Slovensko je medzi okolitými krajinami strednej Európy známe svojou krásnou prírodou. Kto sa neuspokojí s tým, čo vidí na prvý pohľad, a nahliadne hlbšie do „útrob“ Slovenska, určite neostane sklamaný.

Na našom území sa nachádza vyše 5 350 rôznych väčších aj menších jaskýň, z ktorých je 16 sprístupnených pre verejnosť. 12 z nich patrí pod Správu slovenských jaskýň a zvyšné 4 fungujú nezávisle. Je možné, že v najbližších rokoch bude otvorených viac takýchto súkromných jaskýň. O jednej z nich – Jaskyni mŕtvych netopierov, ste si mohli prečítať článok v 4. čísle Mladého vedca. V tomto seriáli sa naopak budete môcť dozvedieť viac o jaskyniach Správy slovenských jaskýň. Patria sem tieto jaskyne (v abecednom poradí):

 

1. Belianska jaskyňa

2. Bystrianska jaskyňa

3. Demänovská jaskyňa slobody

4. Demänovská ľadová jaskyňa

5. Dobšinská ľadová jaskyňa

6. Jaskyňa Domica

7. Jaskyňa Driny

8. Gombasecká jaskyňa

9. Harmanecká jaskyňa

10. Jasovská jaskyňa

11. Ochtinská aragonitová jaskyňa

12. Važecká jaskyňa

Päť z týchto jaskýň (Dobšinská ľadová, Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová) patrí medzi jaskyne Aggtelského a Slovenského krasu, ktoré sú ako jediná slovenská prírodná pamiatka zapísané do Svetového dedičstva UNESCO. Jaskyňa Domica a jaskyne v Demänovskej doline zas patria medzi vzácne, veľmi zriedkavo sa vyskytujúce podzemné mokrade. V tomto čísle časopisu vám predstavíme naše dve najzápadnejšie jaskyne – Jaskyňu Driny so Sloními ušami a Harmaneckú jaskyňu plnú pagod.

Slonie uši bez slona

Slonie uši sú symbolom a „hlavnou atrakciou“ našej jedinej sprístupnenej jaskyne na západnom Slovensku – jaskyne Driny. Nachádza sa v Malých Karpatoch severozápadne od Trnavy. Pre verejnosť je sprístupnená od roku 1935, v dnešnej podobe od roku 1950.

Jaskyňa Driny je vytvorená vo vápencoch z druhohôr, konkrétne z obdobia pred 100 až 65 miliónmi rokov. Ako jediná zo spomínaných 12 sprístupnených jaskýň vznikla bez činnosti riečnej či podzemnej vody (týmto spôsobom sa vytvárajú pomerne veľké jaskynné priestory). Oproti tomu v jaskyni Driny sú len úzke chodby a malé sieňové priestory. Tie vznikli koróziou hornín zrážkovou vodou v puklinách – tektonickými procesmi vytvorené pukliny sa činnosťou vody rozširovali a zväčšovali a tak vznikli chodby. Na mieste, kde sa stretlo viac puklín, sa vytvorili siene.

Slonie uši (autor: RL)

Hoci jaskyňa nie je taká priestranná ako iné sprístupnené jaskyne, v ničom za nimi nezaostáva vo svojej kvapľovej výzdobe. Kvaple, odborne nazývané sintrové útvary, sú zvyčajne tvorené kalcitom (sintrom) s chemickým vzorcom CaCO3. Vznikajú známym procesom, keď voda obsahujúca oxid uhličitý, ktorý získala najmä z pôdy, prechádza vápencom. Jej pôsobením sa vo vode nerozpustný uhličitan vápenatý mení na hydrogénuhličitan vápenatý, ktorý sa rozpúšťa vo vode:

Keď sa voda s rozpusteným hydrogénuhličitanom vápenatým dostane do jaskyne, nastane zmena v rovnováhe, pretože v jaskynnom vzduchu je menej oxidu uhličitého ako v pôde. Oxid uhličitý preto uniká z roztoku do vzduchu a tým reakcia prebieha opačným smerom a na stenách jaskyne sa vytvárajú kvaple:

Táto spätná reakcia sa v jaskyniach spúšťa uvoľňovaním oxidu uhličitého a nie vyparovaním vody. V jaskyniach totiž vlhkosť vzduchu dosahuje často až 97 % a vyparovanie vody je preto minimálne.

Sintrová výzdoba (autor: MR)

Vznikajúce kvaple majú rôzne tvary a pre jaskyňu Driny sú typické tzv. záclony so zúbkovaným lemovaním – medzi ne patrí aj najznámejší útvar nazývaný Slonie uši. Zúbky vznikajú striedaním suchých období, keď je málo zrážkovej vody (neprší alebo sa netopí sneh) a preto kvapeľ nerastie, a mokrých období, keď je vody veľa a kvapeľ rastie. Okrem nich tu môžete vidieť aj rôzne stalagmity a stalagtity, sintrové vodopády a jazierka, ktoré sú tvorené zrážkovou vodou. Pri troche šťastia môžete uvidieť aj netopiera – v jaskyni bolo údajne nájdených až 11 rôznych druhov, pri zimnom sčítaní v januári roku 2009 našli v jaskyni zimovať 5 druhov.

Z dĺžky jaskyne 680 metrov je pre návštevníkov sprístupnených 450 metrov. Prehliadka trvá približne 35 minút, priemerná teplota je 7,1 až 7,8 °C. Ak si chcete jaskyňu pozrieť, môžete ísť autobusom do Smoleníc a ďalej pokračovať pešo alebo rovno zaparkovať auto na parkovisku asi 1 km od Smoleníc pri rekreačnom stredisku Jahodník. Z parkoviska vedie k jaskyni asi 20-minútový strmší lesný chodník. Jaskyňa je otvorená od 1. apríla do 31. októbra každý deň okrem pondelka.

Zimná kolónia netopierov podkovárov malých (autor: RL)

Oslnivo biele pagody

Pagody, viacposchodové vežovité stavby typické pre východnú a juhovýchodnú Áziu, sa nachádzajú aj na Slovensku – napríklad v Harmaneckej jaskyni neďaleko Banskej Bystrice v južnej časti pohoria Veľká Fatra. Dve pagody, lepšie povedané pagodovité stalagmity, sú vysoké až 12 m a majú priemer 3 m.

Kvapľová pagoda (autor: MR)

Harmanecká jaskyňa sa od ostatných jaskýň líši tým, že jej časti sú oslnivo biele – sú tvorené čistým vápencom bez akýchkoľvek prímesí. To očarilo aj jej objaviteľa, ktorý sa v roku 1932 do jaskyne prekopal zo vstupného priestoru, ktorý bol známy už od nepamäti a drevorubači ho využívali ako úkryt pri zlom počasí. Ironické je, že dotyčný objaviteľ kopal bez povolenia, a preto dostal za objavenie jaskyne pokutu. Jaskyňu potom ďalej preskúmali a sprístupnili pre verejnosť v roku 1950.

Dóm pagôd (autor: RL)

Jaskyňa bola najprv vytváraná koróziou pomaly tečúcou vodou a potom sa na viacerých miestach zrútili skalné steny či stropy, a tak vznikli rozsiahlejšie siene a dómy. Okrem dómu pagôd, ktorý je vysoký až 28 metrov, sa tu nachádza napríklad Hrašková sieň s kamennou vázou, ktorá je symbolom jaskyne. V celej jaskyni sa vo veľkom množstve vyskytuje zvláštna forma sintru, tzv. mäkký sinter. Ako hovorí jeho názov, je mäkký a ľahko sa roztiera. Zvyčajne je snehobiely a tvorí ho odroda kalcitu nazývaná lublinit, ktorý vzniká činnosťou organizmov, pravdepodobne mikroskopických húb. Jeho vznik ale zatiaľ nie je úplne objasnený.

Kamenná váza (autor: RL)

Harmanecká jaskyňa je v porovnaní s jaskyňou Driny významne väčšia – prehliadková trasa je dlhá 1 020 metrov a prehliadka trvá 60 minút. Celá jaskyňa má takmer 2 800 metrov a je jednou z najvýznamnejších lokalít výskytu netopierov na Slovensku, z niektorých druhov sa tu môže nachádzať aj 1 500 jedincov. Priemerná teplota je okolo 6 °C. Návštevníci môžu prísť autobusom do Harmanca a vystúpiť na zastávke s názvom Horný Harmanec, jaskyňa, alebo autom, ktoré treba zaparkovať na parkovisku pri ceste medzi Harmancom a Turčianskymi Teplicami. Potom treba ísť ešte asi 40 minút po chodníku k jaskyni. Jaskyňa je otvorená každý deň okrem pondelka od 15. mája do 31. októbra.

Lenka Veselovská
Autori fotografií:
RL – Roman Lehotský
MR – Michal Rengevič