Článok v pdf
Seriál o vzácnych rastlinách pokračuje predstavením štyroch druhov z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). O zaujímavostiach stavby tela a života tejto skupiny rastlín sa mohli naši skalní čitatelia dočítať v druhom čísle časopisu v článku Sexuálne praktiky rastlín.
Prilbovka červená
V niektorej literatúre sa môžete stretnúť s touto bylinou pod názvom vtáčia prilba červená. Jej latinské pomenovanie je Cephalantera rubra. Rodové meno cephalantera sa skladá z gréckeho slova kephale – hlava a anthera – peľnica (peľové vrecúško), čo súvisí zrejme so vzhľadom peľového vrecúška, ktoré je stopkaté a podobá sa na hlávku. Slovenské rodové meno je odvodené od istej podobnosti tvaru okvetných lístkov so vzhľadom letiaceho vtáka. Druhový názov rubra – červený súvisí s farbou kvetov.
Patrí k viacročným druhom rastlín, obdobie vegetačného pokoja prežíva plazivým hrubým podzemkom. Z neho vyrastá 20 – 70 cm dlhá olistená stonka, ktorá je v hornej časti páperistá. Striedavé listy, ktoré majú dobre viditeľnú rovnobežnú žilnatinu, sú podlhovastého tvaru.
![](/images/14/skvosty01.jpg)
Prilbovka červená (Cephalantera rubra)
Pozornosť návštevníkov prírody pútajú veľké kvety ružovočervenej farby, ktoré sú usporiadané do dvoj- až 15-kvetného súkvetia – klasu. Jednotlivé kvety majú šesť okvetných lístkov, z ktorých jeden tvorí dvojdielny pysk.
![](/images/14/skvosty02.jpg)
Prilbovka červená – detail kvetov
Kvitne od konca mája do polovice júla. Kvety opeľuje hmyz, najmä drobné druhy blanokrídlovcov (divé včely). Plody – tobolky s drobnými semenami – rozširuje vietor.
Prilbovka červená rastie od nížin, kde je zriedkavá, až po horský stupeň. V Alpách areál jej rozšírenia siaha až do nadmorskej výšky 1 800 m. Vyskytuje sa najmä v strednej a južnej Európe, ale tiež v južnom Fínsku, na Kaukaze, v Malej Ázii a Iráne. Na území Slovenska sú lokality jej výskytu roztrúsené v teplejších oblastiach, ojedinele ju však môžete nájsť až do nadmorskej výšky 1 600 m.
Patrí k teplomilným druhom, rastie v suchých, teplých, presvetlených dubových, bukových, borovicových i zmiešaných lesoch. Vyskytuje sa iba tam, kde je aj svetlo, aj tieň. Obľubuje vápencový podklad.
Je pokladaná za najkrajší druh v rámci rodu prilbovka. Pre svoj nádherný vzhľad bola často trhaná. Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 16,59 €. V Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska (ďalej len Červený zoznam) je zaradená do kategórie zraniteľných.
![](/images/14/skvosty03.jpg)
Kruštík tmavočervený
Latinský názov kruštíka tmavočerveného je Epipactis atrorubens. Jeho rodové meno pochádza z gréckeho slova epipacto – zatváram, ktoré má súvislosť s tvarom kvetu. Druhové pomenovanie sa skladá z dvoch slov, ater – čierny, tmavý a rubens – hnedočervený, čo sa vzťahuje na farbu kvetu.
![](/images/14/skvosty04.jpg)
Kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens)
Táto trváca bylina pretrváva hrubým plazivým podzemkom. Dužinatá olistená stonka – byľ – červenkastej farby dorastá do výšky 20 – 50 cm. Pomerne tuhé listy s výraznými žilkami sú podlhovasto vajcovité, bradavičnato drsné, často s nádychom do červenofialova.
Kvitne od júna do augusta. Kvety vyrastajúce vo väčšom počte majú veľkosť 12 – 18 mm a tvoria súkvetie predĺžený klas. Okvetné lístky jednotlivých kvetov sú vajcovité, pysk je kratší ako okvetie. V zadnej časti pysku sa zhromažďuje nektár, preto tieto kvety často navštevujú osy, čmele a včely, ktoré ich aj opeľujú. Kvitnúce kvety vydávajú vanilkovú vôňu, po odkvitnutí voňajú po klinčekoch.
Kruštík tmavočervený často sprevádzajú iné druhy z čeľade vstavačovité. Rastie v riedkych suchých lesoch a na kamenistých svahoch, najmä v horskom pásme. Na rovinách patrí k zriedkavým druhom. V Alpách vystupuje až do nadmorskej výšky 2 000 m. Uprednostňuje vápenaté pôdy.
U nás patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 9,95 €. V Červenom zozname je zaradený do kategórie potenciálne ohrozených.
![](/images/14/skvosty05.jpg)
Kruštík tmavočervený – detail súkvetia
Päťprstnica obyčajná
Latinský názov tejto rastliny je Gymnadenia conopea. Rodové meno tejto byliny pochádza z dvojice gréckych slov gymnos – holý a aden – žľaza. V preklade to teda znamená holá žľaza. Vzťahuje sa na nepokryté políniá (polínium = obsah peľnicového vačku) alebo lepkavé žliazky. Druhové meno je odvodené z gréckeho slova konops alebo z latinských prídavných mien conopeus, conopseus – komárovitý. Súvisí so vzhľadom tvaru kvetov tejto rastliny, ktoré sa podobajú na muchy alebo komáre.
![](/images/14/skvosty06.jpg)
Päťprstnica obyčajná – detail súkvetia
Pretrvanie vegetačného pokoja umožňujú tejto viacročnej byline ploché dvojdielne až prstovito delené koreňové hľuzy. Stonka – byľ – dorastá do výšky 20 – 60 cm. Po jej stranách sa nachádzajú čiarkovito kopijovité listy a na vrchole súkvetie – valcovitý klas – obsahujúci asi 50 červenofialových (svetlopurpurových) kvetov s trojlaločnými pyskmi, ktoré slabo nepríjemne voňajú.
![](/images/14/skvosty07.jpg)
Päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopea)
Charakteristickým znakom je tenká dlhá ostroha, ktorá ju odlišuje od príbuzného druhu – päťprstnice voňavej. Táto ostroha býva naplnená nektárom, ktorý láka opeľovače – najčastejšie motýle s dlhým cuciakom. Kvitne od mája do augusta. Suché nepukavé plody – tobolky – sú rozširované vetrom.
Počas doby ľadovej sa udomácnila v európskych pohoriach. Areál jej rozšírenia je i na Kaukaze, v Číne a Japonsku. Vyskytuje sa vo svetlých lesoch a na lúkach od nížin až po alpínsky stupeň. Rastie na rôznych podložiach, vo vysokohorskom prostredí však uprednostňuje vápencový a bridličnatý podklad. Na Slovensku ju môžete vidieť v Slovenskom rudohorí i podtatranskej oblasti.
Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 9,95 €. Je súčasťou Červeného zoznamu – zaradená je v kategórii zraniteľných.
Vemenník dvojlistý
Latinský názov tejto rastliny je Platanthera bifolia. Rodové meno pochádza z dvoch slov – z gréckeho platys – široký a antheros – kvitnúci, čo malo súvisieť so širokými peľnicami. Autor tohto pomenovania L. C. M. Richard sa domnieval, že ide o typické znaky rodu vemenník. Zistilo sa však, že široké peľnice má iba príbuzný druh vemenník zelenkastý. Druhové meno bifolia v preklade znamená dvojlistý.
Táto rastlina sa v minulosti nazývala i „kukučkina kvetina“, pretože doba jej kvitnutia sa zhodovala s obdobím, počas ktorého kukala kukučka. Silná vôňa kvetov tejto byliny sa odrazila v nemeckom pomenovaní „lesný hyacint“.
Patrí k trvácim druhom – vegetačný pokoj pretrváva dvoma veľkým hľuzami vajcovitého alebo podlhovastého tvaru. Stonka – byľ – dorastá do výšky 20 až 50 cm. V jej spodnej časti sa nachádza dvojica protistojných listov.
Kvitne od mája do júla. Biele kvety vyrastajú v riedkom súkvetí v pazuchách úzkych kopijovitých listeňov. Majú úzky jazykovitý pysk a tenkú ostrohu obrátenú smerom dozadu, v ktorej sa nachádza nektár.
Vôňa kvetov je intenzívnejšia v dňoch so zvýšenou oblačnosťou. Najviac však voňajú vo večerných hodinách, preto lákajú nočné motýle, ktoré sa tak stávajú ich opeľovačmi.
![](/images/14/skvosty08.jpg)
Vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia)
Patrí k eurázijským druhom, ale rastie i v severnej Afrike. Rozšírený je v riedkych listnatých i zmiešaných lesoch od nížin až po subalpínsky stupeň, na lúkach i na okraji rašelinísk. V Západných Karpatoch uprednostňuje vápencové bučiny.
Atraktívnosť jeho kvetov bola v minulosti príčinou, že sa vo veľkom množstve zbieral do kytíc a herbárov, čím dochádzalo k ničeniu jedincov. Jeho výskyt mimo lesa – na podhorských a horských pasienkoch a lúkach – ohrozovali i melioračné úpravy a zalesňovanie týchto oblastí. Patril k zákonom chráneným druhom, v Československu bola jeho kultúrno-vedecká hodnota 100 Kčs. Podľa súčasnej legislatívy sa na vemenník dvojlistý druhová ochrana nevzťahuje. Je však súčasťou Červeného zoznamu – zaradený je do kategórie zraniteľných.
![](/images/14/skvosty09.jpg)
Vemenník dvojlistý – detail súkvetia
Danica Božová Foto: Vladimír Boža |