V tejto časti seriálu o vzácnych rastlinách vám predstavíme druhy, ktoré milovníci flóry môžu pozorovať v jesennom období.

Plesnivec alpínsky

Od polovice júna až do konca septembra kvitne jeden z pokladov slovenskej flóry plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) z čeľade astrovité (Asteraceae). Rodové meno má zložené z dvoch z gréckych slov, ktoré súvisia so vzhľadom súkvetia (leon – lev, podion – labka). Druhový názov alpinum vyjadruje jeho výskyt v najvyšších polohách.

Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum)

Táto trváca husto bieloplstnatá bylina s riedko olistenou stonkou je typická zvláštnym tvarom kvetov. Na konci byle vyrastá zdanlivo jeden kvet, v skutočnosti však ide o súkvetie – dvojnásobne zložený kvet, v ktorom hviezdicovito rozložené nerovnako veľké bielo plstnaté listene napodobňujú kvetný obal a drobné žlté úbory pripomínajú vnútorné pohlavné orgány – piestiky a tyčinky.

Striebrobiely jas rastliny je spôsobený niekoľkonásobným odrazom a lomom svetla na hustej spleti chĺpkov, ktoré sú prestúpené vzduchovými mechúrikmi. Kvety opeľuje hmyz, suché nepukavé plody – nažky – rozširuje vietor.

Plesnivec alpínsky – detail kvetov

Vyskytuje sa v subtropickom a miernom pásme, pričom hlavnou oblasťou jeho rozšírenia je východná a stredná Ázia. Odtiaľ sa v dobe ľadovej dostal do Európy, kde areál jeho výskytu siaha od Pyrenejí cez Juru a Alpy až do Karpát. Na Slovensku rastie v alpínskom a v subalpínskom stupni najmä v Nízkych, Západných a Belianskych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji.

Patrí k svetlomilným druhom, ktoré je možné pozorovať na výslnných vápencových skalách, skalných terasách, v štrbinách skál, na kamenitých trávnatých holiach a zatrávnených sutinových kužeľoch. Dokáže prekonať i obdobia extrémneho sucha, pretože jeho silné ochlpenie, najmä na spodnej strane listov, výrazne obmedzuje vyparovanie vody.

Plesnivec alpínsky v ťažko prístupnom teréne

Táto bylina sa pre svoju nádheru, výnimočný vzhľad a podmienky výskytu stala znakom horolezeckých spolkov, horských chát a hotelov. Stará povesť dokonca tvrdí, že pochádza z Mesiaca, preto ju v Dolomitoch volajú „Stella alpina“ – alpská hviezda.

Plesnivec alpínsky je súčasťou Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín, patrí do kategórie zraniteľných. Vo voľnej prírode sa vyskytuje vzácne. V minulosti bol často trhaný a vykopávaný, preto bolo potrebné zaviesť jeho prísnu ochranu. Jeho meno sa spája s prívlastkom najstaršia chránená rastlina na Slovensku (od roku 1893). Podľa najnovšej legislatívy je zaradený k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 36,50 €.

Možné je i jeho pestovanie v záhradkách – na tento účel sú vhodné kultúrne jedince pochádzajúce z Himalájí, ktorým sa darí i v nížinách. Mimo vysokých hôr však nedokáže vytvoriť také nádherné husté vankúše.

Horec krížatý

Predstaviteľ rovnomennej čeľade horcovité (Gencianaceae) sa nazýva i Gentianella cruciata.

Táto trváca bylina pretrváva obdobie vegetačného pokoja krátkym podzemkom. Jeho husto olistená byľ dosahuje výšku 10 – 40 cm. Nápadným poznávacím znakom sú podlhovasté trojžilové kožovité listy, ktoré sú usporiadané výrazne do kríža, čo sa odzrkadľuje i v jeho druhovom názve. Prídavné meno cruciata pochádza z latinského slova crux – kríž. Do kríža sú umiestnené i modré kvety, ktoré vyrastajú v pazuchách stredných a horných listov. Každý z nich sa skladá z krátkeho kalicha a koruny zvončekovitého tvaru. Korunné lupienky sú zoradené v ľavotočivej skrutkovici, čo si vnímavý pozorovateľ môže všimnúť pri pohľade na púčiky.

Horec krížatý – detail usporiadania listov a kvetov

Kvitne od júla do októbra, opeľuje ho hmyz. Plodom je tobolka, ktorej semená sú rozširované vetrom alebo vystreľovaním z rastliny. Jeho listy síce obsahujú horčiny, ale na rozdiel od iných druhov horcov v ľudovom liečiteľstve jeho využitie zaznamenané nie je.

Rastie roztrúsene na suchých, často vápenatých stanovištiach, na trávnatých a krovinatých stráňach, pasienkoch, pri lesných cestách a lesných okrajoch od nížin až po subalpínsky a kosodrevinový stupeň. Patrí k druhom prechodnej oblasti medzi atlantickým a kontinentálnym rozšírením mierneho a subtropického pásma severnej pologule. Vyskytuje sa v Európe i západnej Ázii. V Alpách jeho areál siaha až do nadmorskej výšky 1 600 m, na Slovensku do 1 200 m. Zo všetkých stredoeurópskych horcov je najteplomilnejší.

Zaradený je do Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín v kategórii potenciálne ohrozený.

Horček brvitý

Táto bylina púta pozornosť svojím nádherným vzhľadom pri prechádzkach jesennou prírodou najmä v období, keď už kvitnú iba máloktoré druhy. Prvé kvitnúce jedince sa objavujú ešte v auguste, posledné v novembri. Známa je aj pod synonymom pahorec brvitý, v botanických kruhoch je používané pomenovanie Gentianella ciliata, resp. synonymum Gentianopsis ciliata. Zaraďuje sa do čeľade horcovité (Gentianaceae).

Horček brvitý – detail kvetov

Patrí k trvácim alebo dvojročným druhom. Dužinatá stonka dorastá do výšky 10 – 30 cm. Môže byť jednoduchá alebo rozkonárená, štvorhranná, olistená. Úzke jednožilové protistojné listy sú končisté podlhovastého tvaru. Podľa toho, či je byľ jednoduchá alebo rozkonárená, na jej vrchole vyrastá jeden alebo tri kvety. Pravidelný štvorpočetný kvet sa skladá zo zeleného lievikovitého kalicha a modrej koruny. Koruna je hlboko rozdelená na štyri odstávajúce zuby. Pozorovateľ si môže všimnúť, že jej okraj je výrazne brvitý, čo je vyjadrené i v jeho druhovom názve ciliatus – obrvený (toto slovo pochádza z latinského slova cilium – obrva).

Obojpohlavný kvet sa po odkvitnutí mení na suchý pukavý plod – tobolku. Semená sú rozširované vetrom alebo vystreľovaním z rastliny.

Rastie na suchých svetlých stanovištiach, na trávnatých a krovinatých stráňach, kamenistých lúkach, na okrajoch lesov a čistinkách. Potrebuje otvorené priestranstvá, udrží sa iba na lúkach, ktoré sú pravidelne spásané. Vyskytuje sa od podhorského stupňa až po alpínsky, dokonca v Alpách vystupuje až do nadmorskej výšky 2 500 m. Ťažisko jeho rozšírenia je najmä v južnej i strednej Európe, ale prírodu spestruje i na Kaukaze a v strednej Ázii. V Čechách rastie roztrúsene v severnej a strednej časti, na Morave hojnejšie. Na Slovensku sa nachádza po celom území, pričom uprednostňuje vápencový geologický podklad. V Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín patrí medzi potenciálne ohrozené druhy.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža