Článok v pdf

Mars poznali už starí Babylončania žijúci okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Má výraznú červenú farbu a je viditeľný voľným okom – po Slnku, Mesiaci, Venuši a Jupiteri je to piaty najjasnejší objekt na oblohe. Keď ho ľudia po vynáleze teleskopov začali viac pozorovať, všimli si, že má sezónne zväčšujúce a zmenšujúce sa ľadové plochy v oblasti severného a južného pólu, dĺžka dňa je podobná ako na Zemi a tiež sa tam striedajú ročné obdobia. To viedlo k predstave, že tmavé a svetlé plochy na povrchu Marsu predstavujú oceány a pevninu, a teda že na Marse je tekutá voda. Na konci 19. storočia astronómovia spozorovali ba jeho povrchu „kanály“ – sieť dlhých rovných čiar. Hoci tie sa neskôr ukázali ako optická ilúzia, spolu s predpokladom prítomnosti vody v tekutej forme naštartovali úvahy o živote na Marse. S postupom času sa však ukázalo, že nájazdu Marťanov sa v dohľadnej dobe nemusíme obávať – podmienky sú tam príliš nehostinné aj pre najodolnejšie z najodolnejších organizmov na Zemi. Vedci sa ale domnievajú, že v minulosti to mohlo byť inak. Prečo teda na Zemi všetko dopadlo dobre, zatiaľ čo Mars nepôsobí až tak lákavo?

Celý článok nájdete v súbore pdf.