielen ihličnaté dreviny lemujúce obe strany cesty, kríky s čučoriedkami, ale i tatranské byliny hýriace v čase kvitnutia rôznymi farbami. Jednou z nich je aj kropenáč trváci. Latinský názov má Swertia perennis a zaradený je do čeľade horcovité (Gentianaceae), o čom svedčí i jeho vonkajší vzhľad.

Kvitne od júla až do septembra. Patrí k zriedkavým druhom, ktorých výskyt je viazaný na rašeliniskové pôdy a mokré lúky v horskom až vysokohorskom stupni.

Kropenáč trváci

Po absolvovaní asi dvoch tretín plánovanej trasy budete prechádzať po drevených podvaloch ponad jedno z tatranských rašelinísk.

Po približne štyroch hodinách pochodu vás v cieli plánovanej túry v nadmorskej výške 1 674 m privíta jagavá ozdoba Temnosmrečianskej doliny – Nižné Temnosmrečianske pleso obkolesené skalným amfiteátrom.

O dosiahnutí cieľa pochodu informuje smerovník

Nižné Temnosmrečianske pleso

S rozlohou 12 ha, dĺžkou 525 m a šírkou 360 m je tretím najväčším plesom na Slovensku. Jeho maximálna hĺbka dosahuje takmer 38 m. Na tomto plese realizoval liptovský zeman Juraj Pongrátz v roku 1750 prvé známe hydrologické meranie – jeho hĺbku sa pokúšal zmerať z člna, na dno však nedosiahol. Utvrdilo ho to v teórii, ktorá bola v tom čase veľmi populárna – myslel si, že tatranské plesá sú spojené s morom. Túto hypotézu chcel potvrdiť v roku 1751 vedúci cisárskej komisie poverenej skúmaním Tatier a Liptova Jakub Buchholtz (1696 – 1758), botanik a mineralóg z Kežmarku, sledovaním predpokladaných prejavov prílivu a odlivu na hladine plesa. Nič potrebné však nezistil.

Jedna z rastlín vyskytujúca sa na brehu Nižného Temnosmrečianskeho plesa sa dostala neplánovane nášmu fotografovi do záberu. Volá sa hadovník väčší, latinsky Bistorta officinalis, synonymom Polygonum bistorta a patrí do čeľade stavikrvovité (Polygonaceae). Dosahuje výšku 50 – 100 cm, rastie na vlhkých stanovištiach. V minulosti sa v ľudovom liečiteľstve využívala proti hnačke.

Na severnom brehu tejto vodnej plochy turistický značkovaný chodník končí. V pozadí sa nachádza ostrý vrchol Čubriny (2 370 m), vpravo Kôprovský štít (2 363 m), severovýchodne Hrubý štít (2 172 m). Po oddychu a doplnení energie vás čaká cesta späť po rovnakej trase opačným smerom. Neďaleko sa nachádza ešte jeden z pozostatkov činnosti ľadovcov – Vyšné Temnosmrečianske pleso (1 716 m). Má rozlohu približne 5,5 ha a hĺbku 19 m. K nemu sa však v súčasnosti chôdzou odtiaľto dostať nedá. Neznamená to však, že ho vôbec nemôžete vidieť – k splneniu tejto túžby však bude potrebné absolvovanie náročnejšieho výletu, o ktorom sa zmienime v nasledujúcom tipe.

Najväčšie slovenské tatranské pleso

Pre zdatnejších turistov máme v ponuke nasledujúci výlet. Jeho cieľom je Veľké Hincovo pleso – najväčšie a najhlbšie slovenské tatranské pleso ležiace v nadmorskej výške 1 946 m. Rozprestiera sa na ploche 20,08 ha (dĺžka 740 m a šírka 370 m) a jeho maximálna hĺbka dosahuje 53 m.

Veľké Hincovo pleso ako zrkadlo

Pri výbere východiskového bodu máte dve možnosti – osadu Štrbské Pleso alebo zastávku TEŽ Popradské Pleso. Z oboch týchto východiskových bodov je potrebné postupovať k Popradskému plesu, čo pri priemernom turistickom tempe trvá približne jednu hodinu. Ďalších 90 minút budete potrebovať na výstup po turistickom chodníku z Popradského plesa k cieľu zvolenej cesty.

Voda v tomto plese je taká priezračná, že vidno až do hĺbky 12,5 m. V priemere až 270 dní v roku býva pokryté ľadom. V prípade záujmu, dostatku síl a energie môžu zvedavejší pokračovať ďalej smerom do Kôprovského sedla (45 minút), prípadne až na Kôprovský štít (ďalších 30 minút) do nadmorskej výšky 2 363 m, z ktorého sú v jasnom počasí nádherné výhľady na okolité štíty, doliny i plesá.

Veľké Hincovo pleso pri pohľade z Kôprovského štítu

Pohľad z Kôprovského štítu na opačnú stranu vám ponúkne pohľad nielen na Nižné Temnosmrečianske pleso, ale i Vyšné Temnosmrečianske pleso, ku ktorému turistický chodník v súčasnosti nevedie.

Temnosmrečianske plesá pri pohľade z Kôprovského štítu

Ak budete počas pochodu v tejto oblasti postupovať potichu, môže sa vám podariť začuť typický piskot jedného z tatranských otužilcov. Je ním svišť vrchovský tatranský, nazývaný latinsky Marmota marmota. Telo jedinca dosahuje dĺžku 40 – 60 cm, chvost 13 – 18 cm. K potrave tohto hlodavca z čeľade vevericovité patria lišajníky a vysokohorské rastliny. Jednu z nich, horec bodkovaný, sme spomínali v ôsmom čísle nášho časopisu. Výnimočne sa živí i hmyzom. Koncom leta a v jeseni býva jeho telo pomerne tučné (hmotnosť približne 8 kg), pretože si musí urobiť zásoby na zimný spánok. Ten trvá asi sedem mesiacov. V brlohu spí celá rodina. Sú stočené do klbka, ich srsť je naježená – to im umožňuje znížiť výdaj energie na minimum. Teplota tela sa zníži až na štyri stupne Celzia. V období zimného spánku neprijíma žiadnu potravu, preto sa na jar prebudí značne vychudnutý (hmotnosť približne 4 kg). Živia sa ním najmä orol skalný, líška hrdzavá, vlk dravý a rys ostrovid. Na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje ostrým hvizdom.

Podľa aktuálnej Vyhlášky MŽP SR 579/2008 Z. z. je zaradený k chráneným druhom európskeho významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je 3 319,39 €.

Okrem oblasti opísanej vyššie ho návštevníci našich veľhôr môžu zbadať i v oblasti Skalnatého plesa, Velického plesa, Kopského sedla v Belianskych Tatrách, ba dokonca sú po ňom pomenované i dva z tatranských štítov – Veľká Svišťovka a Malá Svišťovka.

Jedince sa často zdržiavajú v celých skupinách, žijú v skalných dutinách a na horských lúkach pri horskom pásme kosodreviny nad hranicou lesa. Pozorovanie tohto cicavca je pekným umeleckým zážitkom a odmenou za trpezlivosť. Možno sa to po potulkách tatranskými končinami podarí i vám.

Svišť vrchovský tatranský

Alternatívou týchto dvoch tipov na výlet je ich spojenie do jedného – okruhového, ktorého východiskom by mohlo byť Štrbské pleso. Cez Popradské pleso, Veľké Hincovo pleso, Kôprovské sedlo a Kôprovský štít je možné Hlinskou dolinou prejsť až k Nižnému Temnosmrečianskemu plesu. Odtiaľ už spomínanou Kôprovou dolinou popri Kmeťovom vodopáde až na Podbanské, kde sa nachádza autobusová zastávka.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža