Operence okolo nás

Článok v pdf

 

V tejto časti seriálu si predstavíme tri druhy z radu vrabcotvaré (Passeriformes), ktorý je známy i pod názvom spevavce.

 

Sýkorka bielolíca

Tento predstaviteľ rovnomennej čeľade sýkorkovité (Paridae) nazývaný slovensky i sýkorka veľká, latinsky Parus major, môže byť v zimnom období pomerne často videný v blízkosti ľudských obydlí, pretože v tejto dobe je opakovaným návštevníkom kŕmidiel.

 

Sýkorka bielolíca na kŕmidle pri jednom z panelových domov


Je najväčším druhom zo všetkých sýkoriek žijúcich na európskom kontinente, veľkosť jej zavalitého tela dosahuje 14 cm, rozpätie modrosivých krídel 23 – 25 cm. Výrazným poznávacím znakom je jej okrúhla čierna hlava s bielymi lícami a žltý spodok s čiernym pásikom na bruchu. U samíc je tento pásik úzky, u samcov široký. Okraje modrosivého chvosta sú biele. Môžeme ju i počuť. Vydáva veľmi rozmanité zvukové prejavy – zvonivé „čink“ a „tsí“, nosové „čačača“ i spevavé „tíča-tíča“.

Na kŕmidle si môžeme všimnúť jej agresívne správanie pri zvádzaní urputných bojov o potravu s inými vtákmi, najmä sýkorkami belasými, ktoré dokáže z tohto priestoru vyhnať. Obdivovať môžeme i jej šikovnosť pri lúskaní slnečnicových semien.

Prílet ku kŕmidlu

 

Svoju vynaliezavosť a výbojnosť preukazuje i v stromovitých porastoch pri súťaži o hniezdne dutiny. Pôvodne hniezdila v dutinách stromov, uspokojí sa však i s inými dutinami, ba i s produktmi ľudskej výroby – napríklad s poštovou schránkou. Dutinu vystiela mäkkým materiálom. Hniezdi od marca do augusta, raz alebo dva razy. Samica znáša 6 – 14 belavých červenohnedo bodkovaných vajec, na ktorých sedí 13 – 14 dní. Mláďatá v hniezde kŕmia obaja rodičia.

Mimo hniezdenia sa preháňa v zmiešaných kŕdľoch po lesnatej krajine spolu s inými sýkorkami, kôrovníkmi a králičkami zlatohlavými, s ktorými často súperí o vedúce postavenie. Je veľmi obratná, čulá a pohyblivá. Lozí hore-dole po konároch, vrtko skacká so zdvihnutým chvostom a spustenými krídlami. Vie sa udržať v najrozmanitejších polohách a prešmyknúť sa aj cez husto zarastené miesta.

Sýkorka bielolíca sa vie udržať i na šnúre na bielizeň

 

V priemere sa dožíva dva a pol roka, najdlhšie žijúci jedinec tohto druhu sa dožil 15 rokov. Vyskytuje sa v celej Európe, miernom pásme Ázie a severnej Afrike. Obýva všetky biotopy so stromami od hustých lesov až po centrá miest.

Sýkorka bielolíca na okraji lesa

 

Živí sa semenami a hmyzom, ktorého skonzumované množstvo za jeden deň sa rovná jej hmotnosti (15 – 23 g). Tým patrí k užitočným vtákom. Na Slovensku patrí podľa najnovšej legislatívy k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 99,58 €.


Sýkorka chochlatá

Latinsky sa nazýva Parus cristatus a je blízkou príbuznou predchádzajúceho druhu.

Patrí medzi menšie druhy sýkoriek – jej telo dosahuje veľkosť 11,5 – 12 cm, rozpätie krídel 17 – 20 cm. V zafarbení peria sa strieda biela, hnedosivá a čierna farba. Jej hrdlo je výrazne čierne, vrchná strana tela hnedá. Dobrým poznávacím znakom je chochol na hlave, ktorý sa nevyskytuje u žiadneho iného európskeho druhu sýkorky. Tento chochol má strakato čierno-bielu farbu. Okrem neho charakteristickou črtou tohto operenca je ešte i výrazný čierny pásik cez oko.

Sýkorka chochlatá

 

Žije v ihličnatých a zmiešaných lesoch Európy, ale i v parkoch a veľkých záhradách s ihličnatými stromami, najmä v hornatých oblastiach. Počuť môžeme jej hlboký trilkovitý spev „si-si-dyrrr“ a tenké zvuky „tsí-tsí“. Jej pozorovanie nie je jednoduché a fotodokumentácia je náročná, pretože tento operenec je veľmi pohyblivý. Neposedí dlhšie na jednom mieste, neustále preletuje medzi stromami alebo poskakuje po konároch.

Hniezdo si vydlabáva väčšinou do spráchniveného dreva, ale využíva i dutiny po ďatľoch alebo hniezdne búdky. Patrí k stálym vtákom, iba zriedka sa sťahuje ďalej od hniezda. Hniezdne páry zostávajú spolu po celý život. Mladé vtáky sa pária prednostne s ovdovenými dospelými vtákmi. Hniezdi dva razy do roka od marca do júla. Samica znáša šesť až desať bielych vajec s hrdzavohnedými škvrnami, na ktorých sedí 14 – 15 dní. Po vyliahnutí sú mláďatá kŕmené rodičmi 15 – 18 dní.

Potravu tohto operenca tvoria najmä larvy hmyzu, čím prispieva k udržaniu biologickej rovnováhy. Patrí k chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 165,97 €.

 

Vrabec poľný

Latinsky sa nazýva Passer montanus. Patrí k operencom, ktoré sprevádzali človeka už od dávnej minulosti. Vyskytovali sa všade, kde sa pestovalo a skladovalo obilie. Ľudia im takouto činnosťou pripravovali veľmi dobré životné podmienky – nielen zdroje potravy, ale aj miesta vhodné na hniezdenie. V súčasnosti so zmenou spôsobu života ľudí (chýbajúce obilné sýpky v obciach, odlišnosti v poľnohospodárskej výrobe...) sa tieto operence z okolí ľudských obydlí začali postupne vytrácať, a tak sa možnosti ich pozorovania stávajú čoraz vzácnejšími.

Vrabec poľný

 

Veľkosť tela vrabca poľného dosahuje 14 cm, rozpätie krídel 20 – 22 cm. Je štíhlejší ako jeho blízky príbuzný vrabec domový. Charakteristickým poznávacím znakom vrabca poľného je pekné gaštanovohnedé temeno hlavy, čierna škvrna na lícach, malý čierny podbradník a biely prúžok na záhlaví. Počas letu sa ozýva vysokým „čap-čap“, inak tvrdým „tektek“.

Často sa združuje so strnádkou žltou a s pinkami, pričom takto vzniknuté kŕdle vtákov si potravu – rastlinné časti, najmä semená – hľadajú prevažne na strniskách. V menšej miere sa živí i hmyzom.

Žije v otvorenej krajine na okrajoch lesov, v brehových zárastoch a v záhradách. Zdržiava sa i v okolí ľudských sídlisk, i keď je plachší ako vrabec domový. Obsadzuje aj hniezdne búdky. Hniezdo v dutine stromu alebo múru si zabezpečuje už od jesene, spočiatku ho však využíva iba na spanie. Stavajú ho obaja partneri. Hniezdi od apríla do augusta dva až tri razy do roka. Samica znáša naraz päť až šesť vajec, na ktorých sedí 12 – 13 dní. Po vyliahnutí mláďat ich rodičia kŕmia 16 dní.

Areál rozšírenia vrabca poľného siaha od južnej Európy, cez strednú a východnú Európu až do Ázie. Zasahuje i do najjužnejších častí Škandinávie. Na Slovensku sa vyskytuje celoročne. Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 33,19 €.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža