Článok v pdf

Snežienka jarná

Latinsky sa táto trváca bylina nazýva Galanthus nivalis. V rámci botanického systému patrí do čeľade amarylkovité (Amarylidaceae).

Snežienka jarná (Galanthus nivalis)

Z podzemnej cibule, ktorá je obalená v hnedých šupinách, vyrastajú dva čiarkovité listy a stonka stvol. Na konci stonky sa nachádza jediný kvet, ktorý je zložený z troch vonkajších a troch vnútorných okvetných lístkov.

Vonkajšie lístky bielej farby sú odstávajúce a majú podlhovastý tvar. Vnútorné sú o polovicu kratšie, priame, na konci srdcovito vykrojené, ozdobené zelenou škvrnou. Tvoria zelenkastý prstenec.

Snežienka jarná – detail kvetu

Kvitne od februára do apríla, plod je trojpuzdrová tobolka. Semená majú rohovitý prívesok, ktorý požierajú mravce. Jeho roznášaním pomáhajú rozširovať túto rastlinu.

Rastie roztrúsene vo vlhkých lesoch skoro v celej Európe (okrem najsevernejších oblastí) od Pyrenejí až po rieku Don, na Kryme, na Kaukaze i v Malej Ázii.

V minulosti patrila na Slovensku k chráneným rastlinám. V súčasnosti sa na ňu druhová ochrana už nevzťahuje, i keď sa vo voľnej prírode vyskytuje vzácne. Zaradená je však do Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska v kategórii potenciálne ohrozených. S obľubou sa pestuje v záhradkách na okrasu jarných
záhonov.

V jej cibuľkách sa hromadia alkaloidy, ktoré majú farmaceutický význam. V zahraničí sa z nich vyrábajú lieky proti Parkinsonovej chorobe a na doliečovanie stavov po obrne.

V ľudovom liečiteľstve sa nesmie využívať. Celá rastlina je jedovatá, najmä jej podzemná časť. Otravy v menších dávkach sa prejavujú slinením, väčšie dávky spôsobujú zvracanie, hnačky a celkovú slabosť.

Bleduľa jarná

Táto trváca bylina je príbuzná predchádzajúcemu druhu, o čom svedčí jej zaradenie do rovnakej čeľade amarylkovité. Jej latinský názov je Leucojum vernum.

Bleduľa jarná (Leucojum vernum)

Obdobie vegetačného pokoja rastlina pretrváva guľatou cibuľou, z ktorej vyrastajú dva až štyri listy a súčasne stonka stvol. Zakončená je jedným alebo dvoma kvetmi. Kvet sa skladá zo šiestich rovnakých okvetných lístkov zvončekovitého tvaru bielej farby, z ktorých každý je ozdobený zelenožltou škvrnou pri hrote. Kvitne od konca februára do konca apríla.

Bleduľa jarná – detail kvetu

Rastie roztrúsene v tienistých a vlhkých lužných lesoch, na mokrých lúkach od nížin až po horský stupeň v strednej a južnej Európe okrem Stredomoria, v západnej Európe od Belgicka a stredného Nemecka až po severné Španielsko a stredné Taliansko. Patrí medzi chránené druhy národného významu, spoločenská hodnota jedinca je 49,79 €. Je súčasťou Červeného zoznamu ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska v kategórii ohrozených. Pre svoju nádheru je vysádzaná a pestovaná v záhradkách. Celá rastlina je jedovatá, najmä jej podzemná časť. Príznaky otravy sú rovnaké ako u snežienky jarnej.

Zimozeleň menšia

Latinsky sa nazýva Vinca minor a je predstaviteľkou čeľade zimozeleňovité (Apocynaceae).

Rodový názov sa dá odvodiť od latinského slova pervinca – s neznámym koreňom, ale tiež od slova vincio – viazať (v súvislosti s tuhými stonkami), prípadne od slovies vinco, vincere – víťaziť (čo sa vzťahuje na liečivé účinky a neopadávanie listov počas chladu).

Tento trváci 15 – 20 cm vysoký poloker má dva typy stoniek. Nekvitnúce sú poliehavé, zakoreňujúce a slúžia na vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie. Kvitnúce byle sú vzpriamené. Protistojné lesklé listy kožovitej konzistencie neopadávajú. Belasé kvety vyrastajú v pazuchách listov jednotlivo na dlhých stopkách. Koruna má tanierovitý (resp. svietnikovitý) tvar zložený z piatich lupienkov.

Zimozeleň menšia – detail kvetu

Kvitne od marca do júna. Kvety opeľujú včely a motýle. Plody – dva mechúriky zrastené iba na báze – sa vytvárajú iba výnimočne. Rozširujú ich mravce. Na Slovensku rastie roztrúsene, často vo väčších skupinách vo svetlých lesoch od nížin až po horský stupeň. Jej domovom je stredná a južná Európa, na východ zasahuje až do malej
Ázie a na Kaukaz. Podľa jej výzoru sa dá predpokladať, že vznikla v teplejšom období a počas ľadových dôb ustúpila do Stredomoria, kde prečkala nepriaznivé podmienky. Po zlepšení klímy sa pomaly vracala naspäť.

Zimozeleň menšia často rastie v skupinách

Zimozeleň menšia je známa ako prastarý liečivý prostriedok. Plínius ju spolu s ostatnými druhmi tohto rodu označoval jednotne klematis. Starovekí lekári ju ordinovali pri hnačkách úplavicového charakteru a proti bolestiam zubov odporúčali žuvanie jej listov a stoniek. Uplatňovala sa tiež v ľudovom liečiteľstve na dlhodobé znižovanie krvného tlaku, na znižovanie hladiny cukru v krvi a zvonka sa aplikovala pri rôznych zápaloch slizníc (napríklad ústnej dutiny). V stredoveku sa využívala i v čarodejníctve, preto sa v niektorých krajinách spája s rôznymi poverami.

V súčasnosti sa v zahraničí vyrábajú prípravky obsahujúce zimozeleňové alkaloidy (najmä vinkamín), ktoré sa uplatňujú pri liečbe vysokého krvného tlaku, tachykardie, Hodgkinovej choroby (zhubného nádoru postihujúceho miazgové uzliny, slezinu a kostnú dreň) a leukémie. Celá rastlina je jedovatá, preto jej prípadná aplikácia patrí výlučne do rúk odborníkom.

Koncom dvadsiateho storočia patrila k čiastočne chráneným rastlinám (chránené boli jej podzemné časti), v súčasnosti sa na ňu druhová ochrana už nevzťahuje. Pestuje sa i v záhradkách a na cintorínoch. Dobre sa uplatňuje aj ako náhrada trávnika. Dáva sa i do zimných vencov, kde je potrebná nevädnúca zeleň a neopadavé listy.

Danica Božová,
Foto: Vladimír Boža