Človek žije obklopený množstvom rastlín. S niektorými sme vás už oboznámili v rámci článkov o jedovatých a vzácnych druhoch.

V prvej časti nášho nového seriálu vám chceme prestaviť trojicu z tých, ktoré kvitnú i v jesennom období. V lete si ich v záplave inej nápadnej vegetácie často vôbec nevšimneme, i keď nás môžu sprevádzať počas dlhého obdobia.

 

Hadinec obyčajný

V odborných kruhoch je známy pod latinským názvom Echium vulgare. Dĺžkou života jedného jedinca patrí do skupiny dvojročných rastlín. Prvý rok života si vytvára si vyživovacie orgány – koreň, stonku a listy. Rastie a zhromažďuje zásoby živín. Nasledujúci rok kvitne, vytvára semená, rozpráši ich do vetra a potom vyschýna.

Dosahuje výšku 30 – 100 cm. Dužinatá stonka je statná, drsná a štetinatá. Pokrývajú ju červené škvrny. Spodné listy vyrastajú v prízemnej ružici, ostatné striedavo po oboch stranách stonky. Sú dlhé a úzke. Z pazúch horných listov vyrastajú kvetné púčiky. Ružové púčiky sa menia na súmerné rúrkovité modrofialové kvety, ktoré tvoria súkvetia mnohokveté závinky. Každý kvet je tvorený zeleným kalichom a modrou korunou. V jeho vnútri sa nachádzajú samčie i samičie pohlavné orgány – ďaleko vyčnievajúce tyčinky a piestik s končistou dvojhrotou bliznou.

Kvitne od júna až do začiatku jesene. Rastie pozdĺž ciest, na poliach, lúkach, medziach a kamenistých násypoch od nížin až do podhorského stupňa. Nájsť by ste ho mohli i na piesočných dunách. Jedince na odvrátenej strane duny tvoria často jednoliaty porast držiaci sa čo najviac pri zemi, aby boli čo najviac chránené pred silným vetrom vanúcim od mora.

Čakanka obyčajná

Medzi odborníkmi je tento druh známy pod latinským názvom Cichorium intybus, medzi verejnosťou i pod ľudovými menami cigória alebo korenie svätého Petra. V ľudových baladách čakanka predstavuje zakliatu dievčinu, ktorá vyčkáva na svojho milého alebo brata.

Z hľadiska dĺžky života patrí k trvalkám. Obdobie vegetačného pokoja pretrváva žltkastobielym vretenovitým koreňom, ktorý je dlhý a hrubý, iba ojedinele sa vetví. Dorastá do výšky 30 – 120 cm. Stonka je rozkonárená, dutá, zbrázdená, zelenej farby s drobnými chlpmi. Na reznej ploche vylučuje koreň aj stonka horkú mliečnu šťavu. Spodné listy vyrastajú v prízemnej ružici a sú výrazne laločnato vykrajované. Listy na stonke sú jednoduché, podlhovasté. Čepeľ má zelenú farbu s chlpmi na rube.

Sú spravidla modrej farby, výnimočne ružovej i bielej. Súvisí to s tým, že kyselina mravčia mení modrú farbu kvetov na červenú. Presvedčiť sa o tom môžeme položením kvetu na mravenisko.

Kvitne od júla do októbra. Rastie v blízkosti rumovísk, ciest i krovín, na suchších lúkach i medziach od nížin až po podhorský stupeň. Rozšírená je po celej Európe a severnej Afrike. Patrí k známym liečivým rastlinám známym už od staroveku. Pre potreby farmaceutického priemyslu sa využívajú voľne rastúce jedince. Pestuje sa aj pre potreby potravinárskeho priemyslu, z jej koreňov sa vyrába náhradka kávy.

V Anglicku sa čakanka často vysádza do tzv. rastlinných hodín, pretože jej kvety sa vraj otvárajú vždy v tom istom čase a zatvárajú o päť hodín neskôr. Čas, kedy sa kvety otvárajú, závisí od zemepisnej šírky.

Rebríček obyčajný

V literatúre je táto rastlina známa i pod slovenským názvom myší chvost obyčajný, medzi verejnosťou i pod ľudovými názvami kunica, mačací chvost, stolistník a všekorenie. V odborných kruhoch sa spája s latinským názvom Achillea vulgaris. Názov Achillea vraj pochádza z obdobia trójskej vojny. Podľa starých gréckych bájí ním Achilles bojovníkom zastavoval krvácanie z rán.

Patrí k trvácim bylinám. Obdobie vegetačného pokoja pretrváva podzemkom. Dorastá do výšky 15 – 60 cm. Stonka je pevná, dutá, olistená. Listy sú úzke, perovité, hlboko rezané, bohaté na vitamíny a minerály.

Kvitne od júna až do októbra, počas teplejšej jesene často ešte i v novembri. Drobné kvety vyrastajú v drobných úboroch v bohatých chocholíkoch. Sú matnobielej, niekedy i ružovej farby.

Rozšírený je na polosuchých lúkach, pri cestách, v priekopách, na medziach, stráňach, strniskách od nížin až po subalpínsky stupeň v celej Európe. Patrí k liečivým rastlinám, dobre známym už v minulosti. Dlho bol pokladaný za posvätnú bylinu – Kelti podľa jeho stonky predpovedali počasie, v starovekej Číne slúžili jeho sušené stonky na veštenie budúcnosti. Kedysi sa pridával i do krmu hydiny na podporu rastu.

Danica Božová
Foto: Vladimír Boža