Článok v pdf

V období 6 000 až 4 000 rokov pred naším letopočtom pokrývali Slovensko husté listnaté, najmä dubové a brestové, lesy a priemerná teplota bola približne o 2 °C vyššia ako v súčasnosti. Bolo to obdobie mladšej doby kamennej, tzv. neolitu, ktoré so sebou prinieslo veľké zmeny – ľudia sa prestali živiť lovom zveri a zberom plodov a namiesto toho sa začali venovať poľnohospodárstvu, čiže pestovaniu rastlín a chovu domácich zvierat. To bolo spojené aj so zmenou životného štýlu, pretože ľudia sa usadili v osadách, mohli mať viac detí v kratších intervaloch a okrem kamenných a jednoduchých drevených nástrojov začali vytvárať hlinenú keramiku.

Na severovýchode Maďarska a juhovýchode Slovenska sa približne 5 000 rokov pred naším letopočtom rozšírila tzv. bukovohorská kultúra (ich názov vznikol podľa pohoria Bukové vrchy v severnom Maďarsku), ktorá potom z neznámych príčin záhadne zanikla. Práve títo ľudia často obývali jaskyne a v ich okolí sa venovali poľnohospodárstvu. Medzi ich obydlia patrili aj jaskyňa Domica a Jasovská jaskyňa – ďalšie dve jaskyne sprístupnené Správou slovenských jaskýň zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO v rámci spoločného slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.

Na hranici s podsvetím

Podľa gréckej mytológie rieka Styx, v preklade z gréčtiny nenávisť, tvorí hranicu medzi svetom a podsvetím. Ten, koho prievozník Cháron prevezie cez Styx, sa už nikdy nedostane späť medzi živých. Na Slovensku je možné plavbu po rieke Styx nielen zažiť, ale aj prežiť počas prehliadkovej trasy v jaskyni Domica. Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu a spolu s jaskyňou Čertova diera, s ktorou sú prepojené, dosahuje dĺžku vyše 5 km. Tieto dve jaskyne sú navyše prepojené s jaskyňou Baradla v Maďarsku a spolu vytvárajú celok dlhý až 25 km.

Jazierka Rímske kúpele vytvorené podzemným tokom Styxu

Jaskyňa Domica bola vytvorená v druhohorných vápencoch činnosťou podzemných tokov Styxu, Domického potoka a ich menších prítokov. Všetky tieto toky sú v súčasnosti len občasné a slúžia najmä na odtok zrážkovej vody. Kvôli nesprávnym poľnohospodárskym postupom v okolí bola jaskyňa v minulosti zaplavovaná, po ničivej búrke v roku 1977 sa dokonca uvažovalo o trvalom uzatvorení Domice kvôli rozsiahlym škodám. Vybudovaním vstupného areálu sa predišlo záplavám, jaskyňu však naďalej ohrozujú organické látky z polí, ktoré sa dostávajú do jaskyne a menia chemické zloženie vody.

Pre jaskyne Slovenského krasu a najmä pre jaskyňu Domica sú typické tzv. pramienkové kvaple, ktorých vznik nie je dodnes úplne objasnený. Sú vytvorené malými pramienkami vodných roztokov, ktoré pritekajú do jaskyne zvyčajne pod veľkým tlakom a vyvierajú z puklín v stenách, strope aj dne jaskynných chodieb. Okolo takejto pukliny sa najprv vytvoria sintrové valy, ktoré sa zlepia a takmer uzatvoria pramienok vody. Vo vnútri však vznikne kapilárny systém, ktorým sa voda dostáva k zlepeným okrajom, na ktorých útvar rastie vyzrážaním vápenca z vody vytekajúcej z kapiláry a prelievajúcej sa cez steny valu. Môžu tak vzniknúť až niekoľkometrové dvojice platní hrubých 1 cm, ktoré sú zlepené iba na okrajoch. Tie sa nazývajú štíty. Bubon vzniká vtedy, ak na štít priteká voda aj zhora, alebo samotná kapilárna voda vytvára stalaktity.

Pramienkové kvaple v Majkovom dóme

Ďalšou formou sú tzv. stegamity, pramienkové útvary vyrastajúce z jaskynného dna, vtedy tvoria útvary pripomínajúce smútočné vŕby, alebo z kolmých stien vo forme „anjelských krídel“. Voda vytekajúca z kapiláry steká po stenách stegamitu v smere gravitácie a vytvára na platniach ďalšie vrstvy sintra. Anjelské krídla, Smútočnú vŕbu aj sintrový bubon pomenovaný Svokrin jazyk je možné vidieť v jaskyni Domica. V tejto jaskyni žije až 16 druhov netopierov, ktoré prispeli k vzniku ďalšieho typu „jaskynných útvarov“ – guánových hrncov, ktoré vznikli chemickým pôsobením netopierieho trusu guána na sintrové útvary. Domica je tiež zapísaná do Ramsarského zoznamu mokradí medzinárodného významu ako unikátna podzemná mokraď, kde žije viacero vzácnych jaskynných bezstavovcov.

Pramienkové kvaple

Okrem prírodných krás má jaskyňa aj archeologickú hodnotu vďaka mnohým nálezom z mladšej doby kamennej, ako sú napríklad kolové jamy obydlí, črepy hlinenej keramiky, kamenné nástroje ako sekerky, nože a kliny, kostené šípy, hrebeň, udica a pozostatky tkáčskeho náradia. Neskôr bol vchod do jaskyne zasypaný a do jej rozsiahlych podzemných priestorov potom prvýkrát prenikli ľudia až v roku 1926. Okrem archeologických nálezov je možné v jaskyni vidieť aj nástenné kresby uhľom s posvätným významom.

Jaskyňa sa nachádza asi 10 km juhovýchodne od obce Plešivec medzi Rožňavou a Tornaľou. Sú v nej možné tri prehliadkové trasy – krátka (780 m), dlhá bez plavby (1180 m) a dlhá s plavbou (930 m, plavba tvorí 150 m). Parkovisko pre autá je pri jaskyni, ale dá sa k nej dostať aj autobusom, pričom treba vystúpiť na zastávke Kečovo, Domica. Otvorená je každý deň okrem pondelka počas celého roka okrem januára.

„Mníšska“ jaskyňa

História Jasovskej jaskyne v ničom nezaostáva za Domicou. Archeologické nálezy ukazujú, že bola rovnako ako Domica osídlená v mladšej dobe kamennej bukovohorskou kultúrou, a potom aj v dobe bronzovej, staršej železnej a rímskej. Traduje sa, že jaskyňu potom objavil nejaký mních z rádu premonštrátov v Jasove a obyvatelia kláštora a obce ju využívali ako útulok v čase nebezpečenstva, o čom svedčí množstvo nápisov a kresieb. Napríklad nápis z roku 1452 hovorí o víťazstve vojska Jána Jiskru z Brandýsa nad vojskom Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci – je to najstaršia písomná zmienka v jaskyniach na Slovensku.

Jaskyňu potom sprístupnil verejnosti predstavený rádu mníchov premonštrátnikov v roku 1846 a stala sa tak prvou sprístupnenou slovenskou jaskyňou. Vtedy bolo možné s fakľou prejsť priestory dlhé asi 250 metrov. Ďalšie časti jaskyne boli objavené v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia a v súčasnosti má prehliadková trasa 720 metrov a treba počas nej prekonať 339 schodov.

Kvapľová výzdoba

Jasovská jaskyňa vznikla v druhohorných vápencoch a dolomitoch činnosťou bývalého podzemného toku rieky Bodvy. V súčasnosti už Bodva jaskyňou nepreteká. Z krasovej výzdoby sa v jaskyni nachádzajú napríklad pagodovité stalagmity, brčkovité stalaktity a tiež mohutné kamenné vodopády, ktoré sú zvyčajne už odumreté a zvetrávajú do siva. Okrem toho je jaskyňa zaujímavá aj tým, že v nej zimuje 19 druhov netopierov z celkového 24 druhov žijúcich na území Slovenska. V minulosti v jaskyni dokonca žil jaskynný medveď aj jaskynná hyena.

Vchod do Kováčskej siene

Jaskyňa sa nachádza na západnom okraji obce Jasov neďaleko Moldavy nad Bodvou. Do Jasova sa dá dostať aj autobusom, kto však príde autom, zaparkuje na parkovisku, ktoré sa nachádza asi 100 metrov od jaskyne. Otvorená je každý deň okrem pondelka od 1. apríla do 31. októbra.

Lenka Veselovská
Fotografie: Michal Rengevič (2, 5), Wikipedia Commons (1, 3, 4)