Alfred Nobel – melancholik vedeckých úspechov

Článok v pdf

 

Testament

Ja, dolu podpísaný Alfred Nobel, po zvážení a rozhodnutí vyhlasujem týmto svoj testament týkajúci sa majetku, ktorý som nadobudol k momentu smrti.

Všetok realizovateľný majetok, ktorý zanechávam, má sa rozdeliť týmto spôsobom: vykonávatelia mojej poslednej vôle musia premeniť kapitál na cenné papiere a založiť fond, úroky z ktorého sa budú vyplácať ako odmena tým, čo v priebehu predchádzajúceho roka priniesli ľudstvu najväčší prospech. Uvedené úroky treba rozdeliť na päť rovnakých častí, ktoré budú určené: prvá časť tomu, kto urobil významný objav alebo vynález v oblasti fyziky, druhá časť autorovi významného objavu alebo zdokonalenia v oblasti chémie, tretia časť tomu, kto dosiahol vynikajúce úspechy vo fyziológii alebo lekárstve, štvrtá časť autorovi najvýznamnejšieho literárneho diela odzrkadľujúceho ľudské ideály, piata časť človeku, ktorý významne prispel k zjednoteniu národov, odstráneniu otroctva, zníženiu stavu jestvujúcich armád a dosiahnutiu mierových dohôd. Ceny v oblasti fyziky a chémie má udeľovať Švédska kráľovská akadémia vied, cenu za fyziológiu a lekárstvo udeľuje Kráľovský Karolinský ústav v Štokholme, cenu za literatúru Švédska akadémia v Štokholme a mierovú cenu päťčlenný výbor zvolený nórskym parlamentom. Moje osobitné želanie spočíva v tom, aby cenu dostali vždy tí najzaslúžilejší nezávisle od toho, či sú alebo nie sú Škandinávci.

Tento testament je posledný a definitívny, má zákonnú platnosť a ruší všetky moje predchádzajúce testamenty, ak sa nejaké nájdu po mojej smrti.

Napokon, moja posledná záväzná požiadavka spočíva v tom, aby po mojej smrti kompetentný lekár jednoznačne konštatoval fakt úmrtia a aby až potom bolo moje telo spálené.

(Paríž, 27. november 1895)

 

 

Trvalá stopa

Švédsky priemyselník a chemik-vynálezca Alfred Bernhardt Nobel (21. 10. 1833 – 10. 12. 1896) je od roku 1901 najslávnejším sponzorom vedy na svete, lebo svojím nezvyčajným testamentom (vlastnoručne napísaným vo švédčine) založil zatiaľ najväčšiu a najvýznamnejšiu vedeckú nadáciu. Podľa jeho poslednej vôle z roku 1895 sa vytvorila nezávislá neštátna organizácia spravujúca finančný fond a boli vypracované predpisy pre inštitúcie oprávnené udeľovať ceny. Tie sa stali predovšetkým najvyšším vedeckým ocenením na svete. Jeho sláva akoby vstala z mŕtvych.

 

 

Úspešný samotár

Do verejnej školy chodil iba jediný rok. Súkromným štúdiom získal kvalitné vzdelanie. Ovládal päť jazykov (hovoril plynulo švédsky, rusky, francúzsky, nemecky aj anglicky), vyznal sa výborne vo fyzike a chémii, mal prehľad o literatúre (v mladosti aj sám literárne tvoril), histórii i filozofii. Získal 355 patentov, precestoval Ameriku i Európu. Organizačnými schopnosťami, dobrým poznaním ľudí, neúnavnou pracovitosťou zorganizoval nadnárodné priemyslové impérium. Dosiahol obrovské zisky a predsa nezískal priazeň okolitých ľudí. Stal sa najbohatším tulákom Európy. Nemal ženu ani syna. Zomrel úplne sám vo svojom paláci v San Reme.

 

 

Pokora sily

Celý život vynikal húževnatosťou, prenikavou inteligenciou, skromnosťou a nenáročnosťou. Nevystupoval na verejnosti, nedával sa fotografovať, nemal vlastného tajomníka. Jeho súkromný život bol skoro plachý. Nemôžem mať ani rodinu ako každý človek. Nikdy neviem, či budem ešte večer medzi živými. Bez rodiny, blízkych priateľov, v osamotení citových hnutí a v zápase ideálov aj ilúzií, neprehral súboj svedomia vedca a podnikateľa s nárokmi zanieteného pacifistu.

Alfred Nobel sa zaoberal výskumom a výrobou výbušnín. Vynašiel rozbušku, dynamit (1867) i bezdymový strelný prach. Prispel k výrobe syntetického kaučuku a umelej kože, zdokonalil systémy diaľkovej signalizácie i poplachových zariadení. Osobne kontroloval vo svojich továrňach riskantnú výrobu. Veril, že reálna hrozba veľmi účinných zbraní zaženie možnosti vojen: Moje továrne zabránia možno vojne skôr než vaše mierové kongresy. Zmýlil sa.

Dynamit ani účinný strelný prach nenahnal politikom a mocipánom strach. Nobel odsudzoval barbarský spôsob riešenia konfliktov násilím. Zamýšľal sa nad osudom celého ľudstva. Neprestal zápasiť o riešenie paradoxu vojny a mieru. Uvedomil si zodpovednosť vedcov za stav kľúčových problémov prežitia ľudstva. Neexistuje na svete nič, čo by sa nedalo zle pochopiť alebo zneužiť. Snažil sa plniť svoje predsavzatie: Je lepšie dať živému umelcovi najesť, než mŕtvemu postaviť pomník.

 

 

Napriek svojej melancholickej a do seba uzavretej povahy, podivínskemu životu bezdomovca a zasneného svetoobčana mal neobvyklú myšlienkovú vytrvalosť a dosiahol
duchaplnú múdrosť: Šíriť poznanie znamená šíriť blaho. Dôveroval ľudským intelektuálnym schopnostiam, zápasil vo svedomí s následkami zneužitia pragmatickej vedy a bezbrehého podnikania, uvedomil si nástrahy prežitia ľudského rodu ako celku, ale aj beznádej jednotlivcov v osamelom úsilí proti zlobe v neláskavom prostredí modernizovaného sveta.

 

 

Stručný smútok

Niekoľko myšlienok nemôže dôverne priblížiť celý životný zápas tvorivého a nepochopeného ducha, ktorým bol Alfred Nobel. Naznačia však to, čo často iba tušíme:

  • Ak by som za rok mal tisíc nápadov a len jediný z nich by sa dal využiť, mohol by som byť úplne spokojný.
  • Snažím sa objaviť substanciu takej ničivej moci, aby zabránila každej vojne.
  • Vedci objavujú prostriedky pre ľudské skutky, ale nerozhodujú, či sa použijú na dobré alebo zlé. O tom rozhodujú ľudia. Železo nemôže za to, že do seba vrážate bodáky.
  • Môj domov je tam, kde pracujem, a ja pracujem vo všetkých kútoch sveta.
  • Bol som zblúdilec bez kompasu, rozbitý vrak, stroskotanec bez rodiny, bez jediného človeka.
  • Pôvodne som myslel, že dynamit prinesie svetu uľahčenie práce v lomoch a baniach, ale keď som videl, čo môj vynález urobil vo vojne, hanbím sa ísť medzi slušných ľudí.

 

 

Vytvorenie symbolu

Najnebezpečnejší muž, prezývaný „továrnik smrti“, testamentom o svojom majetku vytvoril nadáciu oceňujúcu osoby, ktoré výsledkami svojej činnosti priniesli ľudstvu najväčší úžitok. Pôvodne určené oblasti – fyzika, chémia, fyziológia alebo medicína, literatúra, bratstvo medzi národmi – boli neskôr od roku 1969 doplnené Cenou Švédskej ríšskej banky za ekonómiu na počesť Alfreda Nobela. Nobelove ceny sa stali najvýznamnejšou poctou za vynikajúce výsledky i celoživotné diela významných osobností. Na jednej strane medaily je portrét A. Nobela, na druhej verš od Vergília: Inventas iuvant excoluisse per artes (voľne preložené Pokrokom vo vede a umení prispel k zušľachteniu života alebo Aké krásne je dívať sa na ľudský život zušľachtený vynálezmi).

Dušan Jedinák