|
 Článok v pdf
Horec ľadový
Latinsky sa nazýva Gentiana frigida a je jedným z predstaviteľov rovnomennej čeľade horcovité (Gentianaceae). Druhový názov pochádza z latinského slova frigidus, ktoré v preklade znamená studený a vzťahuje sa na životné prostredie, v ktorom sa tento druh vyskytuje.
Rastlina patrí k trvácim druhom, obdobie vegetačného pokoja pretrváva viachlavovým podzemkom. Jej dužinatá stonka je taká nízka, že niekedy si návštevník prírody ani nevšimne, aký skvost sa v jeho blízkosti nachádza. Meria iba 5 – 15 cm, je priama, nerozkonárená, olistená. Zakončená býva jedným, dvoma alebo troma kvetmi, ktoré vyrastajú v pazuchách najvyšších listov.
Horec ľadový (Gentiana frigida)
Každý kvet je tvorený zeleným kalichom zvončekovitého tvaru s piatimi kopijovitými cípmi a 20 – 30 mm dlhou korunou žltozelenej farby.
Kvitne od júla do septembra. Kvety sa po opelení hmyzom menia na suché pukavé plody – tobolky – s väčším počtom semien.
Rastie na miestach, ktoré sú väčšiu časť roka pokryté snehom – na kamenistých holiach, nepohyblivých sutinách a skalách v alpínskom až subniválnom stupni na nevápencovom podklade.
Horec ľadový – detail kvetov
Patrí k balkánsko-karpatským, predoázijským druhom. Na Slovensku rastie zriedkavo v najvyšších polohách žulovej časti Tatier a v Nízkych Tatrách. Fotografia ho zachytáva pri južnom brehu Veľkého Hincovho plesa vo Vysokých Tatrách v mieste vytekania malého potoka z tohto plesa.
Patrí k chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 26,55 €.
Breh Veľkého Hincovho plesa – lokalita výskytu horca ľadového
(pohľad z Kôprovského štítu)
Cyklámen fatranský
Latinsky sa nazýva Cyclamen fatrense a v rámci krytosemenných rastlín je zaradený do čeľade prvosienkovité (Primulaceae). Do rodu cyklámen patrí asi 14 – 16 druhov, ktoré rastú v krajinách Stredozemného, Kaspického a Čierneho mora a najmä v horstvách strednej Európy.
Rodový názov vznikol z gréckeho slova kyklos – kruh, terč –, ktoré súvisí s okrúhlym, terčovitým tvarom podzemnej hľuzy tejto trvácej rastliny. Z nej vyrastá dlhšia šupinatá podzemná stonka (podzemok) zakončená prízemnou ružicou prezimujúcich listov. Tohoročné listy majú veľmi dlhé stopky a 30 – 50 mm veľké kožovité čepele s plytko vrúbkovaným okrajom. Okrúhlo obličkovitým až srdcovitým tvarom pripomínajú listy kopytníka európskeho. Na lícnej strane sú tmavozelené, na rubovej karmínovočervené. Na rozdiel od blízkeho príbuzného cyklámenu európskeho nemajú na lícnej strane výraznú bielu kresbu, čo je jediný rozlišovací znak (cyklámen európsky má na listoch biele škvrny). Príjemne voňajúce kvety vyrastajú na stvoloch vysokých 10 – 15 cm. U citlivejších ľudí však prenikavá vôňa pri privoňaní zblízka môže vyvolať až krvácanie z nosa.
Cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense)
Každý kvet sa skladá z kalicha s piatimi cípmi a karmínovočervenej až ružovofialovej koruny s podlhovastými až vajcovitými cípmi, ktoré na bledšie zafarbenej rúrke odstávajú dozadu.
Cyklámen fatranský kvitne v júli a auguste. Z kvetov vznikajú po opelení hmyzom suché pukavé plody – tobolky. Kvetné stopky sa po odkvitnutí špirálovito skrúcajú k zemi, kde potom tobolka prezimuje. Semená dozrejú až nasledujúce leto.
Rastlina je pokladaná za slovenský – veľkofatranský – endemit, vyskytuje sa iba na území Veľkej Fatry, čo sa odráža i v jej druhovom názve. Rastie na humóznych a vápenatých pôdach v chladných a tienistých bukových lesoch s primiešanou jedľou a smrekom. Fotografia ju zachytáva medzi vrchom Zvolen a Štureckým sedlom, neďaleko osady Liptovské Revúce.
V minulosti sa využíval v ľudovom liečiteľstve. Jeho vňať a najmä hľuza obsahuje cyklamín, ktorý má veľmi prudké dráždivé účinky. Patrí medzi toxické saponíny, pretože vyvoláva v krvi hemolýzu (rozpúšťa červené krvinky). Jeho hemolytické pôsobenie je zo všetkých známych saponínov najväčšie – u človeka už 0,3 g hľuzy vyvoláva zvracanie, bobolesti hlavy a žalúdka. Je prudkým jedom i pre ryby, pretože im porušuje žiabre. Dnes sa už cyklámenová terapia nepoužíva. Cyklamín sa však vstrebáva i kožou, preto je potrebné upozornenie i na nebezpečenstvo jeho vonkajšieho použitia.
Cyklámen fatranský – detail kvetu
Svojimi ozdobnými listami, nádhernými kvetmi a vôňou priam láka k trhaniu a vyrypovaniu, preto bol na mnohých miestach vyhubený. Patrí medzi naše najvzácnejšie druhy, z dôvodu potreby zachovania prírodného dedičstva v prírode sa nesmie vykopávať a presádzať do kvetináčov (v kvetináčoch sa mu i tak nedarí, lebo sa prispôsobil životnému cyklu bukového lesa). Je zaradený k chráneným druhom európskeho významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca dosahuje 99,58 €.
Cyklámen fatranský v tienistom bukovom lese Veľkej Fatry
Celkovým vzhľadom sa táto vzácna ozdoba lesov podobá pestovaným cyklámenom (najznámejší z cyklámenov pestovaných v kvetináčoch je cyklámen perzský). Cyklámen fatranský je však drobnejší a bez svetlých škvŕn na listoch.
Danica Božová
Foto: Vladimír Boža |