Výmenu informácií medzi dvoma alebo viacerými jedincami nazývame komunikácia. Je to jedna z vecí, bez ktorej by ľudstvo nemohlo existovať. To je hlavný dôvod, prečo ma táto téma zaujala.

Komunikácia môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Prenos informácií sa dá rozdeliť na priamy a nepriamy. Priamym spôsobom rozumieme taký spôsob, keď sú dotyční jedinci v priamom kontakte, čiže napr. reč, posunky. Pri nepriamom spôsobe sú naopak dotyční jedinci od seba vzdialení, touto formou komunikácie je napr. listová pošta, telefón. Kým priama komunikácia väčšinou vyžaduje len prítomnosť komunikujúcich jedincov, nepriama komunikácia vyžaduje aj rôzne ďalšie prostriedky, pričom konštrukcia niektorých z nich môže vyžadovať vysoké technické znalosti. Preto je táto forma komunikácie podľa mňa oveľa zaujímavejšia.

Avšak nepriama komunikácia má jednu značnú nevýhodu. Je nemožné zaručiť, aby sa k prenášanej správe nedostal niekto nevhodný. Preto bolo nutné zaviesť šifrovanú komunikáciu. S tým súvisel aj vznik dvoch vedných odborov, ktorými sú:
kryptografia – veda, ktorá sa zaoberá tvorbou šifier
kryptoanalýza – veda, ktorá sa zaoberá lúštením - prelamovaním šifier
Obidve vedy sú zahrnuté vo vednom odbore zvanom kryptológia.

Mojím cieľom je prejsť historickým vývojom šifier a šifrovacích systémov a poukázať na situácie, kedy prelomenie/neprelomenie šifry zmenilo osudy niektorých ľudí. Taktiež, hlavne pri najmodernejších šifrách, chcem ukázať využitie matematiky v praxi.

Celý článok v pdf.

Vladimír Boža