Článok v pdf

Drevina, ktorá bude hrať hlavnú úlohu v nasledujúcich riadkoch, sa latinsky nazýva Corylus avelana a je predstaviteľkou rovnomennej čeľade lieskovité (Corylaceae). Rodový názov Corylus má súvislosť s prekrútením gréckeho slova karyon, čo znamená orech. Druhový názov avelana vyplýva zo starovekého Plíniovho pomenovania mux avelana, ktoré sa spája s hojným výskytom tejto rastliny v okolí mesta Avella či Abella v Kampánii.

Tento rozložitý opadavý ker, zriedkavo vzrastom i strom s červenkastou kôrou, dosahuje výšku od dvoch do šiestich metrov.

Lieska obyčajná začiatkom jari

Na jednom jedinci rastú dva typy kvetov. Samčie kvety zlatožltej farby vyrastajúce v súkvetiach – jahňadách. Samičie kvety sú drobné a podobajú sa na listové púčiky, ich typickým poznávacím znakom sú červené blizny piestikov.

Samčie kvety (dole) a samičie kvety (hore)

Lieska – detail samčích kvetov
(v súkvetiach – jahňadách)

Lieska je u nás prvou kvitnúcou jarnou drevinou, jej kvety sa začínajú objavovať veľmi zavčasu – už vo februári dlho pred vyrastaním listov. Nie je viazaná na živočíšne opeľovače. Opelenie zabezpečuje vietor, ktorému by listy v tejto činnosti prekážali. Suché nepukavé plody – oriešky – dozrievajú v septembri a októbri.

Listy srdcovitého tvaru s pílkovitým okrajom
vyrastajú neskôr ako kvety

Nezrelé plody – oriešky – v listencovom obale
na konáriku liesky pod listami

Rastie hojne po celej Európe. Obľubuje mierne vlhké stanovištia na lúkach,v listnatých lesoch, na okrajoch ihličnatých porastov a v krovitých zárastoch strání na pôdach z vápencov alebo príbuzných hornín.

Patrí k užitočným druhom – včelám poskytuje skoro na jar dostatok paše s množstvom žltého peľu, ktorú tieto blanokrídlovce potrebujú ako bielkovinovúpotravu na kŕmenie lariev. Úspech má i ako drevina na vysádzanie opustených a zanedbaných miest ako remízka (drevinový porast v nezalesnenej krajine) a ochranný ker.

V ľudovom liečiteľstve sa uplatňujú listy (Flos avellanae), ktoré sa zbierajú od mája do augusta. Vo forme nálevu sa používajú pri ochoreniach tráviacej sústavy, močových ciest a kŕčoch hladkých svalov.

Pre človeka má význam i drevo. Jeho mäkkosť a pružnosť využívajú najmä rezbári, výrobcovia košov, dreveného uhlia i palíc.

Lieska obyčajná v lete

Plody – lieskové oriešky (Nux coryli) – sú chutnou pochúťkou, ktorá má využitie najmä v potravinárskom priemysle. Zbierať sa však môžu iba po úplnom dozretí semena, keď oriešky vypadávajú z listencového obalu, lebo nedozreté semeno sa po usušení celkom zvraští. Okrem voľne rastúcich rastlín sa pestujú i jej kultúrne formy (najmä v juhovýchodnej Európe), ktoré boli vyšľachtené pravdepodobne už v staroveku. V záhradách sú rozšírené i jej okrasné odrody.

V minulosti v čase hladu dokonca ľudia zbierali v jarnom období i jahňady, ktoré miešali s ovsenou múkou a piekli z nich posúchy.

Sedmokráska obyčajná

Na pomenovanie tejto byliny sa požívajú i ľudové názvy babička, cigánka, husie kvietko, chudobka, iskierka, kakuša, letná krása, matečník menší, stokrása, užíva latinský názov Bellis perennis. Rodové meno vzniklo z latinského slova bellus – pekný, nízky, druhové pomenovanie perennis – trváci, vytrvalý (per annum), čo znamená v prenesenom význame kvitnúci celý rok. V skutočnosti toto obdobie trvá od februára do novembra, pričom najviac kvitnúcich jedincov môžeme pozorovať od marca do júna.

Táto odolná trváca bylina dorastá do výšky 8 – 15 cm. Vytvára plochú prízemnú ružicu jemne chlpatých listov lopatkovitého až vajcovitého tvaru.

Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis)

Stonka – stvol – je zakončená zdanlivo jedným kvetom veľkosti asi 16 až 30 mm. Je to však súkvetie úbor, ktoré sa skladá z rúrkovitých žltých obojpohlavných kvetov v strede a bielych jazykovitých kvetov s červenkastými vrcholmi vyrastajúcimi po obvode. Pod nimi sa nachádzajú zelené zákrovné listene.

Sedmokráska obyčajná – detail súkvetia úbor

Sedmokráska patrí do čeľade astrovité (Asteraceae), pre ktoré je typická medonosnosť. Zo žliazok na vrcholku semenníka rúrkovitých kvetov vylučuje veľa medovej šťavy, ktorá láka hmyz. Terč z rúrkovitých kvetov preň slúži ako vhodná pristávacia plocha. Každý deň sa rozvinie iba jeden kruh kvetov od okraja do prostriedku. Odkvitnutie celého kvetného úboru trvá 12 – 15 dní, počas ktorých sa vystrieda veľké množstvo hmyzu, ktorý roznáša peľ po okolitých rastlinách. V tme a vo vlhku sa úbory zatvárajú a reagujú ako jediný kvet.

Rastie hojne na lúkach a iných trávnatých miestach od nížin až po subalpínsky stupeň. Rozšírená je v celej Európe, na východ jej areál siaha až do Malej Ázie a Sýrie. Vyskytuje sa i v Severnej Amerike a na Novom Zélande. Patrí k známym liečivým druhom. V stredoveku bola známa ako univerzálny liek – v čerstvom stave sa v rozdrvenej forme využívala proti prsným chorobám a zvonka na hojenie rán. Uplatnenie mala i ako zložka šalátu a zelenina.

V súčasnosti sa v ľudovom liečiteľstve využívajú kvetné úbory (Flos bellidis perrenis), ktoré sa sušia. Obsahujú horčiny, silicu, sliz, saponíny, organické kyseliny a flavonoidy. Vo forme nálevu, sirupu alebo tinktúry sa uplatňujú ako močopudný prostriedok, pri horúčke, chrípke, kašli a chronických ochoreniach dýchacích ciest. Zápar z nich má využitie ako prísada do kúpeľa na urýchlenie hojenia rán a pri kožných chorobách.

Pestuje sa i v záhradkách a na okrasných trávnikoch. Statnejšie odrody vyšľachtené na ozdobu majú všetky kvety v úbore jazykovité a ich farba je biela, ružová alebo tmavočervená.

Kyslička obyčajná

Táto 5 – 15 cm vysoká bylina je známa i pod latinským pomenovaním Oxalis acetosella. Rodové meno Oxalis odráža skutočnosť, že obsahuje kyselinu oxalovú, ktorá sa nachádza vo všetkých častiach jej tela. Súvisí i s pomenovaním rovnomennej čeľade kysličkovité (Oxalidaceae), ktorá je podľa tejto rastliny nazvaná.

Zimné obdobie pretrváva niťovitým plazivým podzemkom, z ktorého v jarnom období vyrastajú listy na dlhých stopkách. Sú trojpočetné, zložené z lístkov obráteného srdcovitého tvaru. Na dotyk pôsobia veľmi jemne, rýchlo vädnú.

Nadzemná stonka úplne zakrpatela. Kvety vyrastajú na dlhých stopkách, ktoré uprostred nesú dva malé listene. Kvetný obal je zložený z piatich zelených kališných lístkov a rovnakého počtu zvyčajne bielych, výnimočne ružovkastých alebo svetlomodrých ružovo žilkovaných korunných lupienkov.

Korunné lupienky kvetov kysličky sú zvyčajne biele

Kvety kysličky môžu byť i svetlomodrej farby

Korunné lupienky sú v spodnej časti ozdobené žltou škvrnou a úplne naspodku sú zrastené. Pretože nie sú rovnako veľké, koruna nie je pravidelná. Kvet je obojpohlavný – v jeho vnútri sa nachádza piestik s piatimi čnelkami a desať tyčiniek.

Kyslička obyčajná – detail kvetov

Kvitne v apríli a máji. Kvety sa otvárajú ráno medzi deviatou a desiatou hodinou. Zatvárajú sa vo večerných hodinách okolo osemnástej a v období pred dažďom a chladom. Ich stopky sa ohýbajú nadol, čo im zabezpečuje ochranu pred vlhkosťou. Podľa strednej žilky sa skladajú i jednotlivé lístky.

Kvety produkujú množstvo nektáru, ktorým lákajú včely a iný hmyz k opeleniu. Niektoré kvety sú samoopelivé – vyrastajú neskôr tesne nad zemou, nemajú korunné lupienky a nikdy sa nerozvinú. Po opelení sa kvet premieňa na suchý pukavý plod tobolku, ktorá meria asi 1 cm. Semená sú vymršťované na pomerne veľkú vzdialenosť od materskej rastliny.

Rozšírená je takmer v celom severnom miernom pásme i severnej Afrike. Rastie hojne v starých a humusových lesoch, krovinách a sutinách, na tienistých miestach od nížin až po horské oblasti.

V minulosti sa využívala v ľudovom liečiteľstve pod názvom „zajačia kapusta“. Rozdrvené čerstvé listy sa prikladali na rany a tiež sa z nich vyrábal osviežujúci nápoj, ktorý mal protiskorbutové a protihorúčkové účinky. Využívaná bola i ako protijed pri otravách arzénom a ortuťou a tiež vo farbiarstve ako čistiaci prostriedok.

Kyslička obyčajná vytvára zvyčajne rozsiahle koberce

Listy tejto byliny majú výraznú kyslú chuť, čo sa odráža i v slovenskom rodovom názve. Lákajú k osvieženiu najmä deti. Ich častá konzumácia vo väčšom množstve však vhodná nie je – v nich obsiahnutá kyselina oxalová (šťaveľová) môže poškodiť obličky a spôsobiť otravu, ktorá sa prejavuje prítomnosťou cukru a šťaveľanu vápenatého v moči. Pestuje sa i v záhradkách ako ozdobná rastlina.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža