Hoci je Slovensko až na 126. mieste v poradí krajín podľa rozlohy (z necelých 200), na jeho území sa nachádza viacero nezvyčajných prírodných výtvorov.

Pozemské alebo mimozemské?

Na severe Slovenska sa v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce nachádzajú záhadné kamenné gule rôznych veľkostí, najväčšia má priemer až 2,6 metra. Je to údajne najväčšie nálezisko kamenných gúľ v Európe – môžete ich vidieť v opustenom pieskovcovom lome Milošová – Megoňky (Prírodná pamiatka Megoňky), v pieskovcovo-zlepencovej skalnej stene v Prírodnej rezervácii Klokočovské skálie a na niekoľkých miestach voľne v lese. Viacerí sa nazdávajú, že ide o pozostatky starodávnej vyspelej civilizácie alebo o dielo mimozemšťanov, ale v skutočnosti je to výtvor prírody, aj keď pôvod tohto geologického unikátu nie je doteraz úplne objasnený.

Kamenné gule z opusteného lomu Milošová – Megoňky

Územie, kde sa gule nachádzajú, patrí z geologického hľadiska do flyšového pásma, pre ktoré je typický vysoký obsah pieskovcov a ílovcov. Konkrétne sa na tomto území nachádzajú najmä pieskovce, ktoré vznikli sedimentáciou (usádzaním) na dne pravekého mora počas druhohôr a treťohôr. Okrem nich sú tu v menšej miere zlepence tvorené prevažne zrnami kremeňa. Kamenné gule sú preto tvorené pieskovcom a zlepencom a za ich vznik s najväčšou pravdepodobnosťou môžu tektonické pochody počas tvorby sedimentu pred vyše 50 miliónmi rokov a nasledujúca tzv. guľovitá odlučnosť hornín. Guľovitá odlučnosť znamená, že sa zo skalného masívu odštepujú menšie kúsky guľovitého tvaru. Ak by išlo napr. o bridlicovitú odlučnosť, odštepovali by sa ploché kamenné „plátky“. Otázne je, čo podmieňuje túto guľovitú odlučnosť. Pravdepodobne je podmienená nerovnomernosťami v skalnom masíve, ktoré sa vytvorili počas tvorby sedimentu spomínanými tektonickými pochodmi. Pieskovce sa na seba pohybom sedimentov rôzne nabaľovali až vznikli väčšie gule, potom sa pohyb sedimentov zmenil a gule sa už ďalej nezväčšovali. Ich okolie tak získalo trochu iné vlastnosti a preto existuje ostrá, ale voľným okom neviditeľná hranica medzi guľou a okolitou horninou. V jej mieste sa môže skalný masív rozrušiť a oddelí sa tak teleso guľovitého tvaru. Vedci tento jav ešte nevedia presne objasniť. Vy ho však môžete vidieť, stačí nastúpiť v Čadci na linku MHD Čadca – Milošová a vystúpiť na konečnej zastávke.

V neďalekej obci Korňa sa nachádza prírodný povrchový výver ropy, jediný zachovaný v strednej Európe, sprevádzaný občasnými výronmi metánu. Je to dôkaz jednej z vlastností flyšového podložia – tzv. roponosnosti. V okolí bolo spravených aj niekoľko vrtov, ale ropa sa tu nenachádza v takom množstve, aby bola jej priemyselná ťažba rentabilná.

Korniansky ropný prameň

Kde na Slovensku žila veľryba

Územie Slovenska (alebo aspoň jeho časť) sa ocitlo v minulosti pod hladinou mora niekoľkokrát, a preto sa aj u nás, v strede Európy, dajú nájsť skameneliny morských živočíchov. Bohaté nálezisko sa nachádza v Bratislave v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla, ktorá sa týči nad sútokom Moravy a Dunaja. Na území Devínskej Kobyly bol pôvodne listnatý les, po zásahu človeka sú tu dnes najmä suchomilné a teplomilné lúky. Celá oblasť je chránená najmä kvôli výskytu rôznych chránených druhov rastlín a živočíchov, rastie tu napríklad 26 druhov orchideí z čeľade vstavačovité. Zo živočíchov zaujme napríklad modlivka zelená, ktorá je známa tým, že po párení často zožerie samčeka, a užovka stromová, náš najväčší had (môže byť dlhá až 1,5 metra).

Toto územie sa pod hladinou mora ocitlo dvakrát – najprv v druhohorách (pred 250 – 65 miliónmi rokov), o čom svedčia nálezy ľalioviek, lastúrnikov, amonitov a belemnitov, a potom v mladších treťohorách (pred 30 – 14 miliónmi rokov, najmä pred 16 – 14 miliónmi), keď nad morom vyčnieval len vrchol Devínskej Kobyly. Nachádzajú sa tu dve významné náleziská – Štokeravská vápenka tvorená tromi opustenými lomami a pieskovcová terasa Sandberg, kde boli skameneliny objavené pri ťažbe piesku.

Sandberg

Sandberg je najvýznamnejšie slovenské paleontologické nálezisko s pozostatkami treťohorných morských živočíchov. Boli tu nájdené skameneliny rôznych červov, hubiek, ježoviek, dierkavcov (numulitov) a lastúrnikov (hrebenatiek, ulitníkov aj ustríc). Z väčších živočíchov sa tu našli kosti a zuby viacerých rýb, zuby niekoľkých druhov žralokov, pozostatky tuleňa a stavec z chrbtice veľryby Mesocetus hungaricus.

Toto územie bolo aj súšou, a preto sa na Devínskej Kobyle nachádzajú aj pozostatky dávnych suchozemských živočíchov. Zo stavovcov sú to druhy blízke dnešných antilopám, nosorožcom a psovitým šelmám, mastodont (príbuzný slonom) a medzi najvýznamnejšie patria tri kostrové nálezy troch druhov opíc – dva druhy sú prapredkami dnešných gibonov, ktoré tvoria prechodný článok medzi opicami a ľudoopmi, a tretím druhom je dryopitékus, predchodca dnešných ľudoopov.

Takmer všetko zaujímavé Devínskej Kobyly sa dá vidieť na fyzicky nenáročnom náučnom chodníku, ktorý je dlhý asi 3,5 km a vedie z Devínskej Novej Vsi do obce Devín.

Ďalšie „nálezisko“ druhohorných amonitov je aj priamo na budove hlavnej pošty v Bratislave na Námestí SNP. Budova je obložená vápencom z Maďarska, v ktorom je možné vidieť skameneliny amonitov.

Kamenná voda

Pred niekoľkými miliónmi rokov sa na Slovensku diali nevídané veci – liali sa skaly. A to konkrétne vo forme lávy v sopečných pohoriach. Najmladším z nich je Cerová vrchovina, ktorá vznikla v posledných fázach sopečnej činnosti na Slovensku pred približne 2 až 6 miliónmi rokov. Jej súčasťou je Národná prírodná rezervácia Šomoška nachádzajúca sa na hraniciach s Maďarskom neďaleko obce Šiatorská Bukovinka. Najväčším prírodným skvostom Šomošky je kamenný vodopád tvorený stĺpcami čadiča, nazývaného aj bazalt. Kamenný vodopád je súčasťou hradného vrchu, na ktorého vrchole je hrad Šomoška z prelomu 13. a 14. storočia postavený z čadičových kvádrov.

Vodopád uzrel svetlo sveta práve vďaka stavbe hradu, pretože bol odkrytý počas ťažby čadiča, ktorý bol použitý ako stavebný materiál na hrad. Jeho vek sa odhaduje na približne 4 milióny rokov a je ukážkou tzv. stĺpcovitej odlučnosti typickej pre čadič, keď hornina vytvára útvary v podobe dlhých stĺpcov. Príčinou jeho vzniku bolo vytvorenie zlomov v pieskovci na povrchu, cez ktoré vystúpila čadičová láva a rozliala sa po povrchu. Na povrch sa však nedostala všetka láva, časť ostala v pukline, a preto chladla pomalšie ako láva na povrchu. Vznik stĺpcovitej odlučnosti je podmienený práve týmto pomalým chladnutím lávy, pričom kamenné stĺpy majú tvar päťbokých a šesťbokých hranolov. Kamenné stĺpy sa nachádzajú na viacerých miestach Cerovej vrchoviny, ale tieto sú výnimočné svojimi malými rozmermi (približne 15 cm) a veľkou pravidelnosťou. Stĺpy sú navyše oblúkovito prehnuté, čím vytvárajú z vodopádu európsky unikát vysoký 9 metrov.

Vodopád je možné vidieť pri prechode náučným chodníkom cez prírodnú rezerváciu dlhým 1,6 km, ktorý začína v Bukovinskej doline za Šiatorskou Bukovinkou a vedie až na hrad Šomoška.

Na hradnom vrchu pod hradom Šomoška sa nachádza okrem kamenného vodopádu aj ďalšia „vodná atrakcia“, ktorou je kamenné more tvorené úlomkami čadiča na ploche 40 x 100 m.

Lenka Veselovská