Medzi priekopníkmi

V Rusku vysielal prvý rádiogram A. S. Popov (1859 – 1905) v roku 1896. Talian Marconi (1874 – 1937) získal prvý patent na bezdrôtový telegraf v roku 1897. Slovák Jozef Murgaš (17. 2. 1864 – 11. 5. 1929) získal v USA roku 1904 patent na Tón-systém, pretože skonštruoval prijímacie a vysielacie zariadenie, v ktorom sa signály líšili nie dĺžkou, ale rôznym tónom (kmitočtom).

Vo vysielacej stanici použil dva rôzne prerušovače, čím získal tóny rôznych frekvencií a prepínačom páčky zapájal raz jeden prerušovač, ktorého signál zodpovedal bodke, potom druhý, ktorého signál zodpovedal čiarke.

Za ďalších sedem rokov Murgašovi uznali ešte jedenásť patentov (napr. zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, detektor magnetických vĺn, prístroj na výrobu elektrických oscilácií) s originálnymi zlepšeniami v odbore bezdrôtovej telegrafie. V zborníku Tovaryšstvo (z roku 1900) bol uverejnený jeho jediný článok na Slovensku: Telegrafovanie bez drôtu.

V rodnom kraji i v Amerike

Rodiskom Jozefa Murgaša bola horská dolina Farbenô pri osade Jabríková neďaleko Tajova. V základnej škole bol bystrým žiakom, na gymnáziu v Banskej Bystrici vynikal v prírodných vedách a ukázal sa aj jeho talent v kreslení. Navštevoval aj ateliér, v ktorom pracoval J. B. Klemens (1817 – 1883). Neskôr študoval v bratislavskom seminári (1880 – 1882) a potom v Ostrihome (1882 – 1884). Bohoslovecké štúdia ukončil v Banskej Bystrici (1888) a bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán začal pôsobiť v Dubovej a potom ho prekladali aj do Chrenovca, Slovenskej Ľupče a Lopeja. Na podnet maliara Dominika Skuteckého (1849 – 1921) odišiel Murgaš študovať maliarstvo do Budapešti (1889 – 1890) a potom do Mníchova (1890 – 1893). Neskôr namaľoval nielen veľa obrazov pre kostoly v banskobystrickej diecéze a v americkom pôsobisku, ale aj portréty priateľov a zákutia slovenských dedín. Možno aj pre ťažkosti po označení za pansláva odišiel slúžiť krajanom za more. Na jar roku 1896 nastúpil v Rotterdame na parník, 18 dní sa plavil do New Yorku.

Usadil sa v malej baníckej osade Wilkes-Barre v Pensylvánii, kde žilo asi 70 slovenských rodín. Zriadil tu nielen faru, kostolík a cintorín, ale aj školu, knižnicu, ihrisko. Mal aj možnosť vybudovať si malé elektrotechnické laboratórium. Prvú patentovú prihlášku podal v októbri 1903. S finančnou a technickou pomocou podnikateľskej spoločnosti postavil pomerne vysokú (60 metrov) skúšobnú prijímaciu i vysielaciu anténu a uskutočnil prenos telegrafickej správy do vzdialenosti asi 30 kilometrov. Traduje sa, že 25. júla 1905 bola vyslaná a zachytená telegrafická správa s textom: Chváľte Boha, od ktorého všetko požehnanie prichádza! Vtedy sa hovorilo, že správa bola zachytená aj vo vzdialenosti 200 km. Víchrica koncom roka 1905 zničila stožiare, ďalšie financie na jej prevádzku už neboli. Murgašove patenty študovali a zdokonalili aj Marconi a Fessenden.

Aj iné záujmy

Reverend Murgaš bol zakladajúcim členom Slovenskej ligy v Amerike, jedným zo signatárov Pittsburskej dohody (1918) a organizačne i finančne prispel aj do zbierky na základný valutový fond budúcej Československej republiky. V roku 1920 sa vrátil do vlasti a chcel vyučovať elektrotechniku, ale nespĺňal podmienky na požadované vzdelanie. Možno dosť znechutený sa vrátil za „veľkú vodu“. Usilovný Jozef Murgaš sa venoval aj pestovaniu kvetov, zbieraniu húb, nerastov a rastlín. Zanechal bohatú zbierku motýľov (asi 9 000 exemplárov).

Natrvalo zapísaný

Jozef Murgaš bol veľmi známou osobnosťou, mal mimoriadne zásluhy o bezdrôtovú telegrafiu. Postavil vo Wilkes Barre iskrovú stanicu ešte skôr ako Marconi a úplne prepracoval svoj vynález. Murgaš potom predal svoje patenty a prispel tak k zdokonaleniu metód Marconiho. Toto bola správa americkej tlačovej agentúry United Press o Murgašovej smrti, ktorú uverejnil aj Slovenský denník 15. mája 1929. Nezvyčajne šľachetný Jozef Murgaš, kňaz i technik, prírodovedec i národovec, kresliar i vynálezca, nepochybne patrí medzi významné osobnosti našej histórie. Natrvalo zostane zapísaný medzi priekopníkov rádiotelegrafie i podporovateľov slovenskej národnej komunity.

Dušan Jedinák