Asi každý, kto sa prejde zákutiami slovenskej prírody, potvrdí, že naša krajina naozaj prekypuje životom. Pri potulkách obdivujeme množstvo známych druhov rastlín a živočíchov.

Už po letmom zhliadnutí fotografií raka riavového (Austropotamobius torrentium) badať vcelku netradičný zjav tohto kôrovca pôsobiaceho možno až prehistorickým dojmom. Nie veľmi prívetivý vzhľad rakovi riavovému zapožičiava mohutný tvrdý pancier tvorený polysacharidom chitínom, ktorý je prestúpený uhličitanom vápenatým. Táto vonkajšia kostra pokrýva celý povrch inak mäkkého tela raka a zabezpečuje dokonalú ochranu. Vysoký obsah uhličitanu vápenatého však napovedá o jednej nevýhode tohto „račieho brnenia“ – neschopnosti rásť. Asi sa teraz pýtate, ako je možné, že rak, ktorý sa vyliahne z vajíčka s priemerom dva milimetre, dorastie až na dĺžku desiatich centimetrov. Príroda vyriešila tento problém podobne ako u väčšiny plazov a niektorých zástupcov hmyzu. Rak si svoj pancier niekoľkokrát do roka zvlieka, pričom rastie v období tesne po zbavení sa starého panciera a spevnení novej pružnej kutikuly anorganickými látkami. V tomto niekoľkodňovom období je veľmi zraniteľný a vyhľadáva úkryt.

Rak riavový dosahuje dĺžku najviac 10 centimetrov. V porovnaní s ostatnými druhmi rakov žijúcimi na Slovensku, ktoré dorastajú až do dĺžky 20 centimetrov, je to malý vzrast. Telo sa člení na hlavohruď, ktorá vznikla zrastením hlavy a hrudníkových článkov v jeden celok, a bruško. Z hlavovej časti hlavohrude vyrastajú dva páry tykadiel, z ktorých je jeden pár hmatový. V blízkosti hmatových tykadiel sa nachádza statocysta, polohový orgán, ktorý raka informuje o jeho orientácii vzhľadom na zemský povrch. Statocysta by sa dala označiť ako predchodca blanitého labyrintu, ktorý tvorí súčasť vnútorného ucha a zabezpečuje vytváranie polohového vnemu u stavovcov vrátane človeka. V hlavovej časti sú na typických stopkách umiestnené zložené oči. Z hrudnej časti hlavohrude vyrastajú ústne orgány, pomocou ktorých rak spracúva potravu, a nachádza sa tu aj päť párov kráčavých končatín, z ktorých prvý pár je najmohutnejší a zakončujú ho charakteristické klepetá. Klepetá plnia predovšetkým obrannú funkciu. Na rozdiel od hlavohrude, články bruška u raka nezrástli v jeden celok a ponechali si pohyblivosť. Bruško plní viac funkcií. Rovnako u oboch pohlaví zabezpečuje rýchly pohyb vzad počas nebezpečenstva. Samička si pomocou malých nôžok, ktoré vyrastajú z jeho spodnej strany, k telu prichytáva nakladené vajíčka a takto ich nosí až do vyliahnutia. U samčeka sa tieto nôžky premenili na kopulačné orgány. Bruško je u oboch pohlaví zakončené vejárovitou plutvičkou, ktorá uľahčuje pohyb vzad.

Rak riavový sa môže dožiť aj viac ako desať rokov. Pohlavne dospieva približne v štyroch rokoch. Raky sú gonochoristy, čo znamená, že sú oddeleného pohlavia a samičie pohlavné bunky – vajíčka sú oplodnené samčími rozmnožovacími bunkami – spermiami počas pohlavného spojenia. K páreniu dochádza na konci októbra a na začiatku novembra. Samček oplodní 40 až 70 vajíčok, ktoré samička prenáša na brušku až do mája, keď dochádza k liahnutiu mladých jedincov. Tie matka ďalej nosí na brušku až do prvého zvliekania. Po prvom zvlečení sú už mladé raky väčšie a silnejšie a môžu začať samostatný život.

Rak riavový patrí spolu s rakom riečnym (Astacus astacus), rakom bahenným (Astacus leptodactylus), Astacus pachypus a Austropotamobius pallipes (posledné dva druhy bez slovenského pomenovania sa na území Slovenska nevyskytujú) medzi pôvodné európske druhy rakov. Dnes však skupinu rakov žijúcich v Európe dotvára osem ďalších, pre európsku prírodu nepôvodných, druhov dovezených zo Severnej Ameriky a Austrálie. Rak riavový sa polohou svojho areálu výskytu radí k strednej a južnej Európe. Na Slovensku je dnes zistený výskyt na šestnástich lokalitách v južnej časti Malých Karpát. Na jednej strane táto skutočnosť napovedá o pomerne vysokej kvalite vôd v horných častiach tokov v okolí Bratislavy, keďže rak riavový sa považuje za spoľahlivý bioindikátor čistoty vôd (to znamená, že na základe prítomnosti druhu na danom toku môžeme povedať, že kvalita vody je vysoká). Na druhej strane však bol v Európe zistený trend poklesu jeho populácie, čo zasa môže naznačovať prichádzajúci problém.

Životnými nárokmi sa rak riavový od ostatných rakov Slovenska priestorovo oddeľuje. Je náročný na okysličenie vody, jej teplotu a je mimoriadne citlivý na znečistenie prostredia. Preferuje horné, pramenné časti vodných tokov, kde sa aj počas teplého letného obdobia udržiava nižšia teplota vody a tým zároveň vyššia koncentrácia kyslíka v nej rozpusteného. Poslednou, ale v dnešnej dobe značne kritickou, podmienkou prežívania nielen raka riavového je miera znečistenia prostredia. Rak vo všeobecnosti je druh veľmi citlivý na kvalitu biotopu z hľadiska jeho zamorenia nebezpečnými látkami. Druh ťažko znáša zvýšené koncentrácie dusíkatých látok, amoniaku, ťažkých kovov, poľnohospodárskych hnojív, pesticídov a okysľovanie. Neuvážené zásahy človeka do ekosystému však v posledných desaťročiach podmieňujú vznik množstva ďalších reálnych hrozieb. Je to predovšetkým donášanie nepôvodných druhov rakov zo Severnej Ameriky, čo okrem rozpadu pôvodnej európskej fauny úzko súvisí s rozširovaním nebezpečného račieho moru po celej Európe.

Parazitická huba, ktorá je pôvodcom račieho moru, napáda európske aj severoamerické druhy. Severoamerické raky si však voči tomuto patogénu počas vývoja vytvorili odolnosť a už sú len prenášačmi tohto ochorenia. Európske račie druhy tohto parazita dosiaľ nepoznali, a preto po infikovaní nákazou v krátkej dobe hynú. Ako významný nepriaznivý vplyv sa ukázali aj úpravy krajiny, v tomto prípade najmä úpravy a regulácie vodných tokov, ktoré spôsobujú trieštenie a izolovanie račej populácie, čo má za následok jej oslabovanie a zánik.

Možno sa teraz v duchu pýtate, v čom má rak riavový pre planétu alebo človeka samotného taký prínos, že sa mu má venovať toľko pozornosti. Aj v prípade extrému, že by druh jednoducho z prírody vymizol, by človek podľa všetkého nemusel čeliť žiadnym priamym dôsledkom. Ale na druhej strane za predpokladu, že by k tejto situácii naozaj došlo, príroda by sa musela vyrovnať s narušením potravných vzťahov a celkovej rovnováhy v rámci biosféry, čo nie je ľahká úloha pre v dnešnej dobe už tak značne narušený prírodný ekosystém. No rak riavový je predovšetkým rovnocenným a neoddeliteľným spolutvorcom niečoho jedinečného a nerozlučného, čo nazývame život.

Rastislav Rovný