Článok v pdf

Seriál o vzácnych rastlinách pokračuje predstavením štyroch druhov z čeľade vstavačovité (Orchidaceae). O zaujímavostiach stavby tela a života tejto skupiny rastlín sa mohli naši skalní čitatelia dočítať v druhom čísle časopisu v článku Sexuálne praktiky rastlín.

Prilbovka červená

V niektorej literatúre sa môžete stretnúť s touto bylinou pod názvom vtáčia prilba červená. Jej latinské pomenovanie je Cephalantera rubra. Rodové meno cephalantera sa skladá z gréckeho slova kephale – hlava a anthera – peľnica (peľové vrecúško), čo súvisí zrejme so vzhľadom peľového vrecúška, ktoré je stopkaté a podobá sa na hlávku. Slovenské rodové meno je odvodené od istej podobnosti tvaru okvetných lístkov so vzhľadom letiaceho vtáka. Druhový názov rubra – červený súvisí s farbou kvetov.

Patrí k viacročným druhom rastlín, obdobie vegetačného pokoja prežíva plazivým hrubým podzemkom. Z neho vyrastá 20 – 70 cm dlhá olistená stonka, ktorá je v hornej časti páperistá. Striedavé listy, ktoré majú dobre viditeľnú rovnobežnú žilnatinu, sú podlhovastého tvaru.

Prilbovka červená (Cephalantera rubra)

Pozornosť návštevníkov prírody pútajú veľké kvety ružovočervenej farby, ktoré sú usporiadané do dvoj- až 15-kvetného súkvetia – klasu. Jednotlivé kvety majú šesť okvetných lístkov, z ktorých jeden tvorí dvojdielny pysk.

Prilbovka červená – detail kvetov

Kvitne od konca mája do polovice júla. Kvety opeľuje hmyz, najmä drobné druhy blanokrídlovcov (divé včely). Plody – tobolky s drobnými semenami – rozširuje vietor.

Prilbovka červená rastie od nížin, kde je zriedkavá, až po horský stupeň. V Alpách areál jej rozšírenia siaha až do nadmorskej výšky 1 800 m. Vyskytuje sa najmä v strednej a južnej Európe, ale tiež v južnom Fínsku, na Kaukaze, v Malej Ázii a Iráne. Na území Slovenska sú lokality jej výskytu roztrúsené v teplejších oblastiach, ojedinele ju však môžete nájsť až do nadmorskej výšky 1 600 m.

Patrí k teplomilným druhom, rastie v suchých, teplých, presvetlených dubových, bukových, borovicových i zmiešaných lesoch. Vyskytuje sa iba tam, kde je aj svetlo, aj tieň. Obľubuje vápencový podklad.

Je pokladaná za najkrajší druh v rámci rodu prilbovka. Pre svoj nádherný vzhľad bola často trhaná. Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 16,59 €. V Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska (ďalej len Červený zoznam) je zaradená do kategórie zraniteľných.

Kruštík tmavočervený

Latinský názov kruštíka tmavočerveného je Epipactis atrorubens. Jeho rodové meno pochádza z gréckeho slova epipacto – zatváram, ktoré má súvislosť s tvarom kvetu. Druhové pomenovanie sa skladá z dvoch slov, ater – čierny, tmavý a rubens – hnedočervený, čo sa vzťahuje na farbu kvetu.

Kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens)

Táto trváca bylina pretrváva hrubým plazivým podzemkom. Dužinatá olistená stonka – byľ – červenkastej farby dorastá do výšky 20 – 50 cm. Pomerne tuhé listy s výraznými žilkami sú podlhovasto vajcovité, bradavičnato drsné, často s nádychom do červenofialova.

Kvitne od júna do augusta. Kvety vyrastajúce vo väčšom počte majú veľkosť 12 – 18 mm a tvoria súkvetie predĺžený klas. Okvetné lístky jednotlivých kvetov sú vajcovité, pysk je kratší ako okvetie. V zadnej časti pysku sa zhromažďuje nektár, preto tieto kvety často navštevujú osy, čmele a včely, ktoré ich aj opeľujú. Kvitnúce kvety vydávajú vanilkovú vôňu, po odkvitnutí voňajú po klinčekoch.

Kruštík tmavočervený často sprevádzajú iné druhy z čeľade vstavačovité. Rastie v riedkych suchých lesoch a na kamenistých svahoch, najmä v horskom pásme. Na rovinách patrí k zriedkavým druhom. V Alpách vystupuje až do nadmorskej výšky 2 000 m. Uprednostňuje vápenaté pôdy.

U nás patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 9,95 €. V Červenom zozname je zaradený do kategórie potenciálne ohrozených.

Kruštík tmavočervený – detail súkvetia

Päťprstnica obyčajná

Latinský názov tejto rastliny je Gymnadenia conopea. Rodové meno tejto byliny pochádza z dvojice gréckych slov gymnos – holý a aden – žľaza. V preklade to teda znamená holá žľaza. Vzťahuje sa na nepokryté políniá (polínium = obsah peľnicového vačku) alebo lepkavé žliazky. Druhové meno je odvodené z gréckeho slova konops alebo z latinských prídavných mien conopeus, conopseus – komárovitý. Súvisí so vzhľadom tvaru kvetov tejto rastliny, ktoré sa podobajú na muchy alebo komáre.

Päťprstnica obyčajná – detail súkvetia

Pretrvanie vegetačného pokoja umožňujú tejto viacročnej byline ploché dvojdielne až prstovito delené koreňové hľuzy. Stonka – byľ – dorastá do výšky 20 – 60 cm. Po jej stranách sa nachádzajú čiarkovito kopijovité listy a na vrchole súkvetie – valcovitý klas – obsahujúci asi 50 červenofialových (svetlopurpurových) kvetov s trojlaločnými pyskmi, ktoré slabo nepríjemne voňajú.

Päťprstnica obyčajná
(Gymnadenia conopea)

Charakteristickým znakom je tenká dlhá ostroha, ktorá ju odlišuje od príbuzného druhu – päťprstnice voňavej. Táto ostroha býva naplnená nektárom, ktorý láka opeľovače – najčastejšie motýle s dlhým cuciakom. Kvitne od mája do augusta. Suché nepukavé plody – tobolky – sú rozširované vetrom.

Počas doby ľadovej sa udomácnila v európskych pohoriach. Areál jej rozšírenia je i na Kaukaze, v Číne a Japonsku. Vyskytuje sa vo svetlých lesoch a na lúkach od nížin až po alpínsky stupeň. Rastie na rôznych podložiach, vo vysokohorskom prostredí však uprednostňuje vápencový a bridličnatý podklad. Na Slovensku ju môžete vidieť v Slovenskom rudohorí i podtatranskej oblasti.

Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 9,95 €. Je súčasťou Červeného zoznamu – zaradená je v kategórii zraniteľných.

Vemenník dvojlistý

Latinský názov tejto rastliny je Platanthera bifolia. Rodové meno pochádza z dvoch slov – z gréckeho platys – široký a antheros – kvitnúci, čo malo súvisieť so širokými peľnicami. Autor tohto pomenovania L. C. M. Richard sa domnieval, že ide o typické znaky rodu vemenník. Zistilo sa však, že široké peľnice má iba príbuzný druh vemenník zelenkastý. Druhové meno bifolia v preklade znamená dvojlistý.

Táto rastlina sa v minulosti nazývala i „kukučkina kvetina“, pretože doba jej kvitnutia sa zhodovala s obdobím, počas ktorého kukala kukučka. Silná vôňa kvetov tejto byliny sa odrazila v nemeckom pomenovaní „lesný hyacint“.

Patrí k trvácim druhom – vegetačný pokoj pretrváva dvoma veľkým hľuzami vajcovitého alebo podlhovastého tvaru. Stonka – byľ – dorastá do výšky 20 až 50 cm. V jej spodnej časti sa nachádza dvojica protistojných listov.

Kvitne od mája do júla. Biele kvety vyrastajú v riedkom súkvetí v pazuchách úzkych kopijovitých listeňov. Majú úzky jazykovitý pysk a tenkú ostrohu obrátenú smerom dozadu, v ktorej sa nachádza nektár.

Vôňa kvetov je intenzívnejšia v dňoch so zvýšenou oblačnosťou. Najviac však voňajú vo večerných hodinách, preto lákajú nočné motýle, ktoré sa tak stávajú ich opeľovačmi.

Vemenník dvojlistý
(Platanthera bifolia)

Patrí k eurázijským druhom, ale rastie i v severnej Afrike. Rozšírený je v riedkych listnatých i zmiešaných lesoch od nížin až po subalpínsky stupeň, na lúkach i na okraji rašelinísk. V Západných Karpatoch uprednostňuje vápencové bučiny.

Atraktívnosť jeho kvetov bola v minulosti príčinou, že sa vo veľkom množstve zbieral do kytíc a herbárov, čím dochádzalo k ničeniu jedincov. Jeho výskyt mimo lesa – na podhorských a horských pasienkoch a lúkach – ohrozovali i melioračné úpravy a zalesňovanie týchto oblastí. Patril k zákonom chráneným druhom, v Československu bola jeho kultúrno-vedecká hodnota 100 Kčs. Podľa súčasnej legislatívy sa na vemenník dvojlistý druhová ochrana nevzťahuje. Je však súčasťou Červeného zoznamu – zaradený je do kategórie zraniteľných.

Vemenník dvojlistý – detail súkvetia

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža