Článok v pdf

Veľká Stanišovská jaskyňa v Jánskej doline neďaleko Liptovského Hrádku bola pre verejnosť sprístupnená v januári 2010. Najjednoduchšie sa k nej dostanete autom z hlavnej cesty, ktorá spája mestá Liptovský Hrádok a Liptovský Mikuláš. Pri obci Podtureň sa nachádza veľký pútač, ktorý informuje o tom, že v prípade záujmu o návštevu tohto krasového útvaru je potrebné odbočiť smerom na juh a absolvovať ešte 7 km. Ak nie ste motorizovaní, stačí akokoľvek docestovať do obce Liptovský Ján. Po 45 minútach chôdze od hotela Ďumbier smerom k Nízkym Tatrám vás privíta parkovisko a drevená chatka, v ktorej si môžete zakúpiť vstupenky. Jaskyňa je otvorená počas celého roka okrem novembra v čase od 10:00 do 16:00.

Chatka s pokladňou na predaj vstupeniek

Asi po dvoch minútach chôdze od chatky lesným chodníkom smerom nahor sa dostanete k vstupnému otvoru Veľkej Stanišovskej jaskyne v nadmorskej výške 761 m. Tesne pred vstupom do neho sprievodca každému návštevníkovi zapožičia čelovú lampu. Upozorní i na niektoré pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, keďže ide o národnú prírodnú pamiatku s najprísnejším – piatym – stupňom ochrany. Odporúča sa teplejšie oblečenie, pretože teplota vo vnútri dosahuje iba šesť stupňov Celzia. Pre spoľahlivý pohyb počas presunov v jaskyni je najvhodnejšia pevná obuv.

Návštevníci tesne po vstupe do jaskyne

Od sprievodcu sa môžete dozvedieť, že tento krasový útvar vznikol činnosťou riečky Štiavnica a súvisí s Malou Stanišovskou jaskyňou a Novou Stanišovskou jaskyňou. Známy bol už od nepamäti. Prvé prieskumy v ňom vykonal J. Bucholtz ml. v roku 1720 a o tri roky neskôr ju opísal Matej Bel. V prvej polovici dvadsiateho storočia bola voľne prístupná, o čom svedčia i nápisy na stenách z medzivojnového obdobia. Počas druhej svetovej vojny slúžila ako úkryt, dokonca podľa legendy stále sa v nej ukrýva poklad „odložený“ pred intervenčnými alebo ruskými vojskami. Po druhej svetovej vojne bol vchod do jaskyne uzavretý. Vstup do nej bol povolený iba jaskyniarom, ktorí v nej vykonávali rôzne prieskumné práce a v tejto činnosti pokračujú i v súčasnosti. Charakteristickým znakom tohto podzemného priestoru je vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí  od 80 % až do 96 %. Súvisí to s tým,  že vo väčšine jaskynných priestorov  nie je prievan, ktorý by mohol vzduch vysušiť. Legenda dokonca hovorí, že keby si v tomto priestore nevesta obliekla svadobné šaty, premenili by sa na perly. O ovzduší v hornej časti jaskyne odborníci tvrdia, že je až desaťnásobne čistejšie ako na chirurgickej sále (neobsahuje žiadne alergény – peľové zrná a podobne), preto je vhodné i na terapie dýchacích ciest.

Steny jaskyne pokrýva jaskynný sinter. Návštevníci môžu rozlíšiť tri hlavné odtiene farieb: biela sa vzťahuje na vápenec, žltá, oranžová až červená súvisí s výskytom oxidov železa, čierna na strope je spôsobená oxidmi mangánu, v iných priestoroch stopami po otvorenom ohni.

Po úvodnom výklade nasleduje prechádzka medzi jednotlivými stanovišťami. Jedno z prvých je venované modelu pracoviska jaskyniara. Návštevníci si môžu pozrieť jeho odev – nepremokavú kombinézu a typickú polohu pri práci, ktorej sa denne počas výskumov venuje 4 – 5 hodín. Jednotlivé pracovné stanovištia sú označené číslami, aby bolo prehľadné zaznamenávanie vykonanej práce. V jaskyni ešte stále prebieha mapovanie jej priestorov. Jaskyniari si vytvárajú tzv. pôdorysné mapy, aby vedeli, kam majú ísť kopať pri nasledujúcej činnosti. Na orientáciu v jaskyni je možné využiť i smer von – za prievanom.

Maketa jaskyniara počas prieskumných prác

Špecifický postup pri mapovaní jaskyne

Dokladom nepretržitého prieskumu v jaskyni sú i laná, ktoré slúžia na spúšťanie a vyťahovanie pomôcok jaskyniarov (krompáčov, lopát a transportných vakov). Mimoriadnu pozornosť návštevníkov vzbudzujú lanové rebríky, ktoré slúžia na spúšťanie jaskyniarov do priepastí a otvorených miest.  Prieskumníci doteraz našli priestory v hĺbke troch stoviek metrov. Na tejto činnosti sa musia zúčastňovať najmenej dvaja speleológovia, pretože v jaskyni  nie je žiaden signál, a tak by v prípade úrazu alebo iných problémov nemohol zranený privolať pomoc (iba ak by do úvahy prišlo zavedenie a použitie káblového telefónu).

Ukážka pohybu po lanovom rebríku

Sprievodca nám ukázal i špeciálny spôsob pohybu po úzkych chodbách, ktorý je založený na rozložení hmotnosti na špičky nôh a lakte (nie pohyb po kolenách).

Počas pochodu po jaskyni sa nedá nevšimnúť tzv. záplavovú čiaru v zaplavovanej časti jaskyne. Je dôkazom toho, že počas väčšieho dažďa sa do jaskyne dostáva jednak priesaková voda cez pukliny v strope, ale tiež spodná voda, ktorej hladina sa výrazne zvýši.

Na rozdiel od iných slovenskýchjaskýň sa Stanišovská jaskyňa nemôže pochváliť porovnateľnou bohatou výzdobou. Navyše niektoré z výtvorov neživej prírody, ktoré sa tu nachádzajú,sú pomerne zničené, pretože v minulosti tento priestor často navštevovali nielen vandali, ale i občania, ktorí si z častí jaskynnej výzdoby vyrábali rôzne predmety – napr. vázy, misky a iné ozdoby.

Obdivovať môžete tenké kvaple – brčká – na strope, niekoľko stalaktitov, stalagmitov, ba i jeden stalagnát.

Jediný stalagnát vzbudzuje pozornosť návštevníkov

Tenké duté kvaple – brčká – na strope jaskyne

Pohľad návštevníkov smeruje i k prierezuvstalaktitu, na ktorom možno vidieť,vako tento neživý výtvor prírody rastie. Výskum takýchto vrstvičiek vedci využívajú pri stanovovaní mikroklímy.

Prierez stalaktitom

V minulosti mala jaskyňa niekoľko podlaží, ale došlo k zrúteniu stropov. Aj keď sa to nezdá, i počas výkladu sprievodcu návštevníci jaskyne stoja na bývalom strope. Vysvetlený im však je i opačný proces – spôsob, ako sa z jedného podlažia vytvárajú dve (resp. z jednej jaskyne vznikajú dve jaskyne). Umožnené to je vznikom medzery medzi vrstvami vápenca, ktorá sa postupne zväčšuje.

K zaujímavým miestam v jaskyni patrí sintrové jaskynné jazierko, ktoré má pieskovcové dno. Je veľmi staré a vytvorené bolo padaním vody na okolitý piesok, na povrchu ktorého sa vytvorila kôra pripomínajúca škrupinu vajca.

Sintrové jazierko v Stanišovskej jaskyni

Žije v ňom jeden z bezstavovcov – jaskynný chvostoskok. Nemá oči ani pigment. Živí sa trusom a tým, čo mu priplaví voda.

Návštevníci si môžu pozrieť i obrázok jaskynného chvostoskoka

Ani v tejto jaskyni nechýbajú „typickí obyvatelia“ zo živočíšnej ríše – netopiere (napr. večernica severská, netopier obyčajný), ktoré tu v zimných mesiacoch prežívajú v stave hibernácie. Dokonca v súvislosti s globálnym otepľovaním do tohto priestoru prilietajú netopiere zo Stredomoria, ktoré vytláčajú naše druhy. Mimo zimného obdobia však tieto lietajúce cicavce vylietajú von na lov potravy, preto sme ich v lete pozorovať nemohli.

Pozorovať – a to nielen zrakom, ale na rozdiel od väčšiny iných jaskýň, i hmatom – sme mohli nielen kosti netopierov, ale i zvyšky kostí rôznych cicavcov, ktoré do jaskyne vošli, ale nedokázali z nej vyjsť (ovca, pes, kuna skalná). Nachádzajú sa tu i kosti jaskynného medveďa. Návštevníci sa môžu dozvedieť, že v minulosti sa tieto kosti drvili na prášok, ktorý sa pokladal za univerzálne liečivo.

Kosti živočíchov v Stanišovskej jaskyni

O prítomnosti vojakov v tejto jaskyni počas vojnového obdobia svedčia i zvyšky zbraní a oblečenia, ktoré sa našli v okolitých lesoch a roklinách. Prím medzi nimi mala partizánska rota Kosatec, ktorá bránila Jánsku dolinu.

Nálezy z obdobia druhej svetovej vojny

Prehliadku jaskyne, ktorá trvá 45 až 60 minút, dokážu zvládnuť aj menšie deti. Po jej absolvovaní si môžu oddýchnuť v príjemnom prostredí okolitej prírody alebo na blízkom termálnom kúpalisku v Liptovskom Jáne.

Tí, ktorí sú zvedavejší a turisticky zdatnejší, môžu vo výlete pokračovať vychádzkou do okolia, prípadne i turistickým pochodom do vyšších polôh Nízkych Tatier – napríklad k Chate pod Ďumbierom (inak nazývanej i Chata Milana Rastislava Štefánika).

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža