Článok v pdf

Nobelova cena

10. decembra roku 1901, v pamätný deň úmrtia Alfréda Nobela, dostal nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen z rúk švédskeho kráľa v Štokholme prvú Nobelovu cenu za fyziku. Švédska akadémia vied tak ocenila významný objav žiarenia, ktoré dnes nazývame röntgenové lúče. Odvtedy si pripomíname osud človeka, ktorý dal svoj objav nezištne do služieb celého ľudstva a ukázal tým správny príklad humánneho postupu v uplatnení vedy a techniky.

Životný osud

W. C. Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v Lennepe pri Düsseldorfe (Porýnie, severozápadné Nemecko) v rodine obchodníka so súknom. Trojročný sa vysťahoval s rodičmi do Holandska a tam prežil mladícke školské roky. Nešťastnou zhodou okolností nezískal maturitné vysvedčenie. Aj bez neho bol prijatý na polytechniku v Zürichu, kde získal diplom strojného inžiniera. Neskôr dostal na filozofickej fakulte hodnosť doktora filozofie. Pôsobil ako experimentálny fyzik v Strassburgu, Giessene, Würzburgu a Mníchove. Zomrel 10. februára 1923 v Mníchove.

K vedeckej práci vo fyzike podnietil Röntgena profesor fyziky August Kundt, ktorý mu ponúkol miesto asistenta. Röntgen napísal celkom 58 vedeckých prác. Dosiahol úroveň najlepších experimentálnych fyzikov svojej doby. Skúmal piezoelektrické vlastnosti kryštálov, merné teplá plynov, rozťažnosť tekutín. Zistil, že rotujúce dielektrikum medzi nabitými doskami kondenzátora má magnetické účinky. Koncom roka 1895, prvýkrát 8. novembra, pri práci s katódovými lúčmi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice, sa prejavuje na vedľa ležiacich kryštáloch fluorescencia. Röntgen, známy svojou dôslednosťou a dôkladnosťou, zotrval celé dni pri skúmaní nového druhu žiarenia. Nahradil kryštály fotografickou doskou a zistil všetky hlavné vlastnosti nových lúčov. Spoznal, že sa šíria priamočiaro, elektrické i magnetické pole ich nevychyľuje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu, pôsobia na fotografická emulziu. V troch krátkych oznamoch podal obraz o vlastnostiach a využití nového druhu žiarenia. I keď problém podstaty vzniku lúčov X, ako ich sám Röntgen nazýval, zostal pre neho nerozriešený, preskúmal vlastnosti nového žiarenia tak dokonale, že celé desaťročie sa nedalo nič zásadne nové pridať. Dnes vieme, že röntgenové žiarenie je spôsobované prudko letiacimi elektrónmi s vysokou energiou, ktoré prenikajú až do blízkosti atómového jadra a tam excitujú ďalšie elektróny. Pritom sa vyžiari veľký počet kvánt vo forme elektromagnetického žiarenia s vlnovou dĺžkou asi 10^-11 až 10^-8 m.

Skutočná nezištnosť

Ani množstvo ocenení, pôct a medailí ho nezmenilo. Röntgen zostal skromný, priamy a zásadový. Nobelovu cenu uložil na vedecké účely univerzity, nesúh1asil s patentovaním svojho objavu, odmietol miesto akademika, neprijal šľachtický titul. Uzavretý, ľahostajný k poctám, húževnatý v ďalších prácach napĺňal poslanie nezištnej pomoci ľudom. Osud jeho objavu je príkladom spojenia vytrvalej pozornosti a šťastia bádateľa bez predsudku, ktorý zlúčil v sebe dokonalé umenie experimentu s najvyššou svedomitosťou a starostlivosťou. Svojím objavom umožnil ďalšie využitie prírodných vied (röntgenová diagnostika a terapia v medicíne, biofyzika účinkov tohto žiarenia, technika pre ochranu pred ním). Majú ho využívať všetci tí, ktorí to budú potrebovať.

W. C. Röntgen stelesňoval klasickú bádateľskú osobnosť. Vytrvalo a zásadne obhajoval iba bezpečne preverené výsledky. Nie som žiadny prorok, nemám veštenie rád. Vážil si prácu ducha i ľudských rúk: Vždy som uznával, že mechanická práca môže prinášať primerané uspokojenie, hlavne v čase, keď sa duch zamestnáva vecami menej potešiteľnými. Človek vždy hneď vidí hotový a požadovaný výsledok svojho snaženia, a to sa na duchovnom poli tak často nestáva. Fyzik Röntgen by mohol niesť aj zaujímavé označenie – svedomie nemeckej experimentálnej fyziky.

Skromná osobnosť

Röntgen svojím životom a vedeckým dielom vytvoril príklad sebavedomého, ale zdržanlivého a svetskou slávou pohŕdajúceho učenca. Stal sa pre nás poučením v oblasti vedeckej zodpovednosti i ľudskej obetavosti. Zostane trvalým symbolom triezveho nadšenia pre vedu.

Dušan Jedinák

Použitá literatúra:
BĔHOUNEK, F. a kol.: Newton by se divil. Praha: Albatros, 1975
BOBER, J.: Laureati Nobelovy ceny. Bratislava: Obzor, 1971
HERNECK, F.: Průkopníci atomového vĕku. Praha: Orbis, 1974
KRAUS, I.: W.C. Röntgen – dĕdic šťastné náhody. Praha: Prometheus, 1997