V posledných desaťročiach môžeme pozorovať, že sa zvyšuje počet osôb s telesným aj mentálnym postihnutím. Je to pravdepodobne spôsobené nesprávnym životným štýlom súčasného človeka, pôsobením škodlivých vplyvov životného prostredia a určitý podiel má na tom aj stále sa zlepšujúca úroveň diagnostiky ochorení. Častejší výskyt ochorení je, samozrejme, spojený so snahou ich liečiť, alebo aspoň zlepšiť zdravotný stav a život postihnutých. Vedie to k hľadaniu stále nových spôsobov, ako chorým pomôcť. Jednu z takých, relatívne nových, možností, predstavuje animoterapia. Jej počiatky siahajú do 19. storočia, keď boli v Nemecku v centre pre epileptikov využívané rôzne druhy zvierat. Neskôr, v 40. rokoch dvadsiateho storočia, boli v USA pri rehabilitácii letcov zranených vo vojne využívané psy. K prudkému rozmachu animoterapie dochádza po roku 1982, kedy B. M. Levinson vypracoval zásady novej disciplíny označovanej ako „petfacilitated therapy“. U nás sa animoterapia začína dostávať do povedomia odbornej aj laickej verejnosti na prelome 20. a 21. storočia a v súčasnosti možno pozorovať prudký nárast jej využívania u pacientov s rôznymi druhmi postihnutia.

Celý článok nájdete v tlačenej verzii 19. čísla časopisu.