Veľkú časť Mongolska pokrývajú suché stepi s drsným podnebím, na ktorých ako hlavný zdroj obživy pretrváva stále kočovné pastierstvo. Okrem vývozu vlnených tkanín (hlavne kašmíru) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín (najmä volfrámu, uhlia, medi, zlata, striebra, zinku, cínu, uránu a ropy). Hlavným mestom Mongolska je Ulanbátar, ktorého cca 850 tisíc obyvateľov predstavuje až jednu tretinu obyvateľstva tejto krajiny. Mongolsko sa administratívne delí na 21 ajmakov (provincii), ktoré riadia guvernéri a ktoré sa rozdeľujú ďalej na niekoľko somonov t.j. strediskových obcí s obchodom, benzínovou pumpou a školou. Väčšina obyvateľstva žije na odľahlých, kočovných samotách (v ajloch) a uznáva takmer výhradne len budhizmus (tibetský lamaizmus). Prví Mongoli obývali územie dnešného Mongolska už 2 tisíc rokov p. n. l.