Článok v pdf

Nielen chorvátske pobrežie, typické čistými kamienkovými plážami, láka každoročne množstvo turistov. Aj vnútrozemie Chorvátska skrýva pozoruhodné prírodné krásy. Jedným takým miestom je Národný park Plitvické jazerá.

Proščanské jazero – prvé z horných jazier

Ukryté hlboko vo vnútrozemí

Plitvické jazerá sú najstarším národným parkom v juhovýchodnej Európe. Nachádza sa medzi vápencovými masívmi Velika a Mala Kapela, ktoré sú súčasťou Dinárskych vrchov. Na rozlohe 29 482 hektárov sa nachádza 140 vodopádov, 20 jaskýň a 16 jazier, ktorých celková rozloha je 217 hektárov. Voda, ktorá jazerami preteká, tu prekonáva prevýšenie 156 metrov a vzdialenosť 7 kilometrov a ďalej pokračuje ako rieka Korana.

Ročne navštívi park takmer milión ľudí

Plitvické jazerá navštívi ročne viac než 900 000 návštevníkov. Množstvo turistov však počas cesty po Chorvátsku tento národný park minie bez toho, že by o ňom vedeli, pretože sa nachádza mimo hlavných dovolenkových ťahov – blízko hraníc s Bosnou a Hercegovinou. Určite sa však oplatí zísť z diaľnice a spraviť si celodenný výlet na miesto, ktoré je od roku 1979 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Plitvické jazerá sa nachádzajú blízko hraníc s Bosnou a Hercegovinou

Zaujali ochranárov aj filmárov

Turisti tento prírodný skvost objavili už v druhej polovici 19. storočia. O začiatku turizmu v tejto oblasti môžeme hovoriť približne od roku 1862. Ekológovia, vedomí si významu tohto územia, začali upozorňovať na nutnosť jeho ochrany. Podarilo sa im to až 8. apríla 1949, kedy boli Plitvické jazerá vyhlásené za národný park, a to ako vôbec prvý v Chorvátsku.

K názvom jazier sa viažu rôzne legendy. Toto bolo vraj pomenované podľa muža, ktorý sa v ňom utopil.

V 60. rokoch bola na Plitvice upriamená veľká pozornosť vďaka natáčaniu vtedy populárnych filmov na motívy kníh nemeckého spisovateľa Karla Maya. Najznámejším z nich je Poklad na striebornom jazere (1962). „Mayovky“ sa natáčali na viacerých miestach vtedajšej Juhoslávie, no krásna scenéria vytvorená množstvom vápencovo- travertínových bariér v úzkych kaňonoch, vodopádov a kaskád presvedčila tvorcov, aby príbeh o Winnetouovi a jeho pokrvnom bratovi Old Shatterhandovi natáčali práve na Plitvických jazerách.

Cez priezračnú hladinu jazier vidno množstvo rýb

Súčinnosť chémie a biológie

To, čo je na Plitvických jazerách najzaujímavejšie, sú kaskády, do ktorých sú jazerá usporiadané. Za všetkým stojí prítomnosť travertínu. Ten vzniká vyzrážaním z vôd, ktoré sú bohaté na uhličitan vápenatý. Jeho vznik podporujú v Plitvických jazerách vodné rastliny – mach a riasy, ale aj vodné baktérie, ktoré odoberajú z vody oxid uhličitý, čím je urýchlené vyzrážanie uhličitanu vápenatého. Vznikajú tak nové kaskády a travertínové bloky, ktoré majú za následok, že podoba jazier sa v priebehu času neustále mení. Tento krehký chemicko-biologický proces by mohol byť ľahko narušený čo i len malým znečistením, preto na území NP platia prísne pravidlá. Všade sú rozmiestnené tabuľky zakazujúce turistom zísť z vyznačených chodníkov. Aj pri výbere dopravných prostriedkov, ktoré po určitých častiach parku premávajú, sa myslelo na ochranu prírody – autobusy aj loďky, ktoré môžu turisti využiť, sú totiž poháňané elektricky.

Voda v jazerách vďaka okolitým horninám obsahuje veľké množstvo
vápenných prímesí. Každý predmet, napríklad suchý konár, sa vo vode
postupne obalí vápenným povlakom a časom skamenie.

Rôzne geologické podložia v rámci NP mali určujúci vplyv na podobu jazier a ich okolia. V hornej časti prevláda dolomit, v spodnej vápenec. „Horné jazerá“ (je ich 12) sú kvôli odolnému dolomitu vymleté skôr do šírky. V tejto časti sa nachádza aj najväčšie jazero Kozjak, ktoré je hlboké 46 metrov.

Najväčšie jazero Kozjak má rozlohu 82 hektárov

Dolnú sústavu zvyšných štyroch jazier tvorí menej odolný vápenec, do ktorého voda vytesala úzke kaňony. Poslednú prekážku, ktorú musí voda pretekajúca cez tieto útvary prekonať, je „Veliki slap“ – Veľký vodopád, ktorý je vysoký 78 metrov. To, že ide o krasovú oblasť, dokazujú aj desiatky jaskýň, ktoré sa nachádzajú v blízkosti jazier.

Pohľad na tyrkysovo sfarbenú vodu v dolných jazerách

Endemity aj medvede

V okolí jazier sa darí dobre faune aj flóre. Dolomitové a vápencové pôdy tu porastajú smrekové, jedľové, bukové, ale aj zmiešané lesy. V nich žijú medvede, líšky, vlky, srnce a diviaky. V priezračných vodách žijú druhy citlivé na čistotu vody – nájdeme tu pstruhy aj raky. Okrem toho tu poletuje takmer 160 druhov vtákov, rovnako ako veľké množstvo druhov motýľov. Zaujímavosťou a vzácnosťou zároveň je aj výskyt endemitov. Príkladom je lúka, na ktorej rastie 42 druhov orchideí, na ďalšej zas 16 druhov ľalií. Je v záujme Chorvátov, aby si tieto skvosty chránili, preto tieto lúky nie sú prístupné návštevníkom. Rovnako je zakázaný lov rýb. Snáď sa im takýmito opatreniami, aj napriek množstvu turistov, podarí ich prírodnú pýchu ochrániť.

V pozadí vidno jednu z desiatok jaskýň, ktoré sa tu nachádzajú

Lucia Hrnčiarová