Ovplyvnil vedecké poznanie

Urobil základné objavy o elektrine, magnetizme, ale aj v chémii. Ním odhalená elektromagnetická indukcia, zákony elektrolýzy, poznanie benzénu, skúsenosti s výrobou optických skiel a oceľových zliatin ovplyvnili vtedajšiu teóriu i prax. Poznatky tohto muža zmenili obraz sveta. Veda začala prispievať k uľahčeniu ľudských technických starostí.

Michael Faraday (22. 9. 1791 – 25. 8. 1867) sa vyučil za kníhviazača a predavača. S neskrývanou zvedavosťou navštevoval po večeroch populárnovedecké prednášky z fyziky i astronómie. Zriadil si domáce chemické laboratórium. Známy chemik Davy ho zobral za pomocníka. Neskôr s ním pripravoval pokusy k prednáškam v Kráľovskej spoločnosti. Dopracoval sa až k samostatným prednáškam a nesmrteľným objavom. Faraday sa vypracoval na samostatného technika, vedca i pedagóga. Systematickou experimentálnou prácou a nevšednou intuíciou obohatil prírodnú vedu a položil základy rozvoja elektrotechniky.

Zaoberal sa skvapalňovaním plynov. Zaviedol pojmy ako elektrolýza, anóda, katóda, ión. Spoznal zákony súvisiace s chemickým účinkom elektrického prúdu. Vysvetlil vznik elektromotorického napätia v galvanickom článku. Pochopil elektrické i magnetické pole ako prostredie so silovými účinkami popísané siločiarami. Vytušil možnosti premeny jednej formy energie na druhú. Odmietol pôsobenie elektromagnetických síl na diaľku. Objavil elektromagnetickú indukciu, keď pri zmene (zapojení a vypnutí) prúdu v primárnej cievke vznikol indukovaný prúd v sekundárnej cievke. Objavil aj princíp dynama a elektromotora. Získal elektrinu z magnetizmu.

Neobyčajne jednoduchý a skromný

Geniálny anglický fyzik Faraday je príkladom šľachetnosti i užitočnosti moderného vedca. Prírodné vedy nás učia, aby sme nezanedbávali nič, nepohŕdali malými začiatkami, pretože tie nutne predchádzajú všetky veľké veci pri poznávaní vedy čistej i aplikovanej... Vedec nech ochotne počúva všetky návrhy, ale nech usudzuje sám. Nesmie mať obľúbené hypotézy, školy, majstrov. Nerešpektuje osoby, ale veci. Ide za jediným cieľom, za pravdou. On sám bol neobyčajne skromný a nenáročný, húževnatý, usilovný, snaživý, túžiaci poznať čo najviac, svedomitý, trpezlivý a pritom dôkladný v metódach výskumu, s neuveriteľne zvedavou pozornosťou. Uznával, že veľké veci uskutoční ten, kto sa pokúša aj o nepravdepodobné. Skutočná pravda sa vždy nakoniec prejaví, a ak je opačná strana v nepráve, ľahšie sa presvedčí, keď sa jej odpovie zhovievavo, ako keď sa úplne zotrie. Uznal, že sme určení na poznávanie pravdy uplatňovaním rozumu. Jeho oči vyžarovali nadšenie nad účelnou prírodou i vieru vo vyšší zmysel jej zákonov. Vedu chápal nielen ako zdroj intelektuálnych podnetov, ale aj ochoty na spoluprácu. Vnímal harmóniu prírody i božieho slova. Prežil jednoduchý, nedramatický život plný vedeckých objavov s trvalými následkami. Nevyužíval svoje vynálezy na obchod ani slávu. Neprijal spoločenskú funkciu prezidenta Kráľovskej spoločnosti, ani šľachtický titul. Bol som vždy človekom s veľmi živou fantáziou, schopný rovnako uveriť Rozprávkam tisíc a jednej noci ako encyklopédii. Zostane prvým a posledným romantikom fyziky, ktorý neraz povedal: Vo fyzike nie je absurdno nikdy vylúčené.

Hlboké užitočné zásady

Mal aj zaujímavé pedagogické postrehy. Takmer každý človek posudzuje sám seba podľa toho, čo si myslí, že by mohol dokázať, druhí ho ale posudzujú len podľa toho, čo skutočne dokázal. Uznával, že je potrebné cvičiť úsudok (pozornosť i logiku) a pozorované fakty spájať zdôvodnenou ideou do pevnej štruktúry. Nevyhýbal sa ani zmenám názoru: Prírodoveda nás učí starostlivo odvodzovať princípy, pevne sa ich držať alebo celú úvahu zmeniť... Človek, ktorý si je istý tým, že má pravdu, sa skoro určite mýli. Všetky naše teórie sú založené na neurčitých údajoch a všetky vyžadujú zmeny a ďalšie dôkazy. Optimisticky vnímal aj starosti: Mnoho vecí, ktoré sa zdajú ako ťažkosti, sa iba tak zdajú z nášho pohľadu, lebo aj tak sa zmenia na požehnanie. Vysoko si vážil ľudskú spoluprácu a priateľstvo: Považujem pravé priateľstvo za jeden z najväčších citov, ktorých je ľudská myseľ schopná, vyžaduje úmysel skoro nekonečnej sily a súčasne úplné poznanie samého seba. Vedel, že je lepšie byť slepý k zaujatosti a čulý pri postrehnutí dobrej vôle.

Spoločne s prírodou

I keď v jeho prácach nenájdeme matematickú rovnicu, je zrejmé, že Faraday intuitívne pochopil skoro všetky súvislosti v oblasti elektrických a magnetických javov. Experimentoval vlastnými rukami a pritom premýšľal. Zbieral i produkoval. Hypotézy preveroval logicky a experimentom. Chápal iba kvalitatívne, načrtol plán toho, čo videl pred sebou. Vyjadril to prirodzenou rečou. Syntézu v matematickom jazyku urobil James Clerk Maxwell, ktorý vysoko ocenil obrovské, odborné i ľudské, zásluhy M. Faradaya: „Na Faradaya hľadíme najmä ako na najužitočnejší a súčasne najušľachtilejší typ vedca... Faraday je a navždy zostane tvorcom všeobecného učenia o elektromagnetizme.“ Po objavoch týchto dvoch velikánov využitie poznatkov o elektrine podstatne zmenilo život ľudstva.

Dušan Jedinák