Článok v pdf

V tomto článku sa budeme venovať skupine parazitov (cudzopasníkov), ktoré postihujú predovšetkým zvieratá, ale nakaziť sa nimi môže aj človek. Odborne sa parazitárne ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí nazývajú parazitozoonózy. Bližšie sa pozrieme na tri ochorenia, ktoré sa na Slovensku u zvierat vyskytujú bežne a boli zaznamenané aj prípady nakazenia ľudí.

Toxokaróza

Toxokaróza je veľmi časté parazitárne ochorenie domácich aj voľne žijúcich mäsožravcov, ktoré sa vyskytuje prakticky na celom svete. Spôsobuje ju škrkavka psia (Toxocara canis) alebo škrkavka mačacia (Toxocara cati), ktoré sú si navzájom podobné a majú podobný vývinový cyklus. Ako už naznačuje ich názov, škrkavka psia postihuje najmä psov a psovité mäsožravce a škrkavka mačacia mačky a mačkovité šelmy. Sú to veľké červy belavožltej farby, samičky škrkavky psej dosahujú dĺžku 10 – 18 cm, mačací druh je menší, samička má dĺžku 6 – 10 cm.

Škrkavka mačacia v čreve mačky

Dospelé jedince žijú v tenkom čreve mäsožravcov. Tu samička po kopulácii so samčekom produkuje vajíčka, ktoré odchádzajú v truse do vonkajšieho prostredia a po dozretí sa stávajú zdrojom infekcie pre ďalších definitívnych hostiteľov alebo transportných (paratenických) hostiteľov.

Vajíčka škrkavky psej viditeľné pod mikroskopom

Vajíčka potrebujú na dozretie vhodné podmienky prostredia a pri optimálnej vlhkosti a teplote sa stávajú infekčnými v priebehu troch až štyroch týždňov. Za tento čas sa v nich vyvinie larvička, ktorá sa po požití vajíčka definitívnym hostiteľom pôsobením tráviacich štiav uvoľní a začína svoju cestu po organizme, počas ktorej rastie a dospieva. Larvičky aktívne prenikajú cez stenu čreva do ciev a krv ich zanáša do pečene a následne do pľúc. U šteniat a mačiat sa potom po vykašľaní a prehltnutí vracajú do čreva. U starších zvierat larvy ostávajú v orgánoch a svaloch ako tzv. spiace (dormantné) larvy a do čreva sa vracajú len zriedka. Spiace larvy škrkavky psej sú neskôr u súk počas gravidity vplyvom hormonálnych zmien aktivované a cez placentu predchádzajú do tiel ešte nenarodených plodov. To spôsobuje, že až 99 % šteniat sa rodí nakazených. Oba druhy škrkaviek migrujú po pôrode aj do mliečnej žľazy a mláďatá sa infikujú pri cicaní mlieka.

Na šírení škrkaviek sa významne podieľajú aj transportní hostitelia, ktorými sú hlodavce, vtáky a rôzne druhy cicavcov. V ich tkanivách dlhodobo prežívajú larvičky, ktoré sa v čreve vyliahli z vajíčka a následne aktívne migrovali v organizme. Títo hostitelia predstavujú rezervoár nákazy pre definitívnych hostiteľov, ktorí sa nakazia po požití nakazeného transportného hostiteľa alebo jeho tkanív.

Ako sme už spomínali, toxokaróza je ochorenie prenosné aj na človeka. Ten sa nakazí po požití infekčných vajíčok v kontaminovanej potrave alebo vode, alebo pri kontakte s kontaminovanou pôdou či prostredím. Najčastejšie bývajú postihnuté malé deti, čo súvisí s nedostatočne vyvinutými hygienickými návykmi a s častým výskytom konzumácie pôdy (geofágie). Ďalším zdrojom infekcie pre človeka je konzumácia nedostatočne tepelne upraveného mäsa nakazených transportných hostiteľov (zajace, hydina a pod.).

Vývinový cyklus škrkavky psej

Po infikovaní človeka sa v čreve larvičky uvoľnia z vajíčka, prenikajú cez črevnú stenu a krvou sú zanášané do rôznych orgánov a tkanív (pečeň, pľúca, obličky, mozog, oči, svaly), kde prežívajú aj niekoľko rokov a spôsobujú ochorenie nazývané larválna toxokaróza. Migrujúce larvy spôsobujú v závislosti od ich lokalizácie a počtu príznaky, na základe ktorých rozlišujeme tri formy ochorenia.

Skrytá forma sa vyskytuje najčastejšie, prebieha bez výrazných príznakov a býva diagnostikovaná len náhodne.

Orgánová forma postihuje najmä deti a jej príznaky sú veľmi rôznorodé. Zahŕňajú horúčky, slabosť, únavnosť, nechutenstvo a bolesti brucha. V neskorších štádiách sa objavuje sťažené dýchanie, kašeľ, niekedy až astmatické ťažkosti a kožné problémy (vyrážky, svrbenie). Vo vážnych prípadoch po masívnej infekcii môže dôjsť až k život ohrozujúcemu zápalu pľúc a zápalu mozgových blán.

Očná forma sa vyskytuje najmä u starších detí pri nákaze menším počtom vajíčok. Migrujúce larvy pri nej poškodzujú sietnicu, pričom postihnuté býva zvyčajne len jedno oko.

Zaujímavé je, že liečiť sa odporúča iba pacientov s vážnymi príznakmi. Podanie liekov totiž môže viesť k vážnym alergickým reakciám spôsobeným mŕtvymi larvami a následné poškodenie býva vážnejšie ako to, ktoré spôsobujú samotné parazity.

Škrkavky sú parazity, ktoré netreba brať na ľahkú váhu, pretože na našom území sa vyskytujú pomerne často. Podľa dostupných údajov je nakazených 10 – 22 % psov, avšak u túlavých psov dosahuje výskyt ochorenia až 75 %. U šteniat a mačiat je výskyt škrkaviek v dôsledku ich nakazenia počas gravidity alebo pri cicaní mlieka veľmi častý, dosahuje až 90 %. Typickým príznakom je zväčšené bruško, ktoré má hruškovitý tvar. U dospelých zvierat prebieha toxokaróza väčšinou bez príznakov. Na Slovensku sa sporadicky objavujú aj prípady larválnej toxokarózy ľudí, najmä detí.

Trichinelóza

Trichinelóza je závažné ochorenie zvierat a ľudí, ktoré sa vyskytuje na celom svete Slovensko nevynímajúc. Pôvodcom sú červy rodu svalovec (Trichinella), pričom medzi najznámejšie druhy patrí svalovec špirálový (Trichinella spiralis). Dospelé jedince sú drobnučké parazity, ktoré žijú zavŕtané v sliznici tenkého čreva, majú tenké vlasovité telo a dosahujú dĺžku iba 2 – 4 mm. Samičky po kopulácii so samčekom rodia živé larvičky. Svalovce patria medzi plodné druhy, za 4 až 6 týždňov samička vyprodukuje 200 – 1 600 potomkov, ktoré sa prevŕtavajú cez črevnú stenu do ciev a krvou sú potom zanášané do priečne pruhovaných svalov. Tu sa opuzdria a takto
chránené pred obrannými reakciami hostiteľa prežívajú aj niekoľko rokov. Svalové larvy dosahujú veľkosť 0,6 – 1 mm a v kapsule (obale) ležia špirálovito stočené, podľa čoho aj boli pomenované. Ich príležitosť nastáva, keď nakazeného hostiteľa skonzumuje ďalší hostiteľ. V jeho čreve sa larvičky pôsobením tráviacich štiav z kapsuly uvoľnia, dospejú a celý cyklus sa začína odznova.

Larvy svalovca v svalovine viditeľné pod mikroskopom

Z vývinového cyklu vyplýva, že hostiteľmi svalovcov sú predovšetkým mäsožravce a všežravce, teda druhy živiace sa mäsom. Nakaziť sa ale môžu prakticky všetky teplokrvné cicavce, dokonca aj vtáky a boli opísané aj druhy svalovcov infekčné (nákazlivé) pre studenokrvné živočíchy (napr. krokodíly). Výnimočne býva infekcia zaznamenaná aj u bylinožravcov. Toto ochorenie bolo napríklad zistené u niekoľkých koní, pričom doteraz nie je presne známe, ako sa nakazili. Ich mäso sa však stalo zdrojom infekcie pre niekoľko stoviek ľudí, ktorí sa nakazili po konzumácii konských salám, do ktorých bolo pridané tepelne neupravené mäso nakazených zvierat.

Dospelé samičky svalovca obklopené narodenými larvičkami
(viditeľné pod mikroskopom)

Na Slovensku sa trichinelóza vyskytuje najčastejšie u líšok hrdzavých. Dlhodobé prieskumy naznačujú, že nakazených je viac ako 10 % líšok. Pre človeka však predstavuje nebezpečenstvo najmä diviak lesný, ktorý sa živí aj zvyškami mäsa uhynutých zvierat či drobnými hlodavcami, a preto patrí medzi pomerne často nakazené druhy zvierat. U nás je síce nakazených len asi 0,02 % diviakov, avšak vzhľadom na ich hojný výskyt a na to, že sú obľúbeným cieľom pri poľovačkách, nie je toto číslo zanedbateľné. Tepelne neupravené mäso diviakov, ktoré sa zvykne pridávať do domácich klobás, je najčastejším zdrojom nákazy ľudí, ktorá sa u nás vyskytne vždy raz za niekoľko rokov. Postihnutých pritom býva zvyčajne viac osôb, nakoľko možnosť ochutnať špecialitu z diviny si nechá ujsť iba málokto. Menej často je zdrojom infekcie človeka mäso ošípaných, ktoré sa nakazili po zožratí krmiva obsahujúceho tepelne neupravené mäso nakazených zvierat alebo po zožratí uhynutých hlodavcov.

U nakazených osôb sa objavujú príznaky spojené s migráciou larvičiek svalovcov do svalov. Príznaky často pripomínajú chrípku, postihnutí trpia horúčkou, bolesťami svalov, najmä pri ich stlačení, objavuje sa opuch tváre a červené fľaky na trupe a končatinách. Pri migrácii larvičiek do bránice a medzirebrových svalov pociťuje pacient bolesti aj pri dýchaní. Liečba trichinelózy sa využíva iba u ľudí, mäso nakazených zvierat sa likviduje.

Aby sa zabránilo nakazeniu ľudí, je zákonom nariadená povinnosť vyšetriť na trichinelózu mäso každej ošípanej a uloveného diviaka. Kým kontrolu ošípaných porážaných na bitúnkoch zabezpečuje štátna veterinárna správa, mäso doma porážaných ošípaných a diviačie mäso by mal na vyšetrenie zaniesť samotný chovateľ či poľovník. Niektorí menej disciplinovaní chovatelia a poľovníci však toto nariadenie nerešpektujú a riskujú tak zdravie seba aj svojho okolia. Obídenie týchto pravidiel viedlo k nakazeniu niekoľkých svadobčanov po konzumácii klobás obsahujúcich infikované bravčové mäso. Zaujímavý je prípad z roku 1998, kedy sa vo Valaskej nakazilo až 336 ľudí údenými klobásami, do ktorých bolo pridané mäso infikovaného psa. K účinným opatreniam, ktoré vedú k zničeniu lariev svalovcov v mäse, patrí tepelná úprava, pri ktorej teplota v celom kuse mäsa musí na dobu minimálne 10 minút presiahnuť 60 °C. To znamená, že bežne podávané varené jedlo môžeme považovať za bezpečné a vyhýbať sa treba najmä konzumácii špecialít, do ktorých sa pridáva neoverené surové mäso. Ďalšou možnosťou je zmrazenie mäsa na – 15 °C na dobu 30 dní.

Dirofilarióza

Tretím ochorením, ktoré postihuje najmä zvieratá, ale môže sa preniesť aj na človeka, je dirofilarióza. Na našom území boli doteraz potvrdené dva druhy pôvodcov tohto ochorenia, vlasovec psí (Dirofilaria immitis), označovaný aj ako srdcový červ, a Dirofilaria repens, ktorý parazituje v podkoží mäsožravcov a nemá zatiaľ slovenský názov.

Dospelé jedince Dirofilaria repens

Dirofilariózy sa v minulosti vyskytovali najmä v krajinách južnej Európy a srdcová forma v južných štátoch USA a v strednej a Južnej Amerike. Súčasné globálne klimatické zmeny a s nimi spojené otepľovanie a časté záplavy však viedli k vytvoreniu vhodných podmienok pre vývin týchto parazitov aj na ďalších územiach. Dirofilarióza je preto v súčasnosti považovaná za najrýchlejšie sa šíriace hmyzom prenášané ochorenie.

Mikrofilária vlasovca psieho v krvi psa pod mikroskopom

Oba druhy dirofilárií majú veľmi podobný vývinový cyklus, ale priebeh ochorenia a príznaky, ktoré spôsobujú, sú veľmi rozdielne. Definitívnymi hostiteľmi sú psy, mačky a iné druhy mäsožravcov, u ktorých vlasovec psí žije vo veľkých cievach pľúc a pri silnej infekcii aj v srdci, a D. repens v podkoží. Sú to pomerne veľké parazity, samičky vlasovca psieho dosahujú dĺžku 25 – 31 cm a hrúbku 1 – 1,5 mm, D. repens je menší, samičky sú dlhé 10 – 17 cm a hrubé 0,45 – 0,65 mm. Po kopulácii so samčekom začínajú samičky produkovať živé larvičky (mikrofilárie) dlhé asi 0,3 mm, ktoré sa dostávajú do krvi a v krvnom obehu cirkulujú 2 – 18 mesiacov.

Medzihostiteľom dirofilárií sú rôzne druhy komárov, ktoré sa nakazia pri cicaní krvi z infikovaného zvieraťa. V ich tele sa mikrofilárie vyvíjajú a po dvoch týždňoch až niekoľkých mesiacoch (v závislosti od teploty vonkajšieho prostredia) sa zmenia na štádium infekčné pre psa. Pri nasledujúcom cicaní krvi tak komár prenesie nákazu na nového definitívneho hostiteľa.

Vývinový cyklus vlasovca psieho

Keďže vlasovec psí parazituje vo veľkých cievach v blízkosti srdca, spôsobuje oveľa vážnejšie ochorenia ako D. repens. Príznaky závisia od počtu červov a objavujú sa, až keď je v tele prítomných viac ako 25 dospelých parazitov. U psa môžeme pozorovať kašeľ, sťažené dýchanie, slabosť a niekedy, najmä po námahe, stratu vedomia. Postupne dochádza k zlyhaniu srdca, niekedy je však jediným príznakom náhly úhyn psa. Mačky sú na vlasovca psieho menej vnímavé a príznaky nakazenia sú u nich oveľa miernejšie.

Vlasovec psí v srdci psa

D. repens parazituje v podkoží a zvyčajne nespôsobuje žiadne príznaky. Niekedy môžeme pozorovať vypadávanie srsti, opuchy kože, tvorbu uzlíkov pod kožou a svrbenie. Liečba srdcovej formy ochorenia je veľmi náročná a zdĺhavá, nakoľko po podaní liekov, ktoré červy usmrtia, dochádza k ich uvoľneniu do krvného obehu, čo môže následne viesť k upchatiu ciev a k smrti zvieraťa.

Ľudia sa nakazia po poštípaní nakazeným komárom. Človek nie je pre dirofilárie vhodným hostiteľom, preto sa obvykle opuzdria niekde v tkanive a po istom čase uhynú. Infekcia sa prejavuje tvorbou uzlov pod kožou pacienta, vlasovec psí niekedy migruje aj do pľúc, oka alebo iných orgánov a ochorenie býva potom zistené náhodne po nájdení uzlíkov na röntgenových snímkach.

Na Slovensku sa v súčasnosti bežne vyskytuje Dirofilaria repens, podľa najnovších údajov je nakazených približne 34 % psov. Parazit je rozšírený najmä v oblasti Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, kde má vhodné podmienky pre svoj vývin. Srdcová forma ochorenia bola zatiaľ zistená u siedmich psov pochádzajúcich takisto z južných okresov Slovenska. U ľudí boli zaznamenané tri prípady nakazenia, pričom pôvodcom ochorenia bola D. repens.

Daniela Antolová

Zaujal vás tento článok? Objednajte si časopis na www.mladyvedec.sk/ipredplatne.