|
Ak chceme pozorovať svet prírody a stať sa svedkami nevídaných udalostí a zázrakov, nemusíme vyhľadávať ďaleké hory či lesy, ani sa potápať do vôd najhlbších jazier na svete. Mnoho zázrakov sa deje v našej blízkosti, v malých oázach, ktoré spríjemňujú náš svet, a veľa šťastlivcov sa s nimi stretáva na každom kroku.
L. J. Gonzales – autor španielskeho seriálu Živá záhrada
Bohaté možnosti pozorovania predstaviteľov živočíšnej ríše poskytuje i podtatranská príroda. Niekoľko zaujímavých momentov z nej sa nám podarilo zachytiť i objektívom fotoaparátu vo Svite a v jeho najbližšom okolí – v lesoparku Baba.
Kačica divá – vták nápadný farbou i veľkosťou
Vďačným objektom pre pozorovateľov vďaka svojej veľkosti (približne 50 – 56 cm), sfarbeniu a pohybu vo vode i nad ňou je počas celého roka kačica divá (Anas platyrhynchos). V období reprodukcie je samec nápadný najmä lesklou tmavozelenou hlavou, za ktorou nasleduje biely prúžok – tzv. obojok. Chrbát a krídla má hnedé, prsia a brucho belavé. Zrkadlo – pestro sfarbená škvrna na letkách – je modré s bielou obrubou. Zobák má zelenožltý s čiernym nechtom, nohy oranžovočervené. Samica je zvrchu hnedočierna, tvár a hornú časť krku má svetlejšiu, spodnú časť tela na sivožltom podklade má riedko škvrnitú. V období mimo reprodukcie je sfarbenie oboch pohlaví veľmi podobné – obe pohlavia sú hnedé, škvrnité, s belším spodkom.
Kačice divé žijú v monogamnom zväzku. Páry sa vytvárajú už na jeseň, ale k samotnému páreniu dochádza až na jar.
Potravu si tento operenec zbiera na súši i vo vode. Z rastlín konzumujú od rias až po trávy všetky dostupné druhy – stonky, listy, semená i plody. Na poliach konzumujú kukuricu, obilniny i oziminy. Vo vodnom prostredí žerú vodný hmyz, kôrovce, mäkkýše, pijavice i larvy obojživelníkov. Do vody ponárajú iba hlavu a zobák, zadnú časť tela nechávajú nad hladinou.
Plávacie blany medzi prstami nôh umožňujú nielen dokonalý pohyb vo vodnom prostredí, ale i zaujímavý pristávací manéver v závere letu – pri dosadaní na hladinu pripomínajú vodné lyže.
Kačica divá – vľavo samec, vpravo samica
Kačica divá – samec
Kačica divá – samica
Kačica divá – po pristátí
Vodnár potočný – nenápadný „vodný škorec“
Vodnár potočný (Cinclus cinclus), v niektorej literatúre nazývaný aj vodnár obyčajný, ľudovo nazývaný vodný škorec, patrí k tým operencom, ktoré nie sú nápadné ani veľkosťou (približne 17 – 18 cm), ani farbou (biela hruď a hnedočierny alebo sivočierny zvyšok tela). Vyzerá ako striebrolesklá sklenená guľa, pretože vzduch medzi jemným perím odráža svetelné lúče, čo spôsobuje sklovitý výzor celého operenca. Ako jediný zo spevavých vtákov si potravu zaobstaráva potápaním, hoci nemá na nohách plávacie blany. Vynikajúco pod vodou pláva, pričom sa poháňa krídlami. Vchádza na dno vôd a tam si zbiera obživu, ktorú tvorí hmyz, príležitostne i mlaď pstruhov. Dokáže sa kŕmiť i v zime, neodlieta. Stavbou je výborne prispôsobený nielen na potápanie, ale i behanie pod vodou. Nosové i ušné otvory si môže zavrieť. Perie má veľmi husté, nepremokavé. Na rozdiel od väčšiny vtákov v kostiach nemá vzduch.
Patrí k zákonom chráneným druhom národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 332 € (10 000 Sk).
Vodnár potočný – pohľad zboku
Ďateľ trojprstý – výnimka medzi ďatľami
Takmer všetky druhy stredoeurópskych ďatľov sú charakteristické štvoricou prstov s typickým smerovaním (dva dopredu, dva dozadu), čo im umožňuje pohyb po zvislých kmeňoch stromov. Jedinou výnimkou je ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), v niektorej literatúre nazývaný i ďubník trojprstý. Má iba tri prsty – chýba mu palec.
Často sa kŕmi pomerne nízko na strome, kde vyberá hmyz spod jeho kôry. Slúži mu na to ostrý dlátovitý zobák. Oporu tela mu poskytuje chvost s tuhými perami.
Často ho návštevník lesa môže viac počuť ako vidieť. Ozýva sa tichým hlbokým „pik“ alebo rapkavým „pik-ik-ik-ik-ik“. Hniezdi v dutinách stromov, najmä v oblastiach, kde žijú i lykožrúty. Je zákonom chránený, patrí k silne ohrozeným druhom európskeho významu. Jeho spoločenská hodnota dosahuje 1 659,70 € (50 000 Sk).
Krivonos smrekový – zobák ako kliešte
Zaujímavým zobákom i spôsobom získavania potravy milovníkov prírody dokáže upútať malý operenec (približne 16,5 cm) krivonos smrekový (Loxia curvirostra). Tvar jeho zobáka patrí k najpodivnejším zo všetkých vtákov. Je krivý, s prekríženými hákovitými čeľusťami. Dokáže nimi vyťahovať semená z hĺbky šišiek smrekov, ktorými sa živí, preto sa nedostatku potravy nemusí obávať ani v zime. Zaradený je medzi chránené druhy národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 165,97 € (5 000 Sk).
Danica Božová
Foto: Vladimír Boža |
Článok v pdf.