Článok v pdf

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)

V tejto časti nášho seriálu vám predstavíme bylinu, s ktorou sa môžete stretnúť pri potulkách prírodou v jarnom období. Jej kvety pozorovateľov určite očaria svojím nádherným vzhľadom. Nie všetci však tušia, čo sa za touto krásou ponikleca slovenského ukrýva.

Rodový názov tejto rastliny – poniklec (Pulsatilla) – používali botanici už v 16. storočí. Pôvod tohto názvu však nie je celkom jasný. Predpokladá sa, že je odvodený od latinského slova pulsare, ktoré v preklade znamená udierať, narážať, zvoniť. Súvisí to s vetrom i tvarom kvetu, ako i so skutočnosťou, že pri nárazoch vetra sa kvitnúce kvety a neskôr i odkvitnuté plody tejto rastliny ľahko kníšu.

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)

Druhy rodu poniklec boli známe už aj v antike. Podľa jednej zo starých bájí poniklece vyrástli zo sĺz bohyne Afrodity, keď plakala za svojím milencom, ktorého pri poľovačke usmrtil diviak. Podľa inej báje poniklece vyrástli priamo z krvi boha Adonisa.

Druhový názov tejto rastliny – slovenský (slavica) – sa vzťahuje na územie výskytu. Patrí medzi karpatské druhy. Často sa označuje i slovami karpatský endemit, pretože v iných lokalitách sveta nerastie.

V botanickom systéme je poniklec slovenský zaradený k dvojklíčnolistovým krytosemenným rastlinám a v rámci tejto skupiny patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).

Poniklec slovenský na začiatku kvitnutia v lesoparku Baba pri Svite

Obdobie vegetačného pokoja pretrváva mnohohlavovým pod­zemkom. Z neho vyrastá dužinatá stonka, ktorá je výrazne chlpatá. V čase kvitnutia dosahuje výšku 5 až 30 cm, v období zrelosti plodov až 60 cm. Na konci stonky vyrastá jeden kvet.

Kvety pútajú zrak pozorovateľov i náhodných okoloidúcich veľkosťou (3 až 4 cm) i nápadnou modrou alebo fialovou farbou. Kvetný obal je pravidelný, tvorí ho jednoduché okvetie zložené zo šiestich okvetných lístkov. Kvety kvitnú od marca do mája. Najskôr majú zvončekovitý tvar, neskôr sa roztvárajú. Pod kvetom sa nachádza praslen troch podkvetných chlpatých listeňov rozstrapkaných na čiarkovité úkrojky, ktoré chránia mladý kvet pred jarným chladom. Stonky poniklecov sa počas dažďa ohýbajú, ich kvety smerujú k zemi a namiesto kalíškov pripomínajú zvončeky.

V prvej fáze kvitnutia má kvet ponikleca slovenského zvončekovitý tvar

Neskôr sa kvety poniklecov roztvárajú

Vnútri jednoduchého kvetného obalu – okvetia zo šiestich okvetných lístkov – je i voľným okom dobre viditeľný väčší počet fialových piestikov a žltých tyčiniek. Piestiky dozrievajú pred pukaním peľníc (horných častí tyčiniek). Opelenie sprostredkuje hmyz – včely, čmele, motýle. Po opelení a oplodnení sa kvety menia na suché nepukavé plody – nažky – s chlpatým dlhým zobáčikom, ktorý plní funkciu lietacieho orgánu. Zároveň pomáha semenu zavŕtať sa do zeme. Plody rozširuje vietor a živočíchy.

Poniklec slovenský (rovnako ako i všetky iné druhy poniklecov) je nápadný i po odkvitnutí. Z odkvitnutých kvetov sa v minulosti zhotovovali ozdoby na klobúky.

Detail kvetu ponikleca po odkvitnutí

Listy vyrastajú až po odkvitnutí kvetov. Spočiatku sú plstnato vlnaté, neskôr roztrúseno chlpaté. Prízemné listy tvoria listovú ružicu. Stopky týchto listov sú dlhé, čepele sú v obryse široko vajcovité, päťpočetné, dvoj- až trojnásobne nepárno perovito zložené z klinovitých lístkov širokých 2 až 5 mm. Byľové listy sú čiarkovito strihané a vyrastajú v praslene.

Poniklec slovenský rastie prevažne na skalách, ale i na výslnných skalnatých a trávnatých svahoch a v skalných štrbinách na vápencovo-dolomitickom podklade s veľmi plytkými rendzinovými pôdami v pahorkatinovom, podhorskom i horskom stupni.

Vyskytuje sa na strednom a východnom Slovensku po celom území vápencových pohorí Karpát od Tematínskych kopcov a Slovenského krasu až po vápencové Tatry a Šariš.

U nás dokážu odborníci rozlíšiť jeho dve variety (poddruhy). Poddruh Pulsatilla slavica slavica rastie v južnejších častiach svojho areálu, poddruh Pulsatilla slavica wahlenbergii je rozšírený od Liptova cez Spiš až po Košice.

Svojou nádherou láka k odtrhnutiu nejedného návštevníka prírody, ale pozor! Podľa súčasnej legislatívy poniklec slovenský patrí k chráneným druhom európskeho významu, spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 16,59 €.

Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo – na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém. Čerstvé rastliny vyvolávajú u dobytka žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.

Danica Božová

Fotografie: autorka, Vladimír Boža st.

Celý článok nájdete v tlačenej verzii 28. čísla časopisu a v priloženom súbore pdf.