Albert Einstein – symbol vedy a ľudskosti

 

Trvalá poznávacia túžba

Čím ďalej, tým viac je história ľudského poznávania preniknutá presvedčením o príčinnosti všetkého diania. Vedecké myslenie i teologická viera tušia za javmi prírody aj za túžbami ľudskej inteligencie zmysluplné Tajomstvo. Úlohou ľudského intelektu je spoznať a užasnúť nad večným Zákonom a dokonalým Princípom. Najkrajší zážitok, ktorý môžeme mať, je pocit tajomstva, mystická skúsenosť. Jedine z toho sarodí skutočná veda i pravé umenie. Kto je neprístupný tomuto vzrušeniu, kto nevie obdivovať a dať sa niesť úžasom, je akoby slepý, je duševne mŕtvy. Vedomie tajomstva života nás desí, ale aj privádza k začiatkom náboženstva. Poznanie, že to, čo sa nám zdá nepreniknuteľné, skutočne existuje a prejavuje sa ako najvyššia múdrosť a žiariaca krása, ktoré naše otupené schopnosti môžu zachytiť len v najprimitívnejších formách, toto vedomie a tušenie je jadrom pravej zbožnosti. Takto vnímal vedu i náboženstvo Albert Einstein (14. 3. 1879 – 18. 4. 1955), fyzik i filozof, predstaviteľ syntézy vedeckých a morálnych ideálov, človek mohutného intelektu a ušľachtilého srdca. Často zdôrazňoval: Bez viery, že sa tento svet, tak ako sa javí nášmu poznaniu, riadi zákonmi rozumovejpovahy, bez viery, že tento svet možno rozumom pochopiť, bez tejto viery si ani neviem predstaviť nijakého skutočného vedca... Chcem poznať, ako boh stvoril tento svet. Chcem poznať jeho myšlienky...

Celý článok nájdete v tlačenej verzii 27. čísla časopisu.