Čo po nás ostane?
Zamýšľali ste sa už nad tým, čo tu po vás ostane? Asi nie, veď na to máte ešte dosť času. Ale čo si myslíte, čo ostane na Zemi po ľuďoch? Bude to najskôr hŕba odpadu... Skúsme sa však teraz zamyslieť nad tým, čo by sme po sebe mohli zanechať, aby to tu ostalo po nás niekoľko miliónov rokov.
Obrázok
Prvé, čo by nám mohlo napadnúť, je zanechanie písomného odkazu. Avšak papier toho nevydrží veľa – spred pár tisícok rokov máme už len zopár zvitkov, čo by s nimi bolo po milióne rokov? Nápisy vytesané do kameňa sú síce trochu odolnejšie, ale aj kameň má svoju životnosť, nehľadiac na to, že na zemskom povrchu veľmi rýchlo zvetráva. Pyramídy, ktoré majú opäť niekoľko tisíc rokov, už tiež nie sú v najlepšom stave. V súčasnej dobe elektroniky by sme mohli skúsiť zanechať odkaz na diskete, CD či DVD. Ak si však spomeniete na spoľahlivosť starých diskiet, asi rýchlo prídeme na to, že tie vydržia ešte menej ako papier a kameň. CD ani DVD taktiež neprinášajú veľký posun v archivácii údajov na veľmi dlhé časové obdobie. Pevné disky majú životnosť maximálne desiatky rokov, takže ani s nimi počítať nemôžeme...
Toto hľadanie je na prvý pohľad beznádejné. Všetko, čo ponecháme na Zemi, skôr či neskôr podľahne vplyvom počasia a bude zničené. Avšak je tu jedna vec, ktorou sme informácie o sebe už zanechali – každý deň pozeráme televíziu, počúvame rozhlas, telefonujeme. Všetko to sú signály, ktoré sa šíria všetkými smermi, teda nielen smerom k nám na Zem, ale aj smerom do vesmíru. Takto sa signály o nás dostanú do vzdialeností niekoľkých stoviek svetelných rokov, pretože signál postupne slabne a zaniká.
Inou možnosťou je umiestniť informácie o nás do vesmíru – tam budú uchránené od výčinov počasia a môžu tam prežiť oveľa dlhšie ako na Zemi. Najbližším takým úložiskom je náš Mesiac. Ale kto príde na Mesiac, môže si odskočiť aj na Zem. V rokoch 1972 – 3 boli vynesené sondami Pioneer 10 a 11 do vesmíru kovové plakety, ktoré sa dostali až za hranice Slnečnej sústavy. Tieto plakety sú z pozláteného hliníka, majú rozmery 15,2 x 22,9 cm a hmotnosť 120 gramov. Obsahujú kresby nahého muža a ženy, 14 pulzarov určujúcich pozíciu Slnka v strede, Slnečnú sústavu, atóm vodíka a obrysy sondy. Atóm vodíka je použitý ako základná jednotka dĺžky za pomoci dvojkovej sústavy.
V ďalších rokoch boli vysielané zložitejšie signály a posolstvá. Ich účinnosť je však vzhľadom na rozmery vesmíru otázna. Aký je váš názor a čo by ste do vesmíru poslali vy?
Martin Hriňák