Sexuálne praktiky živočíchov
Prečo existuje pohlavné rozmnožovanie?
Sex bol motorom sveta už dávno predtým, ako sa objavili ľudia. Prvé organizmy sa síce rozmnožovali nepohlavne, ale pohlavné rozmnožovanie zvíťazilo u evolučne mladších druhov. Prečo evolúcia uprednostnila tento druh rozmnožovania, hoci sa po mnohých stránkach ukazuje ako horší? Asexuálne tvory nestrácajú čas a energiu na hľadanie partnera, dvorenie a samotné párenie. Namiesto toho môžu prijímať viac potravy a dávať väčší pozor, aby sa samy potravou nestali. Nepotrebujú dlhé farebné perá, ktoré im prekážajú pri lietaní, ani parohy, ktoré ich uväznia v kroviskách, ani červené ferrari. Neexistuje totiž opačné pohlavie, na ktoré by museli robiť dojem.
V súčasnosti je najviac uznávaný názor, že hlavnou príčinou pohlavného rozmnožovania sú parazity, baktérie a vírusy. Pohlavne sa rozmnožujúce organizmy kombinujú svoje gény za vzniku potomka s novou génovou zostavou, a tým jeho imunitný systém má väčšiu šancu odolať všetkému, čo sa ho snaží napadnúť. Táto meniaca sa genetická výbava umožňuje prispôsobovať sa meniacim sa životným podmienkam v priebehu generácií. U nepohlavných klonov je to pre vírusy a baktérie ľahké. Akonáhle prelomia imunitnú obranu jedného klonu, môžu premôcť všetky. Nepohlavné rozmnožovanie je rýchle a klony preto môžu získať krátkodobú prevahu, napríklad pri expanzii do nových životných priestorov. Ale ak vstúpia do hry parazity alebo choroby, oplatí sa sex.
Dážďovky
Dážďovky obyčajné hľadajú svojho potenciálneho partnera podľa slizovej stopy. Potom opatrne predným koncom svojho tela preskúmajú obydlie partnera. Skôr, než si budúci partneri niečo spolu začnú, sa takto niekoľkokrát navštívia. Pritom zadným koncom zostanú vždy vo svojej chodbičke, ktorá môže byť až 3 metre hlboko. Priemerne má každá dážďovka na výber osem partnerov, ktorí bývajú dostatočne blízko, aby nestratila kontakt s vlastným domom.
Dážďovka
Dážďovky sú síce hermafroditi, ale uprednostňujú párenie vo dvojici. Akt párenia pôsobí ako nežná milostná hra – celé hodiny strávia v tesnom objatí a vymieňajú si pritom svoje spermie.
Hlavonožce
Samci hlavonožcov používajú ako kopulačný orgán, ktorým prenesú spermatofor do otvoru samice, jedno zo svojich chápadiel. U argonautov dosiahol tento systém svoj vrchol – chápadlo s pohlavnými bunkami sa oddelí od tela samca a aktívne vpláva do otvoru samičky.
Hlavonožec
Estetickým zážitkom pre morských fotografov je svadobný tanec atlantických kalmarov Sepioteuthis sepoidae. Mávajú svojimi desiatimi chápadlami a pritom im po tele prechádzajú farebné vlny. Po otváracom skupinovom tanci sa vytvoria páry. Krúžia okolo seba, preplietajú svoje chápadlá a vznášajú sa vo vode. Keď nakoniec samec vsunie chápadlo do otvoru v plášti samice hneď za okom, aby preniesol svoj spermatofor, farební živočíchovia zrazu zbelejú.
Krakatice obrovské sa pária v hĺbke 1000 metrov a ich milostný akt prebieha pomerne brutálne. Na 15 metrov dlhej samici, ktorú chytili rybári neďaleko Tasmánie, našli vedci veľké množstvo plytkých rán. V nich boli až 20 cm dlhé spermatofory obklopené hmotou podobnou želé. Biológovia z toho usúdili, že samci krakatíc na rozdiel od kalmarov bodajú svoje spermatofory samici ľubovoľne pod kožu.
Cichlidy
Americký vedec Russel Fernald skúmal samčekov jedného druhu cichlíd žijúceho v jazere Tanganika a spozoroval u nich prekvapivé telesné zmeny. Keď sa skončí boj o víťaznú pozíciu, porazenému samcovi zostane krycia piesková farba. Víťaz sa, naopak, zväčší a na šupinách sa mu objavia oranžovočervené pruhy. Tiež sa mu zväčšia semenníky a určité mozgové bunky v hypotalame.
Cichlida
U iného druhu tejto čeľade sú silácke spôsoby zakázané. Ak sa chce samček zapáčiť samičke, zmenší sa a predstiera plachosť. Farebná samička sa, naopak, pri vábení samčeka zväčšuje.
Asi polovica cichlíd rodí živé mláďatá z tlamy, čo znamená, že vajíčka dozrievajú v tlame a tam sú uchovávané aj mláďatá, pokiaľ nevedia samy plávať. Aj neskôr sa v prípade nebezpečenstva mláďatá uchýlia do otcových alebo maminých úst. Niektoré cichlidy dokonca vedia s mláďatami v ústach aj žrať. Rodenie mláďat z tlamy viedlo k zaujímavej sexuálnej praxi – samčekovia ejakulujú do úst samičky.
Niektoré cichlidy vylučujú výživný sliz, ktorý svojou funkciou pripomína mlieko cicavcov. Mláďatá žerú tento žltosivý povlak z povrchu tela svojich rodičov. V prvých dňoch života je to ich jediná potrava. Keď spotrebujú bielkovinový sekrét jedného rodiča, presunú sa všetky malé rybky k druhému rodičovi.
Čert morský
Samičky čerta morského obývajú hlbokomorské prostredie. Podľa údajov amerického vedca Teda Pietscheho žije asi 80 % samíc celý život samo (dožívajú sa až 30 rokov). Pokiaľ ale stretnú samčeka, čo sa v hlbinách stáva len málokedy, vytvoria trvalý a vrelý vzťah.
Čert morský
Samci čerta morského sú veľmi malí a ani trochu sa nepodobajú na samičky. Do istej miery žijú ako sexuálne parazity. Keď narazia na partnerku, prichytia sa jej a prestanú žrať. Po čase k nej prirastú, spoja svoj a jej krvný obeh a nakoniec s ňou úplne splynú. Jediné, čo v tejto situácia môžu robiť, je odovzdávanie spermií.
Hady
Páriace sa hady sú veľmi pevne spojené. Ak by sme ich chceli násilne od seba oddeliť, mohli by sme im spôsobiť závažné poranenia. Pohlavné údy samcov sú často dvojité so zúbkami, háčikmi a rôznymi výstupkami. Preto sa musia tieto živočíchy po pohlavnom styku oddeľovať opatrne a pomaly, inak môže dôjsť k odtrhnutiu samcovho penisu alebo k vážnym vnútorným poraneniam samice.
Anakonda je so svojimi 14 metrami najdlhší had. Z hadov privádza na svet aj najviac živých potomkov – až 80 asi 70 centimetrov dlhých háďatiek. Ako plaz anakonda nemá maternicu, takže oplodnené vajíčka necháva proste vo svojom tele a tam ich donosí.
Anakonda
U severoamerických užoviek rodu Thamnophis v čase párenia obklopí samicu až 100 samcov. Tá sa ale spári iba s jedným nápadníkom. Takmer 15 % samcov sú tzv. transvestiti, ktorí vydávajú rovnaké pachové signály ako samice. Tým zmätú svojich súperov a odvedú ich od vytúžených samíc. Vedci zistili, že títo podvodníci sa dostanú ku kopulácii častejšie než normálni samci, čo vydávajú samčí pach.
Pri výskume zmijí švédski vedci dokázali, že promiskuita sa samiciam vypláca. Počas troch týždňov párenia sa samice spária až s ôsmimi rôznymi samcami. U samičiek, ktoré mali najviac sexuálnych partnerov, prežilo výrazne viac mláďat než u tých, ktoré sa uspokojili len s jedným partnerom.
Morské koníky
Starostlivosť o mláďatá je u morských koníkov mužskou záležitosťou. Po pôvabnom dvorení, pri ktorom partneri „pretancujú“ celé dni, sa nakoniec samec a samica dotknú bruchom. To je chvíľa, keď samica vloží samcovi do prsného vaku niekoľko hruškovitých vajíčok. Tam okamžite dôjde k ich oplodneniu. Rovnaký rituál opakuje samec s viacerými partnerkami, pokiaľ nemá vak plný. V ňom býva uložených až 4000 vajíčok, z ktorých sa za 3 – 4 týždne vyliahnu mláďatá.
Morský koník
Netopiere
Zástupcovia tohto rodu cicavcov kopulujú hlavou dolu a samice dokonca obrátene aj rodia, mláďatá musia vytláčať smerom nahor.
U niektorých druhov dokážu samice ukladať a udržiavať spermie čerstvé až 198 dní, dlhšie než ktorýkoľvek iný cicavec. Niektoré majú na tento účel špeciálne kapsy pri vagíne, iné uchovávajú spermie v maternici. Takto samice docielia, aby sa mláďatá narodili v optimálnom čase.
Netopier
V malajskej džungli žije druh netopiera, Dyacopterus spadiceus, ktorého samci majú funkčné prsné žľazy. 50 % samcov, ktoré zachytili vedci, vylučovalo mlieko. Ale nepodarilo sa zistiť, či samci svoje mláďatá skutočne dojčia.
Morčatá
Etológ Norbert Sachser sa zaoberal pozorovaním morčiat. Okrem iného zistil, že 10 % samcov je homosexuálnych. Ďalšie zaujímavé vlastnosti zistil pokusom, keď vytvoril skupiny pozostávajúce len zo samcov morčiat. V týchto skupinách sa časť samcov správala ako samice a nezúčastňovali sa konkurenčných bojov ostatných samcov. Ostatní týmto transvestitom dvorili. Z merania stresových hormónov vyplynulo, že fenininní samci sú oveľa menej stresovaní v porovnaní s tými „normálnymi“. Keď bola k samcom pripustená skutočná samička, počas niekoľkých sekúnd sa pseudosamičky premenili späť na samce. A navyše, získať samičku sa zvyčajne podarilo bývalému transvestitovi a nie dominantnému samcovi.
Morča
Hyeny
Hyeny škvrnité žijú v agresívnom matriarcháte, kde sú samci takmer bezvýznamní. Dospelí samci musia opustiť materskú svorku a pripojiť sa k inej skupine. Pritom sa snažia získať si priazeň cudzích samíc decentnou zdržanlivosťou, a tak ich celé týždne sledujú ako tieň. Tí najvytrvalejší majú najvyššie šance.
Hieny
Samice sú oproti tomu veľmi agresívne a vyhľadávajú bitky. Boje medzi nimi o poradie v hierarchii sú takmer na dennom poriadku. Vedúca samička svorky dostane zo spoločne uloveného zvieraťa vždy najväčší kus, ktorým môže nasýtiť svojich potomkov. Nižšie postavené samice majú naopak veľké problémy, aby zabezpečili svojim mláďatám dostatok potravy. Panovníčky často prenechávajú svoju pozíciu najsilnejšej a najagresívnejšej dcére, takže svorkám po mnoho rokov vládne jedna dynastia.
Výmena rolí u týchto živočíchov sa dotýka aj stavby tela, pretože samičie pohlavné orgány vonkajším vzhľadom pripomínajú samčie.
Šimpanzy
S týmto ľudoopom má človek spoločných približne 98 % genetickej informácie a je to náš najbližší príbuzný z ríše zvierat.
Muži majú v porovnaní s ostatnými samcami primátov veľké semenníky, väčšie majú v pomere k veľkosti tela už len šimpanzy (vážia štyrikrát viac ako ľudské). Britskí vedci zistili, že veľké semenníky v pomere k hmotnosti tela sa vyskytujú u druhov, u ktorých dochádza ku konkurencii spermií, čiže samica sa pári s viacerými samcami. Samec sa pri párení množstvom semennej tekutiny snaží vyplaviť spermie predchodcu. Vzhľadom na to, že šimpanzy majú pestrý sexuálny život, je konkurencia spermií veľká – na jedno oplodnenie pripadá asi 135 pohlavných stykov s rôznymi partnermi.
Šimpanzy
Počas 10 plodných dní v mesiaci sa samica šimpanza veľmi zaujíma o sex a kopuluje aj 50-krát za deň. Samci sledujú každý jej krok a čakajú, kým sa ocitnú na rade. Napriek svojej promiskuite dávajú šimpanzice prednosť určitým partnerom, ktorí často nebývajú hierarchicky najvyšší.
Veľmi silná je väzba medzi matkou a dieťaťom. Mláďatá sú dojčené až do 4 rokov a počas tohto obdobia u samice neprebieha menštruačný cyklus. Keď znovu otehotnie, zostane staršie mláďa spolu s matkou a mladším súrodencom až do veku 10 rokov. Počas tohto obdobia dostáva čoraz viac úloh, napríklad pri starostlivosti o súrodenca, a učí sa tak postarať samo o seba.
Špeciálnu skupinu šimpanzov tvoria šimpanzy bonobo. Žijú spolu mierumilovne (ostatné šimpanzy sú pomerne agresívne) a dôvodom tohto pokojného spolužitia je fakt, že šimpanzy bonobo praktikujú sex v priemere každých 90 minút, pritom využívajú všetky možné polohy a variácie, častý je aj lesbický styk. Ďalším špecifickým znakom je bozkávanie s použitím jazyka. Toto všetko má dôležitú sociálnu funkciu v ich spoločenstve.
Lenka Veselovská
Použitá literatúra:
(1) Miersch Michael: Sexuální život zvířat. Ikar, Euromedia Group, k. s., 2001. ISBN 80-7202-818-9