Článok v pdf

Slávik červienka

V niektorej literatúre sa tento operenec spomína aj pod menom červienka obyčajná. Latinsky sa volá Erythacus rubecula a zaradený je v rámci radu vrabcotvaré (známeho tiež ako spevavce – Passeriformes) do čeľade drozdovité (Turdidae).

Charakteristickým znakom tohto vtáka dosahujúceho veľkosť 14 cm je sivobiele zavalité telíčko a žiarivo červená náprsenka dospelých jedincov. Chrbtová strana, krídla a chvost majú olivovohnedú farbu. Zobák je čierny, nohy tmavohnedé. V lete sa živí hmyzom, slimákmi, dážďovkami a drobnými červmi. Najčastejšie pozoruje dianie z výšky, až potom sa vrhá za vyhliadnutou korisťou. V jeseni žerie rozličné semená a bobule.

Urputne si bráni svoje teritórium krásnym švitorivým spevom na vyvýšených miestach, ktorý pripomína zvuk flauty, a preto patrí k obľúbeným. Ako jeden z mála operencov spieva počas celého roka, na osvetlených miestach i v noci. Ozýva sa i hlasnými ostrými zvukmi „tik- tik“. Na červenú farbu reaguje veľmi agresívne a je schopný zaútočiť na čokoľvek, čo je aspoň trochu sfarbené do červena (napríklad i jesenné lístie). Nie je to spoločenský vták, styku s ostatnými sa vyhýba. Pri súbojoch s inými druhmi, ktoré sa môžu končiť i smrťou, odhaľuje červenú hruď.

Hniezdi prevažne v zemných dierach pod koreňmi stromov alebo v stromových dutinách, kde si vytvára hniezdo z machu, listov a tráv. Znáša doň päť až sedem žltkastých alebo červenkastých červenohnedo škvrnitých vajec, na ktorých samica sedí štrnásť dní. Hniezdi dva razy do roka od apríla do augusta. Práve narodené mláďa je holé a slepé. V treťom dni života mu narastú prvé pierka. Trinásť dní stará červienka už má také operenie, ktoré jej umožňuje začať lietať. Toto operenie mláďat je škvrnité, čím sa výrazne líši od vzhľadu svojich rodičov. Ešte ďalšie tri týždne – pokiaľ sa mláďatá naučia lietať dobre – sú odkázané na prísun potravy (hmyzu) od oboch rodičov. Potom sa už starajú o seba samé.

Slávik červienka – mláďa

Rozšírený je v Európe, severozápadnej Afrike a časti prednej Ázie. Obýva listnaté, zmiešané i ihličnaté lesy, parky s hustým krovinatým podrastom i živé ploty. Jeho pozorovanie je najjednoduchšie vtedy, keď odpočíva alebo spieva na konári. Na zemi, kde sa často zdržiava pri hľadaní potravy, si ho návštevníci všimnú iba málokedy.

Slávik červienka odpočívajúci na konári v ihličnatom lese

Na Slovensku môžete slávika červienku pozorovať celoročne, avšak pri pozorovaní v zime väčšinou vidno iné jedince ako v lete. Stredoeurópske červienky zvyčajne v novembri odlietajú do stredomorskej oblasti, čo je vyjadrené i v pranostike našich predkov: „Na svätú Katarínu aj posledné sťahovavé vtáčiky opúšťajú domovinu.“ Červienky hniezdiace u nás sa k nám opäť vracajú v marci. Naopak – na Slovensko a do ostatných krajín strednej Európy prilietajú pred zimou zo severu operence hniezdiace v Škandinávii. Počas teplejších rokov však niektoré naše červienky neopúšťajú miesta svojho hniezdenia, čo je zachytené i v pranostike, ktorá súvisí s charakterom nadchádzajúcej zimy: „Ak sú do Michala vtáky doma, vraj nebude tuhá zima...“ Podľa názorov odborníkov tieto prípady prezimovania prvých odvážlivcov zo
skupiny sťahovavých druhov súvisia s globálnym otepľovaním našej planéty, keď zlepšené klimatické pomery vytvárajú podmienky na ich prežitie v zimných mesiacoch v ich trvalých domovoch.

Slávik červienka patrí k užitočným vtákom, pretože požiera škodlivý hmyz (napríklad vošky). Zaradený je k chráneným druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 165,97 €.

Oriešok hnedý

Niektorá literatúra uvádza i slovenské meno oriešok obyčajný, latinsky sa volá Troglodytes troglodytes. V rámci radu vrabcotvaré – spevavce (Passeriformes) – je predstaviteľom rovnomennej čeľade orieškovité (Troglodytidae).

Tento drobný vtáčik veľkosti 9,5 cm a rozpätia krídel 13 – 17 cm má hmotnosť nepresahujúcu 11 gramov. Patrí k najľahším v Európe (ľahšie sú iba králiček zlatohlavý a králiček ohnivohlavý). Dobrými poznávacími znakmi orieška hnedého sú hnedé sfarbenie peria, oblé krídla, svetlý pásik nad okom a krátky chvostík, ktorý drží často vzpriamený.

Jeho domovom je Európa, Ázia, severozápadná Afrika a Severná Amerika. Obýva ihličnaté, zmiešané i listnaté lesy. Vyhľadáva krovité zárasty okolo potôčikov, vyrúbané i spadnuté stromy a vyvrátené pne. Žije i na kamenistých miestach, v trsťových porastoch, v záhradách a na holých atlantických
ostrovoch.

Oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes)

Je neobyčajne zvedavý a mimoriadne pohyblivý. Neustále poletuje z krovia do krovia, do raždia i na živý plot. Do dlhšieho letu sa však pustí, iba ak je to nevyhnutné.

Napriek drobnému vzrastu jeho spev je až neuveriteľne prenikavý. Na rozdiel od väčšiny spevavcov, ktorých môžeme počuť iba na jar a v lete, tento vtáčí „škriatok“ vytrvalo spieva i uprostred najtuhšej zimy. Ozýva sa hlasnou švitorivou piesňou alebo hnevlivým „tik-tik-tik“. Drobný oriešok sa správa útočne a nebojácne. Alarmujúcim hlasným krikom dokáže odohnať nepriateľa.

Pre samce je charakteristická polygamia. Samec si z tráv, machu, lišajníkov, vetvičiek a lístia pri zemi v kroch alebo v dutých pňoch stavia viac guľatých hniezd s bočným
vchodom. Snaží sa do niektorých z nich prilákať samičky, ktoré si ho vystelú perím a srsťou. Ostatné hniezda využíva on sám a neskôr i celá rodina na spanie. Samička znáša zvyčajne päť až sedem bielych vajíčok s hnedými škvrnami, na ktorých sedí 14 – 15 dní. Najskôr sedí na vajciach sama, kým samec neprivábi ďalšiu samičku. Dokiaľ sedí na vajciach druhá samička, pomáha samec prvej pri kŕmení mláďat. Po operení mláďat sa vráti samec s prvou samičkou k druhej a spoločne jej pomáhajú s výchovou potomstva 16 – 17 dní. Niektoré samce majú aj štyri samice. Rodina býva preto pomerne veľká. Hniezdi dva razy ročne od apríla do augusta.

Hoci žije v chladnom alebo miernom podnebí, nesťahuje sa. Dokáže si i v zime nájsť potravu – hmyz a pavúky, po ktorých s obľubou pátra v norách a najrôznejších štrbinách v okolí krovín. V krutých mrazoch však veľmi trpí. V tomto období nocúva v jednom hniezde desať, ba i dvadsať vtáčikov. Mnohé jedince však zahynú.

Patrí k užitočným vtákom, je chráneným druhom národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je 165,97 €.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža