Gordim, 2. apríla 2012

Včera sme mali vysielačkové spojenie s UN (pozn. autorky: UN = United Nations = OSN). Situácia vyzerá byť vážna, na hranici Sudánu a Južného Sudánu, čo je 120 km od nás, je zhromaždených 5 000 vojakov. Vedúca nemocnice rozhodla, že musíme byť pripravení na evakuáciu. To v praxi znamená, že máme mať poruke pas, peniaze a pár kusov spodnej bielizne, aby sme v prípade potreby dokázali do piatich minút opustiť tábor. Spôsob evakuácie je nejasný, šíria sa tu poplašné správy, že cesty sú uzavreté, že jediný spôsob, ako sa dá odísť odtiaľto preč, je obrnenýmvrtuľníkom. Alternatívou je sadnúť do džípu a pohnúť sa niekam smerom do buša, preč od pohybujúceho sa vojska.Uzáveru ciest vidno nielen na prázdnych obchodoch a cenách za potraviny, ktoré sa v priebehu pár dní vyšplhali do astronomických výšok, ale i na správaní pacientov – včera Filip zašíval prvú pacientku, ktorá sa pomlátila s inou ženou kvôli potravinovým prídelom... (výňatok z môjho denníka)

Celý článok nájdete v tlačenej verzii 19. čísla časopisu.