Článok v pdf

V roku 1995 sa do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO zapísala prvá slovenská prírodná pamiatka – spoločný slovensko-maďarský projekt Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu na slovensko-maďarskom pohraničí. Ide o najväčšiu krasovú oblasť v strednej Európe, v slovenskej časti sa nachádza viac ako 700 jaskýň a priepastí, z ktorých je 5 sprístupnených verejnosti. Štyri sú klasicky sprístupnené Slovenskou správou jaskýň a prehliadku piatej, Krásnohorskej jaskyne, ponúka Speleologická vodcovská služba v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Od nej dostanete aj kompletnú jaskyniarsku výstroj, bez ktorej prehliadka nie je možná. Najväčšou atrakciou Krásnohorskej jaskyne je Kvapeľ rožňavských jaskyniarov merajúci približne 34 metrov a vážiaci 2 000 ton, ktorý bol donedávna zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Potom ho prekonali kvaple v jaskyniach v tropickom krase, kde sú lepšie podmienky pre ich vznik.

Kvapeľ rožňavských jaskyniarov

Dve zo zvyšných štyroch jaskýň tiež vynikajú svojou kvapľovou výzdobou – nie však až tak vo veľkosti, ale skôr v zaujímavosti a jedinečnosti. Prvou z nich je Ochtinská aragonitová jaskyňa neďaleko Jelšavy, ktorej výzdoba je tvorená najmä aragonitom a nie kalcitom, ako v ostatných slovenských jaskyniach. V okrese Rožňava sa zase nachádza Gombasecká jaskyňa s charakteristickou výzdobou v podobe dlhých tenkých brčiek.

Nezvyčajný aragonit

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete. Aragonit má rovnaké chemické zloženie ako kalcit zvyčajne vytvárajúci jaskynnú výzdobu – ide o dva rôzne minerály uhličitanu vápenatého CaCO₃. Líšia sa však kryštalickou štruktúrou a z toho vyplývajúcimi chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami, ako napríklad vodivosť, tvrdosť či hustota. Aragonit, pomenovaný
podľa lokality v Španielsku neďaleko mesta Aragon v roku 1797, je menej stabilný ako kalcit a predpokladá sa, že v závislosti od podmienok ako teplota a tlak sa každý aragonit skôr či neskôr premení na kalcit. Môže to však trvať až sto miliónov rokov.

Existujú rôzne typy aragonitu od „obyčajných“ kryštálov až po spletité kríčkovité útvary obdivované návštevníkmi Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Aragonit sa v jaskyni vytvára vyzrážaním z vodných roztokov, ktoré obsahujú železnaté, mangánaté a horečnaté ióny. Nachádzajú sa tu tri rôzne generácie aragonitu – každá sa začala vytvárať v inom časovom období. Najstaršie, prevažne obličkovité mliečne zakalené útvary, vznikali pred 121 – 138 000 rokmi a niektoré už skorodovali alebo sa sčasti premenili na kalcit.

Najčastejšia je druhá generácia aragonitu, ktorá sa vytvára už asi 14 000 rokov, stále dorastá a vyskytuje sa vo forme niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a tzv. heliktitov. Heliktit je odborný názov pre tzv. excentrickú formu kvapľov, ktorá ako keby rástla proti zákonom gravitácie. Klasické stalaktity rastú smerom dole v smere zemskej gravitácie, pretože tam je priťahovaná padajúca kvapka vody, ktorej časť sa vyzráža na povrchu rastúceho stalaktitu. Na vzniku týchto nezvyčajných útvarov, ktoré môžu rásť napríklad v smere špirály, sa podieľa viacero faktorov – najčastejšie silné prúdenie vzduchu, vytryskovanie vody pod tlakom alebo prítomnosť nečistôt v kryštálovej mriežke minerálu. Táto druhá generácia aragonitu vytvára spomínané kríčkovité a trsovité útvary lahodiace oku návštevníka jaskyne, napríklad tzv. železný kvet. Najmladšia generácia aragonitu sa tvorí v súčasnosti na sedimentoch a železitých okroch a má formu malých vejárikov s veľkosťou 2 – 4 mm. Železité okre majú pre jaskyňu nezanedbateľný význam, pretože dokážu pohlcovať aj uvoľňovať vodnú paru v závislosti od vlhkosti okolitého prostredia a tým stabilizovať jaskynnú mikroklímu.

Okrem aragonitu je jaskyňa zaujímavá aj svojím geologickým podložím. Väčšina slovenských jaskýň vznikla v druhohorných a mladších vápencoch, zatiaľ čo Ochtinská aragonitová jaskyňa vznikla vo vápencoch z prvohôr, čiže vo vápencoch o niekoľko desiatok až stoviek miliónov rokov starších.

Jaskyňa so všetkou svojou krásou by možno ostala navždy ukrytá v hlbinách Slovenska, ak by ju v roku 1954 náhodne neobjavili pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Sprístupnená pre verejnosť bola o necelých 20 rokov neskôr, potom, ako ju preskúmali a prekopali 145 metrov dlhú prístupovú štôlňu. Prehliadková trasa je dlhá 300 metrov a návštevníci môžu excentrické formy aragonitu obdivovať počas tridsiatich minút trvania prehliadky. Za najkrajšie miesto sa považuje Sieň Mliečnej dráhy, kde snehovobiele kríčky aragonitu v puklinách na strope pripomínajú hviezdy Mliečnej dráhy. Okrem aragonitových útvarov sa v jaskyni nachádzajú aj typické kalcitové stalaktity a stalagmity.

Jaskyňa sa nachádza v Slovenskom rudohorí západne od Rožňavy. Najlepšie sa do nej dá dostať autom odbočením z hlavnej cesty medzi obcou Štítnik a mestom Jelšava a zaparkovať na parkovisku neďaleko vstupnej budovy do jaskyne. Alternatívou je cesta autobusom. Treba vystúpiť na zastávke Gočaltovo-Hrádok a odtiaľ ísť lesom po chodníku s miernym stúpaním asi 30 minút, prípadne sa vydať po modrej turistickej značke z obce Ochtiná. Táto trasa zaberie asi 1 hodinu a 45 minút. Jaskyňa je otvorená každý deň okrem pondelka od 1. apríla do 31. októbra.

Kamenný dážď

Komu by návšteva Ochtinskej aragonitovej jaskyne nestačila, môže v ten istý deň navštíviť aj nie príliš vzdialenú Gombaseckú jaskyňu nachádzajúcu sa asi 10 kilometrov južne od Rožňavy na území Národného parku Slovenský kras. Na rozdiel od Ochtinskej aragonitovej jaskyne bola táto jaskyňa objavená zámerne, a to dobrovoľnými jaskyniarmi z Rožňavy v roku 1951, ktorí do nej prenikli cez vyvieračku Čierneho potoka nazývanú Čierna vyvieračka. Bola sprístupnená už v roku 1955.

Gombasecká jaskyňa vznikla činnosťou Čierneho potoka v druhohorných vápencoch, ktorý v súčasnosti preteká už len spodnými časťami jaskyne. Spolu s jaskyňou Silická ľadnica je súčasťou tzv. Silicko-gombaseckého podzemného hydrologického systému. Znamená to, že Gombasecká jaskyňa a Silická ľadnica sú prepojené tokom Čierneho potoka – kadiaľ presne tečie a ani to, či sa tam vyskytujú ďalšie väčšie podzemné priestory, zatiaľ nie je známe.

Silická ľadnica nie je sprístupnená, ale návštevníci môžu z terasy na odbočke z turistického chodníka nazrieť do jej ľadových útrob. Ide o priepasť, ktorej spodné horizontálne časti boli vytvorené činnosťou Čierneho potoka. Po zavalení priechodu do týchto spodných častí sa vytvorili podmienky pre hromadenie studeného vzduchu a tým pádom aj zaľadnenie. Je to najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa nášho klimatického pásma a prejavuje sa tu fenomén tzv. biologickej inverzie – kvôli chladnej mikroklíme sa tu vyskytujú rastliny a živočíchy typické pre chladnejšie, vyššie položené horské pásma.

Gombasecká jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami. Sú to 2 – 3 mm hrubé trubicovité stalaktity, ktoré dorastajú do dĺžky až 3 metre. Niekedy sa vyskytujú v takej hustote, že pripomínajú skamenený dážď. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 metrov a okrem brčiek tu môžu návštevníci obdivovať rôzne útvary pripomínajúce čínske pagody a mraveniská tropických mravcov, ako aj sintrové
náteky najrôznejších farieb spôsobených prímesami kovov.

Vchod do Silickej ľadnice

Jaskyňa sa nachádza na ceste medzi Rožňavou a Plešivcom a parkovisko je umiestnené v bezprostrednej blízkosti jaskyne. Tiež sa do nej dá dostať z autobusovej a vlakovej zastávky Slavec. Je otvorená každý deň okrem pondelka od 1. apríla do 31. októbra.

Lenka Veselovská
Autori fotografií: Dominik
Bugár – www.slovakia.
travel (1), Michal Rengevič
(2, 5), Wikipedia Commons
(3, 4, 6, 7)