|
Elektrická podstata blesku
Stál pri kolíske americkej demokratickej ústavy. Prírodovedec, ekonóm a štátnik Benjamin Franklin (17. 1. 1706 – 17. 4. 1790) bol v popredí boja za oslobodenie anglických kolónií aj v zápase o zrušenie otroctva.
Urobil kariéru v podnikaní, vo vede, v literatúre i v politike. Je príkladom spojenia dobrých vlastností vynálezcu a politika.
Desaťročný začal zarábať vlastnou prácou. Najprv v tlačiarni svojho brata, neskôr v rôznych zamestnaniach v New Yorku, Filadelfii i v Londýne. Vydával noviny, publikoval ako úspešný novinár s talentom na bystré postrehy. Jeho vlastný životopis je ešte stále slávny a čítaný.
Franklinova túžba po fyzikálnom poznaní vyvrcholila pri populárnej prednáške o elektrine v roku 1746. Odvtedy začal skúmať elektrické javy sám. Usporiadal si prvé poznatky a vyslovil tzv. unitárnu teóriu elektrických javov. Zaviedol pojem kladného a záporného elektrického náboja. Vložením skla medzi dve olovené platne vynašiel prvý doskový kondenzátor (Franklinova doska). Urobil a opísal rôzne pokusy s elektrinou, napr. elektrický vietor, sršanie elektriny z hrotu a pod. Výsledky zverejnil v práci Experimenty a pozorovania z elektriny vykonané vo Filadelfii, ktorú sám v roku 1751 vydal. Neskôr bolo toto dielo preložené do viacerých jazykov a presvedčilo aj Kráľovskú spoločnosť v Londýne, aby zvolila B. Franklina za svojho člena. Franklin študoval aj javy pri vyžarovaní a vedení tepla (navrhol úsporné a výhrevnejšie kachle), zaoberal sa meteorológiou (objasnil vznik severovýchodných búrok na pobreží Nového Anglicka) a hydrodynamikou (práce na mape Golfského prúdu).
Vedecké zásluhy vo svete si nesporne získal experimentálnym dôkazom elektrickej podstaty blesku, objavením a zostrojením bleskozvodu. To, čo vyslovil anglický prírodovedec Wall a tvrdil S. Gray, pokusmi s lietajúcim šarkanom v rokoch 1748 – 1752 dokázal. Zviedol elektrický náboj z búrkových mrakov pomocou mokrej nite na kľúč, z ktorého potom priblížením k iným kovovým predmetom preskakovali iskry sprevádzané praskotom ako pri pokusoch s výbojmi na trecej elektrike. Pokračovanie v riskantných pokusoch (sám raz po zasiahnutí elektrickým prúdom stratil vedomie) priviedlo Franklina k poznaniu, že kovové tyče „priťahujú“ blesk a že je možné tento výboj zneškodniť zvodom. Vedecké poznatky majú patriť celému ľudstvu, a preto si nedal svoj objav patentovať.
Všestranné tvorivé spoločenstvo
Pravidelne a oddane sa zúčastňoval práce pre verejné blaho. Založil spolok na vzdelávanie remeselníkov a obchodníkov, akadémiu na vzdelávanie mládeže, vytvoril prvú verejnú knižnicu v Amerike. Ako poslanec pennsylvánskej snemovne za Filadelfiu podporoval každú sociálnu a verejnoprospešnú činnosť. Patril k zakladateľom prvej nemocnice, mestskej polície a hasičských zborov. Bol aj generálnym poštmajstrom všetkých anglických kolónií v Amerike. V hnutí za nezávislosť amerických kolónií bojoval a podnecoval svojimi novi nárskymi článkami, zásady nezávislosti proklamoval pred anglickým parlamen tom a obhajoval ich aj pred Tajnou radou v Anglicku. Po vyhlásení Deklarácie nezávislosti 4. 7. 1776, ktorej bol redaktorom, sa zúčastnil na vypracovaní ústavy USA (1787). Bol prvým veľvyslancom Spojených štátov amerických v Paríži.
Hodnoty ľudského života
Máš rád život? Potom nemrhaj časom, pretože to je látka, z ktorej sa skladá život.. Za podstatné ľudské hodnoty uznával vedu, slobodu a vlasť. Dobre urobené je vždy lepšie ako dobre povedané. Tým sa aj riadil. Polovičná pravda je často veľká lož. To spoznával vo vede i v politike. Kvôli jednému klincu odpadla podkova, kvôli podkove skonal kôň, kvôli koňu jazdec. Tomu uveril a vydržal byť zodpovedným po celý život. Vedel aj vtipne poradiť: Nenaháňajte dvoch zajacov s jedným psom. Sympaticky odpovedal na svojské otázky: Kto je múdry? Ten, kto sa dokáže od každého niečomu priučiť. – Kto je mocný? Kto sa vždy ovládne. – Kto je bohatý? Ten, kto je spokojný. Pracovitosťou presvedčoval seba i druhých: Ak by niektorá vláda nútila ľudí, aby desatinu svojho času pre nich pracovali, každý by kričal, ale lenivosť nám odoberá omnoho viac času.
Povedz mi a ja zabudnem. Uč ma a ja si zapamätám. Zaujmi ma a ja sa naučím. Odporúčal a vážil si vzdelanosť. Naučil sa štyri európske jazyky (nemčinu, taliančinu, španielčinu, francúzštinu). Rozumel latinsky i grécky. Uznával hodnotu vedomostí i činy ľudskosti. Bolo by pekné, keby bolo možné naučiť žiakov všetko, čo je užitočné, aj všetko, čo ozdobuje človeka, ale umenie je dlhé a čas krátky. Preto je potrebné, aby žiaci študovali to, čo je pravdepodobne najužitočnejšie a najozdobnejšie. D‘Alembert (1717 – 1783), francúzsky encyklopedista, ocenil stručne a výstižne dielo Benjamina Franklina slovami: „Vytrhol nebesiam blesk a tyranom žezlo.“
Dušan Jedinák
|
Článok v pdf
