Článok v pdf

Pyštek obyčajný (Linus vulgaris)

Pyštek obyčajný patrí ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám a je predstaviteľom čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae). Latinské rodové meno Linus vyjadruje jeho podobnosť s listami ľanu (latinské slovo linus v preklade znamená ľan), druhový názov vulgaris sa prekladá prídavným menom obyčajný. V minulosti bola táto bylina známa i pod rôznymi ľudovými pomenovaniami – napríklad bradavičník, hledík, hubička, krvavica, ľan matky božej, ohnica, pantoflíček, rozmarinka, zväčínec a leníček.

Stonka tejto trvácej byliny dorastá do výšky 20 – 80 cm. Porastená je striedavými sediacimi úzkymi listami. Na konci byle vyrastajú súmerné dvojpyskovité kvety, ktoré sú husto usporiadané do súkvetia strapec.

Každý kvet sa skladá z päťdielneho zeleného kalicha a koruny sírovožltej farby s oranžovou škvrnou. Zakončená je ostrohou a pripomína kvet záhradných papuliek. Vnútri sú dve dlhšie a dve kratšie tyčinky a piestik – jeho semenník nesie predĺženú čnelku a hlavatú bliznu. Kvitne od júna do októbra. Kvety sú opeľované blanokrídlym hmyzom s dlhým cuciakom, ktorý umožňuje prístup k nektáru na dolnom konci dlhej ostrohy. Výrazný nafúknutý pysk krikľavej farby sľubuje hojnosť potravy. V skutočnosti sa však musí jeho hmyzí návštevník k nej prepchať pomedzi horný a spodný pysk. Silné čmele a včely to dokážu tak, že kĺbovito spojené pysky kvetu roztlačia. Týmto spôsobom získavania potravy sa zvyšuje vynútený čas kontaktu kvetu s hmyzom, a tak stúpa i pravdepodobnosť opelenia. Plodom je dvojpuzdrová valcovitá tobolka.

Pyštek obyčajný (Linus vulgaris)

Rozšírený je v celej Európe okrem najsevernejších oblastí a na Sibíri od nížin až po horské polohy. Rastie na poliach, pri cestách, na rumoviskách a štrkových miestach (napríklad na železničných násypoch).

Pyštek obyčajný bol v 15. a 16. storočí súčasťou všetkých herbárov. Ordinoval sa najmä proti chorobám pečene, sleziny, pri zadržiavaní moču, na úpravu stolice, proti tuberkulóze. Vonkajšie využitie mal pri liečbe rakoviny, odvar z neho sa pil pri vyrážkach. Bol súčasťou preslávenej masti Unguentum lineare, ktorú zostavil hesenský lekár Johann Wolpius. Využívala sa ako výborný prostriedok pri tzv. zlatej žile a jej zloženie bolo dlhé obdobie udržiavané v tajnosti.

Ľudové povery opisujú túto rastlinu ako čarodejnícky prostriedok („hexakraut“). Uvádzané boli i jej výborné farbiace účinky. V súčasnosti sa pre potreby ľudového liečiteľstva zbiera kvitnúca vňať, pričom v nej obsiahnuté účinné látky (glykozidy, organické kyseliny, triesloviny, cukry) s močopudnými, protizápalovými a žlčopudnými účinkami majú rôznorodé vonkajšie i vnútorné využitie.

Pre pôvabný vzhľad jeho kvetov je peknou ozdobou prírodných záhrad. Na niektorých poliach je však pyštek obyčajný pokladaný za veľmi nepríjemnú burinu, pretože sa rozširuje jednak podzemkami, ale tiež sa dokáže bohato rozsemeňovať – jedna rastlina prináša priemerne až 30 000 semien.

Detail súkvetia

Konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum)

Konopáč obyčajný je predstaviteľom čeľade astrovité (Asteraceae). Rodové meno Eupatorium je odvodené od perzského kráľa Eupatora žijúceho v prvom storočí pred naším letopočtom, ktorý bol veľkým znalcom flóry. Anglický názov tejto rastliny Sweet Joe Pye súvisí so severoamerickým indiánom Joeom Pyeom, ktorý konopáčom liečil týfus – bylina zvyšovala potenie, čím dochádzalo k znižovaniu horúčky. Druhový latinský názov cannabinum a slovenské meno konopáč sa vzťahuje na podobnosť listov tejto rastliny s konopou siatou (Cannabis sativa) z rovnomennej čeľade, avšak medzi touto dvojicou rastlín príbuzenské vzťahy nie sú.

Konopáč obyčajný – detail listov

Konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum)

Pozorovateľov upúta táto viacročná majestátna rastlina pevnou purpurovou až hnedočervenkastou stonkou, ktorá dosahuje výšku 70 – 150 cm.

Drobné svetloružové rúrkovité kvety v počte 4 – 6 sú zoskupené do jednoduchých súkvetí – úborov –, ktoré sú zoskupené do zloženého vrcholíkovitého súkvetia. Pre relatívne neskoré kvitnutie koncom leta (od júla do septembra) je významnou kŕmnou rastlinou pre denné motýle, navštevujú ju však i nočné druhy tohto hmyzu, čím ju zároveň opeľujú. Okrem cudzoopelenia využíva tento druh i partenogenézu – vývin z neoplodnených vajíčok. Plody – nažky – majú chocholec bielych chlpov, rozširuje ich vietor a živočíchy.

Rastie vo vlhkých lesoch, na brehoch potokov a v priekopách hojne po celej Európe. Je ukazovateľom prítomnosti dusíka a vlhkosti v pôde. Fotografia ho zachytáva v blízkosti osady Štefanová neďaleko Terchovej.

V dávnej minulosti ho bylinkári využívali ako drastické prečisťovadlo a liek vyvolávajúci zvracanie. V súčasnosti sa v ľudovom liečiteľstve využívajú jeho listy na liečenie rán. Celá rastlina príjemne vonia, listy majú horkú chuť. Usušené listy po zapálení v miestnosti odháňajú muchy a osy.

Pestované formy sú nádhernou súčasťou kvetinových záhrad koncom leta, pretože pevné vzpriamené stonky odolajú i nástrahám nepriaznivého počasia.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža