V jesennom období kvitne menej druhov rastlín ako v lete. Všimnúť si môžeme často i tie, ktorým v predchádzajúcich mesiacoch nevenujeme v záplave inej vegetácie pozornosť.

Jesennou kráľovnou medzi krytosemennými jedovatými rastlinami je jednoznačne jesienka obyčajná z čeľade ľaliovité, ktorú poznáme podľa svetlofialových veľkých kvetov. Okvetie je zrastené do dlhej rúrky, ktorá vyrastá priamo z podzemnej hľuzy. Rastlina dosahuje výšku 10 – 40 cm, kvitne v septembri a v októbri.

Jedovaté sú všetky časti jej tela, najmä semená a hľuzy, ba dokonca aj voda vo váze, v ktorej bola kytička jesienok. Toxicitu spôsobuje jeden z najprudších jedov – kolchicín. Príznaky sa objavia 2 – 5 hodín po zjedení. Začínajú pocitom pálenia a škrabania v hltane a v pažeráku. Prehĺtanie je problematické, dochádza k zvracaniu, kŕčovitým bolestiam brucha a prudkým hnačkám. Stolica je hlienovitá až krvavá. Objavuje sa obvyklý obraz straty tekutín, otrávený cíti veľkú úzkosť, modrie, bolia ho kĺby a svaly. Môžu nastať i kŕče. V moči býva krv. Otrava končí ťažkým stupňom ochrnutia, ktoré postihuje svalovú sústavu. Smrť nastáva zastavením dýchania a môže nastať do šiestich hodín, niekedy však až za dva dni. Kone a dospelý dobytok sa na pastve jesienke vyhýbajú a odmietajú i seno s ňou. Ovce a kozy sú však voči jedovatosti kolchicínu veľmi odolné, bez následkov znesú i jeho značné množstvo, avšak mlieko týchto zvierat je jedovaté, lebo sa ním vylučuje časť nerozloženého kolchicínu. Takéto mlieko spôsobilo otravy najmä u detí.

Žltými úbormi v chocholíkovitej metline nás upúta starček Jakubov z čeľade astrovité, ktorý kvitne od júna do októbra. Jedovatá je celá rastlina. Obsahuje alkaloidy jakobín, jakodín, senecionín a retronecín, ktoré sú pečeňovými jedmi. Otrava starčekom sa v mnohých krajinách vyskytuje najmä u zvierat, ktoré požierajú čerstvé i suché rastliny. Po niekoľkých dňoch nastáva svalová slabosť a kŕčovité bolesti. Častejšie sú však chronické otravy, príznaky sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch konzumácie rastlín. Vzniká nechutenstvo, žltačka, slepota až celkové zrútenie. Latentná doba otravy (bez vonkajších príznakov) je dlhá a vždy dochádza k ťažkému poškodeniu pečene. U ľudí môže dôjsť k otrave po konzumácii mlieka otrávených kráv alebo múky znečistenej plodmi starčeka.

Od júla do októbra kvitne ďalší druh z čeľade astrovité vratič obyčajný. Jedovatá je celá rastlina. Toxicitu spôsobuje tujón obsiahnutý v silici, ktorý vyvoláva miestne podráždenie, zvracanie, hnačky, prekrvenie malej panvy. Otrava sa prejavuje spomalenou srdcovou činnosťou, spomalením dýchania, zúžením zreničiek, stuhnutím jazyka, neusporiadaným myslením, zdurením pier a kómou. Niekedy prevládajú príznaky porúch tráviacej sústavy, ťažké kŕče, rozšírenie zreníc a zrýchlenie srdcovej činnosti.

Za určitých okolností sa jedovatou stáva i obľúbená liečivá rastlina ľubovník bodkovaný z čeľade ľubovníkovité. Jeho listy, stonka a korunné lupienky kvetov obsahujú červené farbivo hypericín – látku zvyšujúcu citlivosť a reakciu tkaniva na slnečné svetlo. Ak by sa človek počas liečby ľubovníkom vystavoval slnečnému žiareniu, mohli by sa prejaviť nežiaduce vedľajšie účinky – hnačky a vnútorné krvácanie. U citlivých osôb môže vyvolať fotodermatitídu (zápal kože vyvolaný účinkom slnečného žiarenia) už priamy kontakt kože s touto rastlinou alebo vypitie väčšieho množstva odvaru z nej.

K veľmi rozšíreným burinám kvitnúcim od júla do októbra patrí palina obyčajná a palina pravá, ktoré sú známe aj ako agresívne alergické byliny. Jedovatá je vňať. Obsahuje silice a horčiny absintín a anabsintín. Využíva sa ako liečivá rastlina, najčastejšie pri tráviacich ťažkostiach. Nesmú ju však konzumovať tehotné ženy a vhodné nie je ani jej dlhodobé užívanie. Pri dlhodobom používaní alebo pri konzumácii vyšších dávok vzniká choroba absintizmus, ktorá sa prejavuje kŕčmi, znecitlivením až bezvedomím. Preto mnohé krajiny zakazujú jej pridávanie do vín a likérov, pretože po dlhodobej konzumácii dochádza k degenerácii centrálneho nervového systému, pričom vznikajú poruchy intelektu.

Od júla do konca septembra kvitne poľná burina ostrôžka poľná z čeľade iskerníkovité. Jedovatá je celá rastlina, najmä semená. Obsahuje alkaloidy, ktorých účinok je podobný akonitínu, chýba iba rozšírenie zrenice. Po konzumácii dochádza k pocitu tuposti na jazyku, nutkaniu na stolicu a močenie. Tep je spomalený, dýchanie nepravidelné, nastáva kolaps organizmu. Taktiež vzniká i zápal pokožky. U zvierat vyvoláva nechutenstvo, kolísavú chôdzu, zvracanie a celkovú slabosť. Nutný je výplach žalúdka, podávanie aktívneho uhlia a hlienotvorných látok, ktoré dokážu vytvoriť ochranný povlak na slizniciach tráviacich a dýchacích ciest.

Jedovatou burinou s poliehavou alebo ovíjavou stonkou na poliach a rumoviskách je pupenec roľný, ktorý kvitne od júna do konca septembra. Jedovatosť celej rastliny spôsobujú glykoretíny a alkaloidy. U koní, ktoré ho konzumovali, nastala celková slabosť a zníženie telesnej teploty. Skŕmenie 26 kg zelenej rastliny v priebehu troch dní spôsobilo po týždni smrť.

Podobné účinky ako pupenec roľný má i povoja plotná – väčšia ovíjavá liana z tej istej čeľade.

Z výtrusných rastlín si môžeme všimnúť mohutné listy paprade samčej, na rube ktorých sa nachádzajú hnedé výtrusy. Jedovatý je podzemok s listovými bázami. Toxicitu spôsobuje zmes látok označovaná ako filicín. Okrem lokálneho podráždenia tráviacej sústavy, ktoré sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním a hnačkami, vo vážnych prípadoch môžu nastať kŕče, ba dokonca i poruchy zraku, ktoré vedú až k slepote.

K omylom môže dôjsť pri konzumácii jedovatých druhov prasličiek zámenou za liečivú prasličku roľnú. Toxické sú praslička lesná, praslička močiarna i praslička riečna. Jedovatosť celých rastlín spôsobujú alkaloidy, pričom najprudšie z nich sú palustrín a palustridín u prasličky močiarnej. K otravám dochádza najmä u hovädzieho dobytka a koní. Prejavujú sa stratou hmotnosti, u kráv i znížením dojivosti, hnačkami, ochrnutím svalstva.

Zvedavosť vzbudzujú nápadné oranžové plody bršlena európskeho z čeľade bršlencovité, ktorý býva často aj pestovaný v parkoch. Jedovatá je celá drevina, najmä plody. Okrem človeka sa môžu otráviť i ovce a kozy. Príznaky sa prejavia až po 15 hodinách prudkými poruchami tráviacich ústrojov, kŕčmi, krvavou hnačkou, horúčkou, obehovými poruchami až kolapsom. Nutný je výplach žalúdka a podanie aktívneho uhlia.

K jedovatým plodom patria i drobné červené kôstkovice bazy červenej z čeľade zemolezovité, ktoré obsahujú glykozid sambunigrín. Otravy nemajú vážnejšie následky, prejavujú sa hnačkami, zvracaním a bolesťami hlavy. Jedovaté sú aj listy tohto kra.

Jedovatým krom vo voľnej prírode i v parkoch je zemolez obyčajný. Toxické sú jeho plody – červené bobule veľkosti hrachu, ktoré vyrastajú po dvoch na spoločnej stopke. Väčšinou sú čiastočne zrastené. Obsahujú saponíny s hemolytickým účinkom, ktoré spôsobujú zvýšený rozpad červených krviniek. V prípade konzumácie väčšieho množstvo bobúľ je potrebný výplach žalúdka. Jedovatý je aj zemolez čierny, ktorého pomenovanie súvisí s plodmi čiernej farby.

Toxické pre človeka môžu byť aj čerstvé plody jarabiny vtáčej. Malé červené guľaté malvice s troma semenami obsahujú kyselinu parasorbovú, ktorá môže vyvolať zvracanie a hnačky. Varením sa však z najväčšej časti rozkladá. Vtákom konzumácia týchto plodov problémy nespôsobuje.

Počas celého roka sa môžeme stretnúť s jedovatými nahosemennými drevinami. Tis obyčajný z čeľade tisovité je u nás vo voľnej prírode vzácny a je zákonom chránený. Často býva vysádzaný ako okrasná drevina. Jedovatá je celá drevina okrem dužiny plodu, ktorá obklopuje semeno. Listy obsahujú súbor bázických látok spoločne označovaných taxín a stopy kyanogénnych glykozidov. Príznaky otravy sa objavujú asi hodinu po konzumácii nevoľnosťou, zvracaním, rozšírením zreničiek a bledosťou. Po prechodnom zrýchlení dýchania dochádza k jeho spomaleniu, poklesu krvného tlaku a kolapsu. Smrť nastáva po zastavení dýchania a činnosti srdca. Tis je silno jedovatý aj pre kone a iné zvieratá.

Tuja západná z čeľade cyprusovité sa u nás pestuje v záhradách a parkoch ako okrasná drevina. Jedovatá je celá rastlina – vetvičky, šišky i drevo. Obsahujú silicu, ktorá po styku s kožou môže spôsobiť miestne podráždenie, sčervenanie a ekzémy. Po konzumácii rastliny vznikajú vážne otravy, ktoré sa prejavujú zvracaním hnačkami, zvýšeným krvným tlakom a zrýchleným tepom, krvácaním žalúdočnej sliznice, kŕčmi, poškodením pečene a obličiek.

Pár slov na záver

Slovenská príroda je bohatá a nádherná. Niektoré z jej krás však v sebe ukrývajú i zdraviu škodlivé vlastnosti. V troch číslach časopisu od jari do jesene sme vám predstavili asi pol stovky jedovatých rastlín. Je to ale iba osmina z celkového počtu, s ktorými sa môžete pri potulkách prírodou stretnúť. Možno vás tento seriál motivoval k objavovaniu a spoznávaniu ďalších, a tým i k vyhnutiu sa omylu, ktorý by mohol byť posledný.