Článok v pdf

Zapadli ste už niekedy do močiara? Alebo ste si ho nebodaj zvolili za cieľ vášho výletu? Ak nie, tak verte, že okrem nepríjemných komárov a mokrých topánok vám ako spomienka môžu ostať i zábery zo života niektorých priam fotogenických druhov hmyzu. Hlavnými hrdinami predstavenia zachyteného fotoobjektívom bývajú často príslušníci radu vážky.

Vyskytujú sa všade okrem polárnych oblastí. Nájsť ich môžeme pri sladkovodných nádržiach i tokoch, najlepšie ich však môžeme pozorovať práve v blízkosti mokradí. Slovenská fauna eviduje sedem desiatok druhov vážok. Odborníci ich rozdeľujú do dvoch podradov – šidlá a šidielka.

Šidlá – latinsky Anisoptera, čo v preklade znamená rôznokrídle, majú zadný pár krídel väčší ako predný. V pokoji sú rozprestreté kolmo na robustné telo.

Šidielka – Zygoptera – rovnokrídle – majú oba páry krídel rovnakej veľkosti, pričom v pokoji ich skladajú zložené nad hruďou rovnobežne s telom alebo šikmo nahor. Ich štíhle telo je krehkejšie.

Vážky patria medzi najrýchlejšie lietajúci hmyz, dokážu lietať aj do strán a dozadu ako vrtuľník. Patria k dokonalým lovcom, vedia prenasledovať aj iný hmyz. Umožňuje im to zrak – sú schopné vnímať až desaťnásobne rýchlejší pohyb ako človek. Ich nápadné obrovské oči sú najdokonalejšie v ríši hmyzu. Skladajú sa až z 30 000 jednoduchých očiek a poskytujú im takmer úplne panoramatický rozhľad.

Pozorovateľov najviac upúta ich zvláštny spôsob párenia, počas ktorého sa samec prichytí na samicu brušnými príchytkami. Samica sa prehne, aby uzatvorila páriaci kruh („srdiečko“), a zbiera zo samcovho bruška spermie. V takomto spojení môžu aj lietať a uniknúť tak prípadným dravcom.

Vajíčka kladie samica do vody, kde sa z nich vyvinú larvy nazývané aj nymfy či najády. Larva sa vôbec nepodobá na dospelú vážku – dýcha žiabrami a nemá krídla. Jej život trvá päť mesiacov až päť rokov. Je dravá – živí sa malými drobnými živočíchmi (červy, kôrovce, žubrienky). Musí sa niekoľkokrát zvliekať, pretože jej vonkajšia kostra – pevný pancier tvorený prevažne z chitínu – nerastie. Keď vodná larva dokončí svoj vývin, vyšplhá sa na stonku rastliny alebo vynorený kameň a po krátkom odpočinku opustí starú schránku. Poskladané krídla sa postupne napnú, pretože do nich začne prúdiť telová tekutina. Asi o jednu až dve hodiny dospelý hmyz – imágo – môže odletieť preč.

Zvlečené povlaky nýmf môžeme niekedy nájsť na rastlinách na brehoch rybníkov, či močiarov. Imága žijú niekoľko dní, týždňov, mesiacov. V jeseni s príchodom mrazov imága hynú. V zime prežívajú iba vajíčka a larvy, ktoré sa nachádzajú vo vode.

Iba jeden náš rod – šidlovka – prežije zimu ako imágo, lieta na jar, v lete hynie.

Na záver ešte jedna zaujímavosť v súvislosti s výskytom vážok v dávnej minulosti. Obrovské vážky (s rozpätím krídel až 60 – 70 cm) žili už v prvohorách, v období pred dinosaurami. Na rozdiel od nich prežili až do súčasnosti. Dnešné však majú oveľa menšie rozmery – od 3,5 do 10,5 cm. Súvisí to s dýchaním prostredníctvom vzdušníc. Týmito rúrkami sa kyslík zo vzduchu privádza k bunkám orgánov samovoľným prenikaním z miesta vyššej koncentrácie na miesto nižšej koncentrácie (nie krvou v cievach ako u veľkého počtu živočíchov). V prvohorách bolo množstvo kyslíka v ovzduší väčšie ako dnes (asi 30 % oproti súčasným 21 %), preto sa kyslík rozvádzaný vzdušnicami mohol dostať ďalej dovnútra tela vo väčšom množstve a preto mohol aj takýto veľký hmyz existovať. V dnešnej dobe by to už vzhľadom na menší obsah kyslíka vo vzduchu možné nebolo, také veľké jedince by sa zadusili.

Text: Danica Božová
Foto: Vladimír Boža