Systém medzi hviezdami

V dobe, keď moreplavci pomocou hviezd objavovali nové končiny, v čase, keď astrológia v rozkvete pociťovala potrebu presných polôh nebeských telies, v ére renesančného umenia Leonarda a Michelangela, v období vrcholiacich pochybností o systéme Ptolemaiovom, prišlo rozhodné slovo. Dlhé roky bolo pripravované, v rámci možností overované pozorovaním, usporiadané do jednoduchšieho a harmonickejšieho systému. Bez chýb však nebolo. Nedostatky, ktoré vtedajšie predstavy mali (dráhy planét nie sú kružnice a pohyb po nich nie je rovnomerný, sféra stálic neexistuje atď.), boli zatienené intuíciou poznania, astronomickým krokom vpred, ktorý sa už nedal ani zadržať, ani odsunúť. Precesný pohyb, i keď inak vysvetľovaný, a pohyb priamky apsíd (priamka spájajúca najbližší a najvzdialenejší bod dráhy planéty okolo Slnka) zostali trvalým prínosom pre astronomické meranie.

Mikuláš Koperník (19. 2. 1473 – 24. 5. 1543) výrazne poukázal na relativitu vzájomného pohybu vysvetľujúc závislosť pohybov pozorovaných zo Zeme, ako následok jej vlastného otáčavého pohybu. Nechal pohybovať časť namiesto celku, pretože veril v pravdepodobnejšie otáčanie maličkej Zeme ako obrovskej rozľahlosti vesmíru. Veľmi jednoduchým geometrickým dôkazom naznačil, že rozmery Zeme sú zanedbateľné vzhľadom na rozmery vesmíru. Spoznal nezvyčajnú veľkosť i nádheru kozmu: Čo je krásnejšie nad nebo, ktoré obsahuje všetko krásne? Správne tvrdil, že Zem sa otáča okolo svojej osi, Mesiac obieha okolo Zeme a Zem spolu s ostatnými planétami obiehajú okolo Slnka. Podcenil však pomer veľkostí a vzdialeností v Slnečnej sústave. Pomerne podrobne spracoval matematickú stránku svojej hypotézy. Vedecká pravda zvíťazila nad neoverenými dogmami. Človek si navykol žiť aj mimo stredu svojich geocentrických i egocentrických predstáv. Človek tvorí pod vplyvom lásky i nenávisti, víťazstva i porážky, radosti i zúfalstva. Človek ľahostajný nemôže nič vytvoriť.

Výsledky dlhodobého štúdia

Bol najmladším zo štyroch detí v rodine a zavčasu osirel. Základné vzdelanie získal na katedrálnych školách vo Wloclawku a v Chelmne. Na univerzitu do Krakova sa zapísal v roku 1491. Po štúdiách práva, medicíny, matematiky i astronómie v Poľsku a v Taliansku (Bologna, Padova, Rím) získal doktorskú hodnosť vo Ferrare (1503). Frombork, Olsztyn, Lidzbark sú miesta, v ktorých väčšinou pôsobil. Jeho Comentarolius (1509) je prvým náznakom nástupu proti geocentrizmu. Svedomité vypracovanie heliocentrických názorov je v diele De revolutionibus orbium coelestium (O pohybe sfér nebeských), ktoré vyšlo až v roku 1543. Nespochybňované sú aj Koperníkove zásluhy na dobových prístupoch medicíny, politiky a diplomacie, obrany proti križiakom a razení mincí. V cirkevnej správe bol kanonikom, biskupským tajomníkom, kancelárom kapituly a generálnym administrátorom. Vždy rád študoval spisy antických učencov. Naše poznanie vyžaduje pripomínať si históriu. Aj tak pripravil nové myšlienkové smery. Človek sa stane starým v tom okamihu, keď stratí svoje ideály. Koperník zostal verný svojim predstavám aj napriek ťažkostiam súdobého poznania.

Hodnota intelektuálnych predstáv

Syntéza ľudskej snahy po pravdivom poznaní a túžby človeka po harmónii s prírodou vrcholí v jedinečnom okamihu, keď rozum i vôľa pochopia tvorivý záblesk svojej doby. Spomedzi hojných a rozmanitých umení a vied, ktoré v nás budia záľubu a sú pokrmom ľudskej mysle, náleží podľa mojej mienky zasvätiť sa predovšetkým tým z nich a tie pestovať s najväčším zápalom, ktoré sa pohybujú v okruhu vecí najkrajších a najhodnejších poznania. Takými sú vedy, ktoré si všímajú zázračné zmeny vo vesmíre a dráhy hviezd, ich rozmery a rozpätia, ich vychádzanie a zapadanie, aj príčiny všetkých ostatných úkazov na nebi a vysvetľujú nakoniec celé usporiadanie sveta. Mikuláš Koperník bol človekom umu i odhodlania.

Celoživotným dielom vzdal hold vede, pravde a humanite. Zanechal mohutné impulzy pre ďalšie pokolenia. Galileo Galilei (ďalekohľadom pozoroval mesiačiky Jupitera a objavil fázy Venuše), G. Bruno (hviezdy sú slnká, vesmír je nekonečný), J. Kepler (tri zákony pohybu planét, 1609 – 1619), I. Newton (zákony dynamiky a všeobecný gravitačný zákon, 1687), J. Bradley (aberácia svetla – potvrdenie pohybu Zeme okolo Slnka, 1726 – 1728), F. W. Bessel (premeranie paralaxy hviezdy, 1837 – 1838) patria k tým, ktorí nielen pochopili veľký odkaz, ale aj potvrdili a doplnili nesmrteľné myšlienky Kopernika. Mnohé predpoklady, v Koperníkovej dobe nepreukázatelné, zažiarili pomocou prístrojov a meraní v ďalších storočiach.

Úlohou všetkých vied je vzďaľovať človeka od zla, usmerňovať jeho myseľ k väčšej dokonalosti. Dielo Mikuláša Koperníka je vzrušujúcou kapitolou jedného úseku ľudského poznávania – skúmania postavenia Zeme voči nebu. Nezabudnime na jeho slová: Aby sme zatiaľ, kým chceme prebádať oblasti najvyššie, netrpeli neznalosťou vecí nám najbližších a aby sme v dôsledku tejto chyby neprisudzovali nebu to, čo patrí Zemi.

Dušan Jedinák

Literatúra:
DRUGA, P.: Nie Zem, ale Slnko. Bratislava: Obzor, 1973
CETL, J. a kol.: Pruvodce dejinami evropskeho mysleni. Praha: Panorama, 1984
CHAPMAN, A.: Bohove na nebesich. Brno: BB art, 2003