Ponorky s periskopmi

Žaby sú skupinou živočíchov, ktorá je v odborných kruhoch známa pod latinským názvom Anura, čo v preklade z gréčtiny znamená bezchvostý.

Vo vode pripomínajú ponorky s periskopmi, lebo často môžeme vidieť iba najvrchnejšiu časť ich hlavy a výrazné veľké polguľovité oči vytŕčajúce nad hladinou vodnej plochy (na obrázku).

 

Vedci ich v rámci zoologického systému zaraďujú do triedy obojživelníky (Amphibia). To ale neznamená, že si môžu vybrať, či ich životným priestorom bude voda, alebo súš. Vyjadruje to, že časť vývinu jedinca prebieha vo vodnom prostredí. I počas nasledujúceho obdobia života sa však dospelé jedince zdržiavajú v určitej blízkosti vody, pretože okrem pľúc dýchajú i kožou. Koža je dobre zásobená drobnými krvnými cievami a kým je vlhká, kyslík môže z vody difúziou prenikať až do krvi. Lepšie adaptované na dlhší pobyt v suchom prostredí sú ropuchy, pretože ich silná bradavičnatá koža dobre zadržiava vlhkosť.

Ropucha bradavičnatá – dole samička, na jej chrbte samček

Ľudia si žaby najviac všimnú v jarných mesiacoch počas húfneho sťahovania na miesta „hromadných zásnub“ – vodné plochy. Hlasný žabí koncert v tomto období počuť do veľkej diaľky. Po niekoľkých mesiacoch chladu, počas ktorých žili v tichosti rozptýlené zahrabané v zemi alebo skryté pod kameňmi a lístím, vyrážajú za teplého počasia na svoju každoročnú cestu k vode. V prípade, že počas ich ťahu nastane ochladenie, opäť sa zahrabú do zeme, kde prečkajú nepriaznivé podmienky, pretože na rozdiel od vtákov a cicavcov sú obojživelníky studenokrvné živočíchy – majú premenlivú teplotu tela, ktorú nedokážu regulovať. Až po zvýšení teploty nad desať stupňov Celzia pokračujú vo svojej ceste k vode. Počas tejto cesty, ktorá je najintenzívnejšia v nočných hodinách, často musia prekonať prekážky, vrátane cestných komunikácií, na ktorých mnohé jedince hynú pod kolesami áut.

Samčeky, ktoré sú veľkosťou menšie, si samičky vyhľadávajú väčšinou už počas cesty a prichytávajú sa na ne. Samičky ich donesú na svojom chrbte až do vody.

Vajíčka ropuchy bradavičnatej

Po ponorení začne samička z kloaky vypúšťať vajíčka pripomínajúce malé čierne guľôčky, ktoré samček oplodňuje. Samičky vypúšťajú vajíčka spojené ochrannou slizovou vrstvou v dvoch pásoch – z každého vaječníka jeden, ale iba u ropúch ostávajú po nakladení v dvoch oddelených povrazcov pripomínajúcich dve retiazky, resp. dvojitý náhrdelník. U ostatných druhov tvoria vajíčka zhluky pripomínajúce chumáče na hladine alebo tesne pod ňou.

Vajíčka neobsahujú toľko živín, aby zabezpečili celý vývin zárodku, takže sa z nich asi za štyri týždne vyliahnu larvy – žubrienky.

Vajíčka skokana v chumáčoch a mladé žubrienky

Majú vonkajšie žiabre, ktoré sa podobajú na rybie – nimi prijímajú kyslík z vody. Žubrienky žijú výlučne vo vode, živia sa vodnými riasami a rýchlo rastú. V priebehu vývinu narastú žubrienke nohy, začína sa živiť živočíšnou potravou. Žiabre sú nahradené pľúcami, preto je nútená nadychovať sa nad hladinou. V poslednom štádiu premeny sa žubrienka podobá dospelej žabe, hoci má ešte zvyšky chvosta. Vylezie z vody na súš a chvost sa jej čoskoro vstrebe. Celý proces premeny zo žubrienky na dospelú žabu trvá asi štyri mesiace.

Skokan hnedý (Rana temporaria)

Dospelé žaby dobre plávajú. Umožňujú im to plávacie blany medzi prstami na nohách. Plávajú krčením a narovnávaním zadných končatín, podobne ako človek pri prsiarskom štýle.

Žaby sú dôležitou súčasťou potravových reťazcov. Živia sa hmyzom, červami a inými drobnými živočíchmi. Pohybujúcu sa korisť chytajú rýchlym vymrštením lepkavého jazyka. Žabami sa živia brodivé vtáky (napríklad bocian), drobné cicavce, hady a ryby. Sú ukazovateľmi kvality životného prostredia, v znečistených oblastiach nežijú. Patria k zákonom chráneným živočíchom. Presný zoznam druhov európskeho i národného významu, ako i spoločenská hodnota jedného jedinca sa nachádza v prílohe č. 6 k vyhláške č. 24/2003 Z. z. v časti Zoznam chránených živočíchov, prioritných druhov živočíchov a ich spoločenská hodnota. Na Slovensku žije spolu dvanásť chránených druhov žiab, z ktorých osem je zaradených k druhom európskeho významu a štyri k druhom národného významu. Napríklad známa ropucha bradavičnatá je druh národného významu, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 165,97 € (5 000 Sk). Skokan hnedý je zaradený taktiež k druhom národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 99,58 € (3 000 Sk).

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža

Ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)