Článok v pdf

Prvé živé organizmy sa na Zemi objavili pred 3,8 miliardami rokov v podobe jednoduchých buniek. Vyvíjali sa ďalej, až sa z nich vyvinuli mäkkýše, ryby s čeľusťami, obojživelníky, prvé plazy, z ktorých najúchvatnejšie boli dinosaury.

Alosaurus

Jedným z najobávanejších predátorov jurskej doby bol alosaurus (z latinčiny allos – cudzí, sauros – jašter). Dostal pomenovanie aj jurský lev.

Patril do radu Saurischia (tak ako všetky mäsožravé dinosaury), plazopanvové dinosaury. Členili sa na základe usporiadania panvových kostí. Lonová a sedacia kosť sú postavené každá na inú stranu. Patril medzi tetanury, tuhé chvosty, a bol predstaviteľom podradu Theropoda. Podľa alosaura je nazvaná aj čeľaď Allosauridae.

Dospelý alosaurus mohol vyzerať asi takto

Fosílie

Nálezy alosaura pochádzajú zo Severnej Ameriky, kde bol pred 156 – 130 miliónmi rokov v období neskorej (vrchnej) jury a rannej (spodnej) kriedy hojne rozšírený. Jeho fosílie sa našli aj v severoamerickom Utahu, Wyomingu a Colorade. Najznámejšia oblasť je Morrisonská formácia A. Tieto nálezy pochádzajú zo severnej Laurázie, jednej z dvoch veľkých pevninských más v jure. Vtedy bol alosaurus vrcholným predátorom a lovil sauropody alebo stegosaury, pravdepodobne v pároch. Existujú aj nálezy z Afriky (Tanzánie) a z Austrálie, v tom čase tvorili jednotný kontinent, Gondwanu. Pozoruhodným javom zostáva, že Laurázia bola od Gondwany oddelená starobylým oceánom Tethys. Ako sa dostal na Gondwanu však zostáva záhadou. Na jej južnej časti žil aj počas rannej kriedy. Niekedy sa spomína aj polárny alosaurus, menší potomok veľkých jurských predátorov. Prežíval v oblastiach vtedajšieho južného pólu. Bolo tam chladno, no nebol trvale zaľadnený ako dnes.

V roku 1991 bola nájdená takmer kompletná kostra alosaura.
V súčasnosti je vystavená v švajčiarskom Sauriermuseum Aathal.

Stavba tela

12 metrov dlhé telo vážilo niekedy aj dve tony. Alosaurus sa vypínal do výšky až 4,6 metra, čo je výška takmer dvoch poschodí. Takýto kolos mohli uniesť len veľmi svalnaté nohy. Pri udržiavaní rovnováhy sa opieral o chvost. Predné končatiny takisto nezaostávali. Každá mala tri prsty zakončené ostrými pazúrmi.

Tento skelet alosaura sa nachádza v Prírodovednom múzeu San Diego

Masívna lebka bola posadená na svalnatom krku, ktorý mohol dobre ohýbať. Bola odľahčená viacerými otvormi. Dosahovala veľkosť takmer meter. Všetky lebečné kosti, okrem čeľustí, boli pevne zrastené. Uvoľnené kosti slúžili ako východiskové body pre silné žuvacie svalstvo. Alosaurus mohol čeľuste doširoka otvoriť. Lebka a svalnatý krk ho zaraďujú do infraradu Carnosauria. Tieto mäsožravce nesú práve spomenuté typické znaky.

Lebka alosaura mala dva spánkové otvory (diapsidná)

V tlame mal na vrchnej čeľusti 40 lištovitých zubov. Na spodnej ich bolo len 32, mali dĺžku až 10 cm a smerovali dozadu. Zabraňovali tak vypadávaniu mäsa koristi z tlamy. Opotrebované zuby jednoducho vypadli a boli nahradené novými.

Zvláštnosťou sú oči. Boli totiž až dvakrát väčšie než oči o niečo väčšieho tyranosaura, čo svedčí o dobrom zraku. Chránili ich pre alosaura typické mohutné nadočnicové oblúky.

Diplodokus

Najväčšími suchozemskými živočíchmi na zemi boli sauropody (z lat. sauros – jašter, pedis – noha). Dosahovali neuveriteľné rozmery. Niektoré boli dlhé aj 40 m, čo je dĺžka viac než troch autobusov. Medzi najúchvatnejšie z nich patril diplodokus. Patril do radu Saurischia a čeľade Diplodocidae.

Fosílie

Fosílne pozostatky diplodoka (gr. dókos – brvno) sa našli v dnešnej Severnej Amerike, v štátoch Colorado, Utah, Wyoming a Montana.

Diplodokus sa bráni útoku alosaura

Stavba tela

Pre všetky sauropody je typická stavba tela zložená z malej hlavy, dlhého krku, trupu dinosaura a dlhého tuhého alebo bičovitého chvosta. Diplodokus nebol výnimkou.

Mal malú, asi 70 cm veľkú hlavu. Lebka bola pomerne malá, veľkosťou sa podobala lebke koňa. V tlame mal krátke kolíkovité zuby, ktoré slúžili na odtrhávanie rastlinnej
potravy. Nemal stoličky, preto nemohol tuhú vegetáciu rozdrviť.

Jeho krk bol dlhý až 7,3 metra a pozostával z množstva dlhých stavcov. Pri dĺžke tela 26 – 30 metrov zaberal krk štvrtinu tela. Štvormetrový trup ukrýval masívny žalúdok.

Hmotnosť jeho tela bola len 10 ton. Pre porovnanie, 23 metrov dlhý brachiosaurus vážil až 80 ton. Keďže mal takmer duté stavce, ktoré jeho telo odľahčovali, hmotnosťou sa nevyrovnal ostatným sauropodom.

Kostra diplodoka z berlínskeho múzea

Stravovacie návyky

Podľa chrupu vieme jednoznačne povedať, že diplodokus bol bylinožravec, herbivor. Paleontológovia si myslia, že sa živil vodnými rastlinami a mladými výhonkami ihličnanov. Jedálny lístok si dopĺňal mäkkýšmi. Iní zasa tvrdia, že sa nezdržiaval v blízkosti vôd a živil sa najmä mladým ihličím.

Kedysi sa všeobecne predpokladalo, že sauropody sa zdržiavali vo vode. Dlhé krky mali vraj preto, aby mali nozdry vždy nad vodou. Táto možnosť je v súčasnosti vylúčená, pretože veľký tlak, ktorý by pôsobil na ich veľké a ťažké telá, by jednoducho neuniesli.

Tuhú rastlinnú potravu (výhonky ihličnanov aj vodné rastliny) žalúdok len veľmi ťažko spracúva. Keďže diplodokus nemal zadné stoličky, musel potravu rozomieľať inak. V skamenelinách sauropodov sa našli drobné kamene – gastrolity. Dinosaury ich prehĺtali, aby im pomáhali rozomieľať rastlinnú potravu.

Takéto kamene prehĺtali najmä plazy a dinosaury s dlhým krkom
(sauropody a plesiosaury)

Prirodzeným nepriateľom všetkých diplodokov boli veľké mäsožravce, Carnosauria. Keďže sauropody mali obrovské rozmery, tieto veľké mäsožravce sa orientovali na mladé a staré jedince. Dospelý diplodokus postupne strácal týchto prirodzených nepriateľov.

Alexander Valach