Počas štúdia na strednej škole máte možnosť zapojiť sa do viacerých predmetových olympiád a jednou z nich je geografická olympiáda. Na prvé počutie to neznie nijako zaujímavo, každý si pod tým asi predstaví zbytočné učenie sa hlavných miest Afriky navyše.
Stratí nad tým veľa času a výsledok žiadny. Ale takmer každý, kto sa zúčastnil aspoň celoštátneho kola, môže povedať, že v skutočnosti je to inak. Stojí to síce trochu námahy, ale táto námaha zvykne priniesť svoje ovocie v podobe nových skúseností, teoretických a praktických vedomostí, vyhraných cien, skvelých zážitkov s novými ľuďmi (čo nie sú zamĺknutí nudní intelektuáli, ale normálni ľudia) a tým najšťastnejším sa ujde hlavná cena v podobe zájazdu do viac či menej exotickej krajiny (čím myslím účasť na medzinárodnej olympiáde).
Geografická olympiáda pre stredné školy sa skladá z troch častí – vypracovanie písomnej práce, jej prezentácia a test. Súťaží sa v 4 kategóriách – tie však nie sú rozdelené podľa ročníkov, ale podľa témy práce. V kategórii A sú témy týkajúce sa aktuálnych problémov geografie sveta, v kategórii B je regionálna geografia Slovenska, v kategórii C sú environmentálne problémy a kategória D je voľná téma. Témy do kategórií A, B a C sú vopred zadávané a študenti si z nich vyberajú. Testy sú zas rozdelené podľa ročníkov, čiže prváci nemajú rovnaký test ako štvrtáci. Súťaž sa vyhodnocuje na základe kategórií.
Účastníci Stredoeurópskej geografickej olympiády (Látky, Slovensko) počas písania testov
Už od letných prázdnin sú na internete zverejnené témy prác na nasledujúci školský rok. Keďže za prácu je najviac bodov, výber témy je dôležitý a ideálne je urobiť ho čím skôr – aby bolo potom dosť času na zháňanie literatúry, získavanie informácií, spracovávanie výsledkov. Ja som si zakaždým zvolila kategóriu B a počas troch rokov som vypracovala 3 práce na témy Komplexné prírodné pomery hradného vrchu Sestrč, Cykloturistika v regióne Liptov a Partnerské mestá Liptovského Mikuláša. Kategória B ma zaujala tým, že je pomerne praktická a je o Slovensku. Kategória A je náročnejšia, lebo v nej ide o svetovú geografiu, kde sú len v malej miere možné praktické výskumy. Je však tiež potrebné priniesť nejaké vlastné výsledky, nielen všetko odpísať z dostupnej literatúry. A taktiež sa do nej hlási najviac ľudí, čiže je tam najväčšia konkurencia. Kategória D je zas ťažšia tým, že si súťažiaci musí sám zvoliť tému, predmet skúmania a ciele svojej práce.
Školské kolo spočíva len v odovzdaní práce a koná sa koncom zimy (približne v polovici februára). Každému však radím, aby so svojou prácou začal čím skôr. Dosť času zaberie hľadanie potrebnej literatúry, materiálov a získavanie všetkých potrebných informácií (napr. konzultácie s kompetentnými ľuďmi). Zvyčajne je len veľmi málo literatúry ku každej téme (preto sú tieto témy vítané na geografickej olympiáde), prípadne sa veľmi ťažko zháňa, ale netreba sa nechať odradiť. Stačí si len nájsť geografa, ktorý sa danou problematikou zaoberá (niekedy je najlepšie napísať priamo tomu, kto danú tému vypísal), poslať mu e-mail alebo sa osobne skontaktovať a on veľmi rád poradí a pomôže, pokiaľ to je v jeho silách. Odporúčam tiež počas spracovávania témy skontaktovať sa s čo najviac ľudmi – každý môže niečo poradiť, vymyslieť, mať ďalší dobrý kontakt... A z vlastných skúseností nikomu neradím nechať si písanie práce až na posledný týždeň pred odovzdaním (aj keď to väčšina tak robí) Pri písaní práce treba dbať najmä na logické usporiadanie textu, zrozumiteľný štýl a citácie (na tých si väčšina oponentov strašne zakladá).
Na krajskom kole (približne v polovici marca) má už každý prideleného svojho oponenta, ktorý mu prácu pochváli, skritizuje a najmä oboduje. Oponent si ešte pred olympiádou prácu prečíta a ohodnotí a počas súťaže ju musí súťažiaci odprezentovať. Môže si pomôcť prezentáciou v Powerpointe (s prezentáciami vyžadujúcimi počítač však v niektorých krajoch býva problém) či inými materiálmi, ale nič nie je nutné. Celé to spočíva niekedy v monológu súťažiaceho s otázkami nakoniec a niekedy zas v dialógu medzi súťažiacim a oponentom. Dobré je vedieť si obhájiť každú vlastnú myšlienku použitú v práci.
Terénne práce na Zobore počas prípravného sústredenia
Súčasťou krajského kola je aj test, ktorý je pre každý ročník iný. Treba naň ovládať stredoškolské učebnice geografie (najmä fyzickú geografiu sveta), mať takzvaný všeobecný geografický prehľad a orientovať sa na mapách (vedieť zakresliť do slepej mapy a pod.). Otázky sa rok čo rok snažia viac priblížiť otázkam z medzinárodných olympiád, t. j. nie sú zamerané len na fakty, ale aj na uvažovanie, resp. na ich kombináciu.
Z krajského kola postúpia do celoštátneho kola z každej kategórie dvaja súťažiaci (koná sa na prelome apríla a mája). Je trojdňové a všetci, čo ho zažili, určite potvrdia, že je to skvelá akcia s množstvom fajn ľudí, s ktorými sa dá dobre zabaviť. Prvý deň je slávnostné otvorenie a s tým spojený kultúrny program (niekedy viac, niekedy menej vydarený) a potom je voľný program, ktorý každý využije podľa svojej chuti – štúdiom, zábavou... Zvyčajne sa tam človek veľa nenaspí. Ďalší deň sa od rána súťaží, najprv sú testy, potom prezentácie prác. Testy sú trochu ťažšie ako na krajskom kole a tiež sa očakáva vyššia úroveň prezentácií (aj práce zvyknú byť prísnejšie hodnotené). Vzhľadom na to, že medzinárodná olympiáda sa celá koná v angličtine, niektoré roky je ešte aj jeden test v angličtine, ktorý pomáha pri výbere súťažiacich na medzinárodnú olympiádu. Nie je veľmi náročný, ale človek sa musí vedieť vyjadriť po anglicky a hodí sa aj ovládať zopár odborných anglických geografických výrazov.
Po skončení prezentácií nasleduje spoločný program, ktorý závisí od miesta konania súťaže, a potom si už každý môže vydýchnuť, že má všetko za sebou. Na ďalší deň je už len vyhodnotenie – niektorí sú milo, iní nemilo prekvapení. Vyhlásení sú tiež súťažiaci postupujúci na sústredenie pred medzinárodnou olympiádou. Každý rok (aspoň doteraz) sú vyberaní podľa iných pravidiel, takže sa nedá vymyslieť žiadna univerzálna taktika – treba len mať dobrú prácu a dobre ju odprezentovať, vedieť geografiu, vedieť po anglicky a mať šťastie.
Sústredenie je týždňové a koná sa v Nitre, ubytovanie je zabezpečené v stredoškolskom internáte a je to ďalšia akcia, ktorú sa oplatí zažiť. Niektoré roky sa počas neho naozaj vyberajú súťažiaci, ktorí pôjdu na medzinárodnú olympiádu, niekedy sú už vybraní na celoštátnom kole a sústredenie má funkciu prípravnú.
Obidva slovenske timy a jedna z teamleaderiek pocas exkurzie na Donovaloch
Program sústredenia spočíva v kombinácii prednášok, diskusie o typoch testov a pod., nejakej tej angličtiny a výletu na Zobor (alebo do jeho okolia). Je to celé dosť pohodové s množstvom voľného času, posledný deň sa definitívne určia štyria šťastlivci, ktorí majú tú česť reprezentovať našu krajinu na medzinárodnej geografickej olympiáde.
Každý nepárny rok býva stredoeurópska geografická olympiáda, trochu menej atraktívna ako medzinárodná geografická olympiáda, ktorá sa koná každý párny rok. Stredoeurópskej olympiády sa zúčastňujú krajiny: Slovensko, Česko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko a v r. 2007 prvýkrát Rakúsko a Taliansko, zatiaľ čo tej úplne medzinárodnej aj krajiny západnej Európy (Holandsko, Belgicko, Veľká Británia), severnej (Fínsko), východnej (Rusko, Bielorusko, Litva, Lotyšsko, Estónsko) a z tých najexotickejších je to Čína, Taiwan, Austrália, Nový Zéland, Saudská Arábia, Juhoafrická republika a Mexiko.
Ja som bola na olympiádach v Slovinsku a Austrálii a môžem potvrdiť, že je to jedinečná príležitosť spoznať kopu úžasných ľudí z celého sveta. My Slováci tradične držíme s Čechmi, ale dobré priateľstvá sa dajú nadviazať aj s ostatnými (z Austrálie najlepšie spomíname na chlapcov z Lotyšska) Okrem súťaženia je na programe kultúrny program, výlety a voľný čas, v ktorom sa zaručene nikto nenudí.
Súťaž je ťažšia ako na Slovensku, ale to je spôsobené najmä rozdielnym štýlom výučby geografie u nás a vo svete. Pozostáva z troch častí – test, multimediálny kvíz a terénne práce. Všetko je to v angličtine. Test sa skladá z viacerých tém a je založený na logickom geografickom myslení (niekedy až na fantázii) v kombinácii so znalosťou faktov. Ale dá sa zvládnuť. Multimediálny kvíz pozostáva z otázok so 4 možnosťami, pričom na každú otázku je vyhradený určitý čas (zvyčajne kratší, ako by bolo treba). Je založený na interpretácii obrázkov (napr.: Z akého mesta je táto fotografia?). Väčšinou sa dajú dve možnosti vylúčiť na základe zadania a zo zvyšných dvoch si treba vybrať. Terénne práce pozostávajú z terénnej a testovej časti, čiže najprv sa niečo robí v teréne a potom sa z toho písomnou formou vyvodzujú rôzne závery a dôsledky. Táto úloha je niekedy viac o fantázii a znalosti angličtiny ako o geografii.
Každému, koho aspoň trochu baví geografia, cestovanie a spoznávanie nových ľudí a zvykov, môžem geografickú olympiádu len odporučiť. A nedajte sa odradiť neúspechom – čím má človek viac skúseností, tým má väčšiu šancu uspieť.
Lenka Veselovská
|