Hýľ lesný

V jesenných a zimných mesiacoch si môžeme všimnúť jedného z častých návštevníkov jarabiny vtáčej – hýľa lesného, nazývaného tiež Pyrrhulla pyrrhulla. V zoologickom systéme je zaradený do radu vrabcotvaré (Passerformes) – spevavce a v rámci neho do čeľade pinkovité (Frinfillidae).

Veľkosťou tela je porovnateľný s vrabcom (dĺžka 15 až 16 cm, krídla 9 cm, chvost 6 – 7 cm). Typickou črtou tohto operenca je hrubý krk a výrazne červené perie samca na bruchu, ktoré je dobrým poznávacím znakom. Chrbát je sivý, trtáč biely, vrchol hlavy a brada sú čierne, krídla bielo-čierne. Samica má spodnú časť tela ružovohnedej farby. Mláďatá sú podobného vzhľadu ako samica, odlišujú sa od nej vrcholom hlavy, ktorý nie je čierny.

Ďalšou výraznou črtou hýľa je silný kužeľovitý zobák, ktorý umožňuje konzumáciu semien, plodov, ale i púčikov stromov a krov.

Hniezdi dva razy do roka. Hniezdo si stavia z konárikov, machu a lišajníkov na stromoch. Samica znáša 4 – 5 vajec s hnedými škvrnami, na ktorých sedí 13 dní. Počas tejto doby ju samec kŕmi. Mláďatá sú dva týždne po vyliahnutí kŕmené hmyzom, ktorý im prinášajú rodičia.

Tento operenec žije v chladnejších oblastiach Európy vrátane Slovenska. Obýva najmä ihličnaté lesy. Tam ho však môžeme zazrieť iba málokedy, pretože žije utajeným spôsobom života. Pohybuje sa samotársky alebo v pároch.

Pozorovať väčší počet jedincov môžeme najmä v zimných mesiacoch na okraji sídlisk blízko lesa a v parkoch v korunách drevín počas konzumácie potravy.

Zaujímavosťou je skutočnosť, že počas zimného obdobia sa v našej krajine vyskytujú dve populácie hýľov – „naša“, ktorá tu žije celoročne, a „hostia zo severu“, ktorí v našej zemepisnej šírke prežívajú iba studené mesiace. Severská populácia je typická výrazným hlasovým prejavom, ktorý pripomína vŕzgavé volanie slova „hýľ“. Zvuky domácej populácie sú pomerne slabo počuteľné – ich škrípavé švitorenie „fiu“ znie smutne.

Podľa najnovšej legislatívy patrí hýľ lesný k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 663,87 €. Záhradkári ho však v láske nemajú, pretože v jarnom období dokáže skonzumovať pomerne veľké množstvo púčikov, čo sa môže negatívne prejaviť na drevinách v sadoch.

Pinka lesná

Predstaviteľka rovnomennej čeľade je blízkou príbuznou predchádzajúceho druhu. Latinský názov tohto operenca je Fringilla coelebs.

Telo tohto vtáka má veľkosť asi 15 cm a pozorovateľov upúta pestrým sfarbením. Typickou črtou samca je červená náprsenka, samica ju máva hnedú. Počas letu je dobre viditeľný výrazný biely dvojitý pás na krídlach, biele okrajové chvostové perá a zelenkastý trtáč. Dobrým poznávacím znakom je i krátky silný zobák, ktorým dokáže rozlúsknuť aj tvrdé škrupiny orechov a semienok.

Dôkazom o príslušnosti pinky lesnej k radu spevavce je vydávanie nezameniteľných hlasných zvukov „pink pink“, naliehavého „uit“ a tichého „čip“. Niekedy je počuteľný i jej jasný štrkotavý spev, ktorý sa skladá približne z tucta tónov a v závere sa zrýchľuje.

Vyskytuje sa v lesoch rôznych typov a starých parkoch, obýva aj jednotlivé stromy. Pozorovaná bola i v záhradách. Okrem Európy žije i v západnej Ázii a v severnej Amerike.

Staršie samce prezimujú u nás, samice a mladé pinky sú sťahovavé. Hniezdi dva razy do roka. Miskovité hniezdo je tvorené z majstrovsky upletených tráv, machu, lyka a pavučín, býva pokryté lišajníkmi a vystlané perím a chlpmi. Umiestnené je na stromoch. Samica znáša štyri až päť vajec, ktoré majú modrastú, hnedastú alebo červenohnedú farbu. Sedí na nich 12 – 13 dní, počas ktorých ju samec kŕmi. Mláďatá ostávajú v hniezde 14 dní, živia sa semenami a čiastočne i hmyzom.

Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca bola stanovená na 33,19 €.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža