Prielom Dunajca

Článok v pdf



Poľské mesto Nový Targ, ležiace asi 80 km južne od Krakova, je medzi Slovákmi známe najmä vďaka svojim trhom konajúcim sa vždy vo štvrtok a sobotu už od 14. storočia. Asi nikoho neprekvapí, že najpočetnejšími kupujúcimi sú práve Slováci. Málokto však tuší, že neďaleko Nového Targu, pod severnými svahmi Vysokých Tatier, vzniká rieka Dunajec sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca. Ten potom preteká Slovenskom na úseku dlhom 17 km a spolu so svojimi prítokmi je to jediná slovenská rieka odvádzajúca svoje vody na sever do Baltského mora.

Na slovensko-poľskom pohraničí preteká Dunajec pohorím Pieniny, na území ktorých vznikol v roku 1967 najmenší slovenský národný park – Pieninský národný park. Ešte pred vyhlásením národného parku tu už v roku 1932 bola založená jedna z najstarších slovenských rezervácií – Prielom Dunajca. V súčasnosti je to národná prírodná rezervácia a vedie ňou nenáročný náučný chodník s 10 zastávkami, vhodný pre peších turistov aj cyklistov. Najväčšou atrakciou je však plavba na pltiach po Dunajci. Zvyčajne sa nastupuje v obciach Červený Kláštor alebo Majery a plavba končí po približne 10 kilometroch v obci Lesnica. Odtiaľ sa dá pokračovať chodníkom cez štátnu hranicu do poľskej obce Szczawnica alebo naspäť do Červeného Kláštora.

Prielom Dunajca


Hrozienka v ceste a iné zaujímavosti

Pieniny ležia v bradlovom pásme, ktoré počas treťohôr pripomínalo hrozienka v ceste. Hrozienkami boli tvrdšie vápencové útvary, ktoré sa pohybovali v mäkších slieňoch. Po ústupe mora sliene erodovali rýchlejšie ako vápence, a preto v súčasnosti vápence tvoria skaliská a bradlá vyčnievajúce z tzv. flyšového okolia tvoreného slieňmi. Názov bradlové pásmo vznikol podľa toho, že prví geológovia skúmajúci toto územie si mysleli, že vápence tvorili akési bradlá alebo útesy vyčnievajúce z mora.

Počas plavby po Dunajci môžete obdivovať vápencové skalnaté bralá a veže týčiace sa takmer z brehov rieky a často opradené povesťami. Tri koruny na poľskej strane Dunajca sú s výškou 982 m. n. m. najvyšším vrcholom Pienin (na slovenskej strane je to Holica s 824 m. n. m.). Ide o masív piatich vrcholov, z ktorých tri sú výraznejšie oddelené (preto ten názov Tri koruny) a pri dobrom počasí z nich vraj vidieť až Babiu horu vzdialenú 63 km. Ďalším útvarom sú skalné veže vysoké 80 metrov nazvané Sedem mníchov. Tí podľa povesti skameneli, keď sa „s hriešnymi myšlienkami zakrádali za mníškou“. Najužším miestom splavu je Jánošíkov skok – Dunajec je tu široký len 10 m, ale dno je až v hĺbke 12 m. Na tomto mieste údajne Jánošík preskočil Dunajec pri úteku pred žandármi a to tak prudko, že tam dodnes ostal odtlačok jeho topánky. Iná povesť zas hovorí, že členom Jánošíkovej družiny sa mohol stať len ten, kto na tomto mieste dokázal preskočiť Dunajec. V závere prielomu vyviera krasový prameň nazvaný Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Ten, kto sa z neho napije, sa vraj dožije sto rokov.

Tri koruny


Lietajúci mních

V Červenom Kláštore od 14. storočia sídlili mnísi a jedným z nich bol aj tzv. lietajúci mních Cyprián, ktorý žil v 18. storočí. Legenda hovorí o tom, že Cyprián na vlastnoručne zostrojených krídlach preletel Dunajec z Troch korún a pristál na lúke pri kláštore. Nevie sa, či išlo o skutočnú udalosť, ale ak Cyprián naozaj existoval a lietal, mal to o čosi uľahčené vďaka tomu, že lietal práve v Pieninách.

Môže za to jav nazývaný gravitačná anomália, meraný v podobe tzv. Bouguerovej anomálie. Na Zemi nie je gravitácia (meraná vo forme tiažového zrýchlenia) všade rovnaká, hoci zvyčajne to vôbec nepostrehneme. Tiažové zrýchlenie a jeho rozdiely na rôznych miestach na Zemi sú ovplyvnené dvomi typmi faktorov. Prvým je tvar Zeme, pretože Zem nieje dokonalá guľa, ale je sploštená na póloch. Takýto tvar sa nazýva geoid, na výpočty však nie je vhodný, preto sa na ne používa zjednodušený útvar nazvaný sféroid alebo rotačný elipsoid. Priemerná hodnota tiažového zrýchlenia klesá smerom k rovníku a stúpa smerom k pólom, pričom rozdiel medzi rovníkom a pólmi je len 0,5 %. Ďalším faktorom sú lokálne podmienky ako je nadmorská výška, prítomnosť pohorí a zloženie a hustota okolitej horniny. Bouguerova anomália sa vypočíta ako rozdiel skutočného nameraného tiažového zrýchlenia a teoretického vypočítaného zrýchlenia na danom mieste podľa modelového sféroidu. V bradlovom pásme, a teda aj v Pieninách, je hodnota tejto anomálie výrazne záporná (– 0,5 m.s-2) – teda skutočné tiažové zrýchlenie je asi o 5 % nižšie, ako by sa dalo teoreticky očakávať. To pravdepodobne súvisí práve so zložením hornín v bradlovom pásme – sliene a ílovce sú horniny s jednou z najnižších hustôt.


Iné lietajúce tvory

Počas návštevy Prielomu Dunajca môžete vidieť viaceré druhy vzácnych rastlín a živočíchov. Na slnečných lúkach lieta napríklad jasoň červenooký. Patrí k najväčším denným motýľom Európy a je to jediný slovenský motýľ zapísaný do zoznamu celosvetovo chránených druhov CITES. Na Slovensku, v Rakúsku a Poľsku je kriticky ohrozený, v Česku ho v prvej polovici 20. storočia úplne vyhubili – narúšaním jeho životného prostredia a odchytom jedincov zberateľmi. Aby bola populácia dlhodobo zachovaná, musí v nej byť minimálne 500 jedincov. Ak tento počet klesne a nedochádza k výmene genetického materiálu so susednými skupinami, populácii skôr či neskôr hrozí zánik. Samička približne 1 – 2 dni po oplodnení nakladie asi 100 vajíčok, z ktorých sa v približne 6 – 10 % prípadoch vyliahnu húsenice ešte to isté leto. Zimu prečkajú ako húsenice a v marci až apríli nasledujúceho roka sa vyliahnu aj ich bratia a sestry zo zvyšných vajíčok. Pre jasoňa je typický výskyt na miestach s vápencovou pôdou – jeho húsenice sa živia vápnomilnými rastlinami, v západných Karpatoch je to takmer výlučne rozchodník biely a vo východných rozchodník veľký. Na našom území je to vo väčšine prípadov rozchodník biely.

Jasoň červenooký

 

Vo vodách Dunajca možno vidieť bociana čierneho, ktorý sa živí rybami, obojživelníkmi a vodným hmyzom. Na Slovensku sa celkovo nachádza 400 až 600 hniezdnych párov, ktoré, hoci zimu strávia v Afrike, po návrate nájdu svoje hniezdo a znovu ho použijú na odchov mláďat. Bocian čierny, rovnako ako bocian biely, využíva pri lete do Afriky teplé vzdušné prúdy, ktoré vznikajú ohrievaním vzduchu nad pevninou. Väčšina slovenských bocianov čiernych lieta tzv. východnou trasou cez Turecko s úžinou Bospor, krajiny Blízkeho východu a Suezský prieplav do východnej a strednej Afriky.

 

Dávni strážcovia

Komu by plavba po Dunajci nestačila, môže pokračovať značeným turistickým chodníkom cez prielom Lesnického potoka alebo navštíviť neďalekú poľský vodnú nádrž Czorsztyn, dokončenú v roku 1994. Pôvodne tadiaľ pretekal Dunajec, a keďže išlo o dôležitú hraničnú oblasť Uhorska a Poľska, nad nádržou sa týčia dva hrady – zachovalejší Niedzica a zrúcanina Czorsztyn. Hostia týchto hradov sa už pred niekoľkými storočiami plavili na pltiach po Dunajci a obdivovali krásy okolitej prírody.

Lenka Veselovská

Hrady Niedzica (hore) a Czorsztyn (dole)