Vedia aj motýle klamať?
Je schopnosť oklamať výsadou človeka? Homo sapiens je v tomto určite neprekonateľný, ale v ríši živočíchov to skúšajú aj ďalší. V prírode sa niekedy môžeme stretnúť s veľmi podivuhodnými javmi. Bezpochyby k nim patrí priam neuveriteľná schopnosť niektorých živočíchov napodobniť rôzne predmety alebo aj iné živočíchy zo svojho okolia. Najviac príkladov tohto javu, nazývaného mimikry, nájdeme u hmyzu. Ide o zaujímavé prispôsobenie sa živočíchov farbou i vzhľadom svojmu okoliu alebo napodobnenie iného tvora, ktorý nemá toľko nepriateľov.
Prečo jeden živočích napodobňuje druhého? Aby neskončil v zobáku či zuboch tretieho. Takže aj mimikry je vlastne boj o prežitie. Tento vzťah sa nazýva mimetický komplex. Mimetický komplex tvoria:
  • mimetik – ten, kto napodobňuje;
  • model (predloha, vzor) – ten, ktorý je napodobňovaný;
  • príjemca signálu – ten, kvôli ktorému mimetik napodobňuje model.
Tak napríklad motýľ podobník sršňovitý (mimetik) napodobňuje sršňa (model), kvôli tomu, aby sa nestal korisťou napr. drozda (príjemca).
Korisť, model, lovec
Takýto spôsob napodobňovania nazývame Batesove mimikry – modelom je nebezpečný, jedovatý alebo nepožívateľný živočích. Mimetik je jedlý, ale nadobudol znaky, ktoré spôsobujú výzor podobný ako predloha, takže sa mu predátori vyhýbajú.
Iným typom sú Peckhamove (agresívne) mimikry. Vtedy predátor napodobňuje svoju korisť, aby sa k nej mohol priblížiť a zožrať ju, alebo vysiela signál, ktorým korisť k sebe priláka.
Čo je účelom mimikry?
Mimikry je dômyselný „vynález“ prírody, ktorý zázračne zvyšuje pravdepodobnosť prežitia. Je to sfarbenie buď výstražné, ktoré nepriateľa hneď upozorní, že sa mu treba vyhýbať, alebo ide o sfarbenie zastrašujúce, ako napr. u mnohých druhov motýľov, ktorých škvrny na krídlach sa podobajú očiam sovy, jastraba alebo mačky.
Pre každého živočícha predstavuje sfarbenie a tvar tela veľmi dôležitý ochranný mechanizmus, ktorý ho predovšetkým chráni pred prirodzeným nepriateľom a u predátorov umožňuje ľahšie priblíženie sa ku koristi. Túto skutočnosť si všimli prírodoved ci už dávno, ale až Charles Darwin ako prvý vysvetlil význam ochranného sfarbenia živočíchov vo svojej teórii prirodzeného výberu.
Pre každého živočícha predstavuje sfarbenie a tvar tela veľmi dôležitý ochranný mechanizmus, ktorý ho predovšetkým chráni pred prirodzeným nepriateľom a u predátorov umožňuje ľahšie priblíženie sa ku koristi. Túto skutočnosť si všimli prírodovedci už dávno, ale až Charles Darwin ako prvý vysvetlil význam ochranného sfarbenia živočíchov vo svojej teórii prirodzeného výberu.
Dobrým príkladom sú mimikry motýľov, u ktorých môžeme tento jav pozorovať takmer pri každom druhu a v rôznych vývojových štádiách.
Skryť sa
Rozmanité časti rastlín sa snaží napodobniť množstvo iných motýľov. S menšou či väčšou dokonalosťou napodobňujú suché alebo zelené listy, úlomky kôry, tŕne, kvety, dokonca aj lišajníky.
Chochlatka dvojzúbková
Chochlatka dvojzúbková
Drobný motýľ chochlatka dvojzúbková (Pterostoma palpina) je až neuveriteľne prispôsobený farbou a kresbou svojich krídiel podkladu – kôre stromu, na ktorej odpočíva. Žije v lužných a listnatých lesoch. Fenoménom je i to, že motýľ sadá na kmeň v takom uhle, aby jeho kresba na krídlach čo najlepšie splynula s tieňmi popraskanej kôry stromu.
Priadkovec ovocný
Priadkovec ovocný
Motýľ priadkovec ovocný (Gastropacha quercifolia) pri odpočinku skladá krídla takým spôsobom, že je takmer na nerozoznanie od suchého listu. Ak si ho však prehliadneme detailnejšie, zistíme, že nielen stavbou tela, tvarom krídel a ich sfarbením, ale aj žilnatinou je jeho vernou napodobeninou. Vrcholom dokonalosti imitácie je štetinovitý výrastok na hlave motýľa, ktorým napodobňuje stopku listu.
Podobný spôsob maskovania používajú tiež húsenice piadivky (Geometridae). Na svitaní sa dvoma pármi zadných nôh prichytia na vetvičke a svoje telo, ktoré je na nerozoznanie od suchej vetvičky, nechajú strnulo vystrčené do výšky. Takto vystavené prečkajú prevažnú časť dňa.
Húsenica piadivky
Húsenica piadivky
Aj viaceré nočné druhy motýľov počas denného odpočinku vyhľadávajú taký podklad, s ktorým veľmi dobre splývajú. Napríklad lišaj orgovánový (Sphinx ligustri) a faléra lipová (Phalera bucephala) zvyknú odpočívať na konári stromu s krídlami pritisnutými tesne k telu. Nápadne tak pripomínajú suchú vetvičku, čo ich dobre maskuje. Odpočívajúci denný motýľ žltáčik rešetliakový (Gonepteryx rhamni) je na nerozoznanie od listu rastliny, na ktorú si sadol.
Prekvapiť
Príkladom je väčšina druhov motýľov. Zastrašiť nepriateľa pomocou veľkých očí je známy trik. Pestré škvrny na krídlach motýľa odvrátia pozornosť útočníka a to mu dá šancu na útek. Veľké nápadne sfarbené oká na krídlach okáňa hruškového (Saturnia pyri) slúžia tomuto nočnému motýľovi na zastrašenie nepriateľov z ríše vtákov. Aj lišaj pávooký (Smerinthus ocellatus) používa oká na zastrašenie predátorov. Pri náhlom vyrušení odhaľuje kontrastne zafarbené očká na zadných krídlach a hrozivo sa pohojdáva dopredu a dozadu, aby potenciálneho predátora odradil od útoku.
Lišaj pávooký
Lišaj pávooký
Výstražne zafarbené sú aj húsenice mnohých druhov. O tom, že nie sú vhodnou potravou, presviedčajú predátorov i rôznymi trikmi. Húsenica hranostajníka vŕbového (Cerura vinula) má posledný pár nôh pretvarovaný do dvoch rúrok, pri podráždení sa z nich vysúvajú červené bičíky, ktoré vylučujú páchnucu látku. Húsenica okáňa hruškového je veľká a podivná – svojimi bradavicami a tŕňmi pripomína kaktus, pri ohrození vydáva osobitý škrípavý zvuk.
Okáň hruškový
Okáň hruškový
Mnoho druhov živočíchov má však takéto výstražné sfarbenie iba na určitých častiach svojho tela, často práve tam, kde je viditeľné v pokojovej polohe. Naopak u iných živočíchov zbadáme túto výstražnú farbu len vtedy, keď sú podráždení alebo napadnutí. V takýchto prípadoch sa často kombinuje maskovacie sfarbenie s výstražnými signálmi.
Motýľ
Verili by ste, že je to ten istý motýľ? Babôčka pávooká (Nymphalis io), vrchná a spodná strana krídel.
Verili by ste, že je to ten istý motýľ? Babôčka pávooká (Nymphalis io), vrchná a spodná strana krídel.
Oklamať
Napodobňovanie iných druhov farbou alebo tvarom tela, hlavne tých, ktoré sú pre dravcov nebezpečné alebo nepríjemné, je ďalším rozšíreným spôsobom ochrany. Napríklad už spomínaný podobník sršňovitý (Sesia apiformis) napodobňujúci sršňa alebo lišaj chrastavcový (Hemaris tityus), ktorý napodobňuje čmeľa. Kombinácia žltej, červenej, oranžovej a čiernej patrí v prírode k výstražným farbám varujúcim živočíchy pred nebezpečenstvom. Takéto sfarbenie majú spravidla jedovaté druhy.
Lišaj chrastavcový
Lišaj chrastavcový
Ján Gmiterko